Paragrafy (nielen) z ulice

Nezničiteľný klamár

Dôvera je síce pekná vec, ale treba s ňou zaobchádzať veľmi opatrne. Isté je, že každému sa veriť nedá, lebo podvody a podvodníci boli, sú a budú. Väčšinou ide o veľmi šikovných a na klamanie priam narodených ľudí. Majú veľmi inteligentné vystupovanie, ohromný dar pekných rečí, ba niektorí z nich dokážu nielen naivných, ale aj vzdelaných ľudí presvedčiť, že biele je čierne a naopak. Hlavne, vedia sľubovať hory doly a potom nič nesplniť, hlavne, že ste im za sľuby dobre zaplatili. Žijú z dôvery a sprostosti iných.

Lákavá ponuka

Štyridsaťsedemročný inžinier Boris býval v Bratislave a vystupoval ako majiteľ a konateľ spoločnosti, ktorá sa zaoberala kúpou a predajom starších vozidiel, konkrétne osobných áut. Ešte pred tromi rokmi sa z internetovej stránky dozvedel o výhodnej ponuke dovážaných áut z USA. Zaujali ho najmä dve vozidlá. Volkswagen Bora variant a BMW Mini Cooper. Zatelefonoval na číslo, ktoré bolo uvedené na stránke ako kontaktné číslo a pánovi Jurajovi, dvadsaťsedemročnému zástupcovi predávajúcej firmy, ako kontaktnej osobe.

Hneď bola ruka v rukáve. Juraj tvrdil, že ponúkané vozidlá sú voľné, je možné ich dodať, ale treba zaplatiť zálohu na prvé auto v sume 1 999,61 eur a na druhé 593,31 eur. Autá budú dovezené po zaplatení zálohy najneskôr do štyroch až šiestich týždňov.

Záujemca a predávajúci sa po telefonickej dohode stretli na benzínovom čerpadle v Zelenči pri Trnave. Juraj ako predávajúci prifrčal na čiernom BMW a priniesol doklady – kúpne zmluvy na autá so svojím, notárom overeným podpisom.

„Juraj vystupoval veľmi slušne, seriózne, nemal chybu,“ povedal neskôr Boris. „Pri podpisovaní tlačív som mu dal požadovanú zálohu a on mi dal potvrdenku, že peniaze prevzal. Ