Paragrafy (nielen) z ulice

Mazaný právny poradca

Kto by v mestečku nepoznal tridsaťročného starého mládenca Gejzu. Rád si vypil, ba dosť často sa i zrúbal, ale zasa keď sa pustil do roboty, bol ako drak. Vedel opravovať rôzne veci, maľovať, murovať, kopal aj záhrady okolo rodinných domov, poupratoval dvory, okopával repu, lámal kukuricu, sadil kvety... Bol vysoký ako dlhá lata na obíjanie orechov a chudý ako mrkva. Vážne zamestnaný nebol nikde, iba vypomáhal a mnohí, čo ho vyhľadali, boli s jeho prácou spokojní a hneď mu zaplatili. Potom ste ho už videli len v bare, kde nosil barmanke a iným ženám ruže a kecal až sa hory zelenali. Kto však lepšie Gejzu pozná, vedel, že tomuto chlapíkovi s jedným predným zubom a častou cigaretou v ústach, dosť presne šibe. Pre seba mal však rozumu dosť.

Všetko za peniaze

Raz v dobrej nálade sa odvážil v bare prihovoriť známemu doktorovi práv. Mohol si to dovoliť, lebo nedávno mu vymaľoval celý byt. Keď sa ho doktor len tak mimochodom spýtal, čo robí, odpovedal:

„Momentálne som, pán doktor, na tom veľmi dobre. Poskytujem právne rady!“

Doktor vyvalil oči:

„Nerozumel som dobre. Čo robíte?“

„Veď vravím, že poskytujem právne rady. Za každú radu vyberám päťdesiat eur...“

Doktor sa chytil za hlavu. Veď Gejza nemá dokončenú ani základnú školu, ničomu sa nevyučil, dokonca býva medzi bezdomovcami.

„Gejza, teba zatvoria do basy. Ty takú činnosť robiť nemôžeš.“

„Vy si myslíte, že tomu nerozumiem?“

„Ja si to nemyslím, ja som o tom presvedčený,“ oponoval mu doktor práv.

Gejza sa nedal:

„Keď som u vás maľoval, tak som počul, ako sa v druhej izbe rozprávate s rôznymi babami o rozvode, výživnom, styku rodičov s deťmi a tak. Celkom ma to bavilo a ja mám dobrú pamäť, nemyslite si. Dokážem všetko.“

Objednal pre doktora i pre seba koňaky a pokračoval:

„Kamarát má internet. Za robotu odo mňa nič nezobral, lebo sme sa dohodli, že môžem používať jeho internet. Viem s tým pracovať, veď to je maličkosť. Raz som tam napísal, že poskytujem kvalitné právne rady o rozvodoch a otázky sa len tak valili. Písali mi ženy z celého Slovenska. Čo som od vás počul, to som im poradil a okrem toho čítam aj noviny a pozerám televízor. Voľačo viem a to mi stačí. Za každú radu dostanem zaplatené. Keď neveríte, tu sú šeky, čo mi chodia peniaze, môžete sa presvedčiť...“

V bare sa objavil majiteľ baru. Aj jemu dosť často Gejza pomáha čosi robiť na rodinnom dome. Právnik ho poznal a hneď sa s úsmevom opýtal, či sú Gejzove tvrdenia pravdivé. Ten tiež s úsmevom povedal, že je to tak a môže to aj odprisahať.

Ako v bavlnke

„Však keby som niečo nevedel,“ pokračoval Gejza, „pošlem tie ženy za vami a vy už to dokončíte,“ žartom i vážne to myslel právnický dement.

„Hovorím ti, že pôjdeš do lochu.“

„Nech ma dajú aj do Alcatrazu, kde bol Gróf Monte Christo, aspoň budem slávny,“ špásoval Gejza ďalej a potom vážne dokončil:

„Kto by si špinil ruky s takým bláznom ako som ja? Nikto!“

Do rozhovoru sa pridal aj majiteľ baru:

„Minule, keď u mňa Gejza robil, prišla za ním jedna podnikateľka od Komárna, ktorá si nechala od Gejzu poradiť na internete. Zobrala ho na týždeň do Podhájskej na chatu. Tam si spolu užívali, a keď ho priviezla naspäť, ukázal mi päťsto eur...“

Gejza to ešte pokrstil:

„Veď ženy sú trhnuté, čo s nimi. Pomáham im, veď to samy chcú.“

Prítomní, okrem Gejzu usúdili, že pokračovať v takejto debate nemá význam. Gejza odbehol kamsi do cukrárne a priniesol barmanke tortu. Nič mimoriadne. To robil vždy, keď mal pod čapicou.

Na daňovom úrade

Právnického experta si pozvali na daňový úrad. Povedali mu, že došla na neho sťažnosť, lebo z príjmu neodvádza dane a to je trestné. Gejza popieral. Daňovú úradníčku to mierne zdvihlo zo stoličky:

„Je všeobecne, notoricky známe, že poskytujete právnické služby za peniaze. Veď kade chodíte, ešte sa s tým aj chválite. Ľudia vidia, ako za vami chodia ženy z celého Slovenska. Aj to popierate?“

Gejza trocha pripusti pravdu:

„Mnoho žien za mnou naozaj chodí a ja im radím. Jedna mi prinesie kačicu, druhá hus, tretia vínko alebo pálenku a tak, veď tie ženy sa rozvádzajú a treba im pomôcť...“

Chvíľu rozmýšľal a potom sa spýtal:

„Keď už som tu, prosím na takom dôležitom úrade, lebo vy ste pravá ruka štátu, povedzte mi, poraďte, ako si mám o tých ženách viesť evidenciu, keď peniaze nemajú, ale rady by mi to vynahradili v naturáliách...“

„Preboha, veď vy ste katolík a v kostole ste skoro každý deň!“

„Dobre, dobre, ale ja teraz nie som ani v kostole a ani na fare, aby som sa spovedal. Ja som veľmi dobrý katolík a rodičia ma dobre vychovali, lebo keď vidím, že trpí aj vydatá žena a je sexálne jedlá, tak jej musím pomôcť. Keby ste vy potrebovali...“

Nedokončil. Vyhnali ho von.

V bare sa smial až ho brucho bolelo. Vykrikoval, že ho na daňovom úrade podcenili. Skôr než tam išiel, bol sa poradiť o daniach s právnou daňovou poradkyňou a vedel, že sa mu nič nemôže stať. Ibaže bola dosť neoblomná a tam, kam ju chcel dostať, trvalo na jeho odvahu a ochotu dlho...No a čo, veď sú aj druhé ženy, ktoré sa mu cez internet za peniaze núkajú.

Gejza si žije pokojne ďalej. Vôbec neuvažuje, čo bude dnes, zajtra alebo o rok. Všetko mu je jedno. I to, čo si o ňom ľudia myslia. Každý sme nejaký. Ťuká si občas na čelo, že taký debil zasa nie je, aby sa dostal do basy. Ani tak by tam nešiel, keby mu ponúkali miesto a funkciu riaditeľa väznice, hoci on by tam vedel urobiť konečne poriadok.

(Nabudúce: Kačabar)