Paragrafy (nielen) z ulice

Krásna nevernica

Chodili spolu do základnej školy a potom i do gymnázia. Len čo sa začali považovať za dospelákov, už randili verejne, dokonca sa im páčilo ukazovať sa. Prechádzali sa na seba zavesení a bozkávali sa i na preplnenej križovatke. Svet patril iba im. Keď mala Darina osemnásť rokov a Oskar o rok viac, bola svadba. Mladučká novomanželka pracovala v miestnej firme ako upratovačka, mladoženáč ako robotník. Hneď po svadbe začali bývať v malej dedinke u Oskarových rodičov v sedliackom dome. Lásku dvoch mladých ľudí im mohol každý len závidieť.

Fantastická manželka

Darina bola nielen mladá, ale aj veľmi pekná. Blondínku s úzkym pásom a štíhlymi nohami kráčajúcu ako pávica, všetci známi i neznámi obdivovali. Muži dokonca s otvorenými ústami a očami sa ju snažili vyzliekať. Vzdychali a závideli, aké môže mať taký jednoduchý, obyčajný Oskar, veľké šťastie. Hoci mal ku kráse fešáka veľmi ďaleko, vypínal hruď od nadšenia, akú má fantastickú manželku. Bola ako čerešnička na chutnej torte. Bol na ňu hrdý a ani to netajil. V šenku, kde po večeroch chodil, najradšej sa chválil:

„Darinku mi poslal sám Pán Boh. Chlapi, čo vám budem vykladať. Keby ste vedeli, aká je vynikajúca v posteli. Čo dokáže ona, to nedokážu ani najlepšie herečky. Idem sa v sexe pri nej zblázniť. Ani Kamasútra nevedela toľko, čo vie moja Darinka...“

O čo bola Darinka krajšia, o to ju menej zaujímala domácnosť, najmä pranie, upratovanie a varenie. Kuchyňa jej smrdela. Oveľa lepšie sa cítila vyfintená v baroch, kde si ju každý všímal a navidomoči obdivoval. To bolo úžasné. Manžel pri nej rástol ako z vody a dovysoka sa vytŕčal. Nech každého aj porazí. Darinka je jeho žena a on jej manžel. Nikto nemá na ňu nárok, iba on.

A dával na ňu veľký pozor. Ani sa netajil, že na ňu žiarlil a aj žiarliť bude. Na takú peknú ženu treba dávať pozor, lebo chlapi sú svine. Na každú krásavicu číha v živote mnoho nebezpečenstiev a mohlo by sa stať, že neodolá.

Ostala tehotná

Po dňoch a nociach rozkoší, Darinka začala nosiť pod srdcom dvojičky. To už dnes vedia lekári zistiť ešte dosť ďaleko pred pôrodom. Oskar chodil ako nafúknutý holub, ale keď po čase Darinka akosi ošpatnievala, veľmi sa mu to nepáčilo. Hneval sa viac a viac i na to, že v domácnosti sa ničoho nechytila. Tvrdila, že by prácou mohla deťom uškodiť. Pokým Oskar v práci drel od rána do večera, jeho ženička sa stretávala s priateľkami. Pila i fajčila, dokonca ju navštevovali i spolužiaci zo školy. Oskar len krútil hlavou a nečudo, že sa doma začali hádky. Až teraz zistil, aký má jeho ženička podrezaný jazyk a námornícku slovnú zásobu.

Nastalo peklo. Oskar začínal byť viac v pohostinstve „U potkana“ ako po práci doma. Pil ako dúha. Keď prišiel domov, a často to bývalo pred polnocou, už sa nevadil. Len čosi nezrozumiteľné mrmlal a ľahol si do postele. Nechýbalo veľa a žena ho skoro opľúvala. Potom bol už tak opitý, že skriňu si pomýlil so záchodom. Malú, ale po pive dosť častú potrebu, si vykonával na uložené šatstvo a stalo sa, že jej očúral aj svadobné šaty.

Myslela si, že ho hádam zabije. Nebyť toho, že je tehotná, už by bola dávno odišla k svojim rodičom do neďalekého mesta. Ale, keď po pôrode o pol roka deti zomreli na zápal pľúc, odhodlala sa a od Oskara utiekla. Doma jej medzičasom zomrel otec a matka ostala vo veľkom, síce ešte nedokončenom dome, sama ako prst. Oskar tiež zúril. Bol totiž presvedčený, že Darina poslala na druhý svet deti svojou nestarostlivosťou a zanedbávaním ich oblečenia, keď ich vozila v studenom počasí po ulici...

Násilník manžel

Po odchode manželky sa Oskar dozvedel od kamarátov priam neuveriteľné veci. Už nemohli počúvať, akú ma úžasnú manželku a povedali mu rovno do očí:
 „Manželku máš krásavicu. Ale aj veľkú k....! Keď si bol v robote, nevyspal sa s ňou len ten, kto nechcel.“

Od zúfalstva rozmýšľal, že si zoberie život. Taká potupa a hanba pred celým svetom. Nech mu to Darina vysvetlí.

Vybral sa za ňou. Bolo pekné, slnečné popoludnie. Rodinný dom, v ktorom bývala s matkou, bol obkolesený lešením. Pre istotu sa išiel presvedčiť, či žena nie je v práci. Nebola. V práci bola iba jej matka. Teda, Darina je doma sama. To mu stačilo. Videl, že okná na poschodovom dome sú otvorené. Vyskočil na zábradlie, vlastne lešenie, a cez okno sa ocitol v obývacej izbe.

Darina spala. Potichu sa k nej priblížil. O čelo jej oprel pištoľ:

„Tak takto si tu žiješ, miláčik. Na vlastného muža si sa vykašľala. Povedali mi, že si ma podvádzala a poviem ti aj kedy, s kým a kde?“

Najskôr takmer onemela hrôzou. Videla, že je zle. Tento somár ju môže aj zabiť. Spamätala sa. Vrúcne ho objala, začala bozkávať a s mokrými očami vyjadrovala, že svojho muža nesmierne miluje. Pritiahla si ho na seba, ale ešte predtým odhrnula perinu.

Oskar neodolal. Znovu mal pri sebe najkrajšiu ženu svojho života, bez ktorej si nevedel predstaviť v budúcnosti ani jeden jediný deň. Aj teraz ho opantala, až sa mu krútila hlava. Pištoľ si odložil na vedľajšiu perinu ustlanej postele.

Po milovaní poslala Darinka muža, aby sa išiel do umyvárky osprchovať. Len čo zatvoril za sebou dvere, zobrala pištoľ, vyskočila cez okno na ulicu a kričala o pomoc. Utekala na políciu. Ľudia na ulici nechápali, čo sa robí. Pred nimi uteká ako pojašená s pištoľou v ruke nad hlavou žena a volá o pomoc? Čo to má byť...?

Oskara po vyšetrení veci stíhali policajti za obmedzovanie osobnej slobody a súd ho odsúdil na jeden rok odňatia slobody nepodmienečne. Za znásilnenie ho stíhať nemohli, veď  Darinku ani znásilniť nechcel a ani neznásilnil, to skôr ona jeho, ibaže sa mu to páčilo.

Darinka rozkvitala

Pokým si manžel odpykával v base trest, Darinka si užívala, ako len mohla. Ba vzali ju aj za úradníčku v tej istej robote, ako robila upratovačku. Na služobnej ceste sa vyspala nielen s riaditeľom firmy, ale keď bol na porade, aj s jeho šoférom v neďalekom lesíku. Potom sa páčila v robote majstrovi. Pekného chlapa v stredných rokoch neodmietla, hoci bol ženatý. Chlapov striedala ako svoje ponožky.

Istého rána, keď išla do práce a kupovala si noviny, niekto jej poklepal po ramene. Otočila sa. Za ňou stál Oskar, ktorého pustili o pol roka skôr domov za dobré správanie.
Darina mala dojem, že jej srdce vyskočí z hrude. Nemohla zo seba vydať ani hlások.

Oskar zavelil:

„Ideš so mnou ku mne, alebo nie? Ty fľandra!“

O chrbát jej oprel pištoľ ráže deväť milimetrov.

„Nejdem,“ odpovedala, keď nabrala odvahu, a otočila sa.

Oskar stisol spúšť. Prvá rana smerovala do čela, druhá do hrude, tretia do žalúdka, štvrtá do lona a piata do stehna.

Darina sa ako klát zrútila na zem. Pod ňou vznikala veľká krvavá barina. Oskar zahodil pištoľ do najbližšej rieky a išiel sa udať na miestnu políciu.

„Zabil som svoju ženu,“ ticho riekol.

Dvanásť rokov

Darinka nezomrela. Po troch mesiacoch znova nastúpila do práce, rovnako pekná a usmievavá ako predtým. Oskarovi naparil súd už tentokrát dvanásť rokov odňatia slobody, samozrejme, nepodmienečne. Z basy jej odkazoval, že keď sa vráti, už ju zabije, aj keď má toľko životov ako mačka!

Lenže už to urobiť nemohol. Vo väzení sa obesil. Na rozlúčku nechal list, že život pre neho nemá cenu, lebo ho odmietla a nenávidí najmilovanejšia žena jeho života.

Nový milenec

Isteže, Darina sa s manželom už dávnejšie rozviedla. Teraz nemala pred nikým nijaké zábrany. Našla si milenca, zazobaného Patrika z Rakúska. Keď jej vyčítal, že sa vyspala s druhým, objala ho a šeptala:
„Dlhšie si tu nebol, ja nie som z kameňa. Sama som ti povedala, že som mala vypité a... Druhá žena by ti to  nepovedala, nepriznala sa, miláčik...! A to by si si mal vážiť!“

Čumel a ani nestačil tomu rozumieť. Len si pomyslel, že táto baba je šialená.

O pár dní sa mu vyjavilo, že tak teda dobre, sú aj také ženy. Bude ju mať ako ľahkú ženu. Opäť však zistil, že sa vyspala s jeho spolupracovníkom, po ktorom jej poslal domov zlatú retiazku. To ho riadne napajedilo. Pri najbližšom stretnutí jej takú vylepil, že spadla na zem. Bol presvedčený, že týmto sa to musí konečne skončiť.

Vstala, hodila sa mu okolo krku a povedala:

„Teraz si mi dokázal, že ma naozaj miluješ. Keby si ma neudrel, tak by ti na mne nezáležalo. Ďakujem ti.“

Rýchle trielil rovno do Rakúska. Na Slovensku sa bál zastaviť i na obyčajnú kávu.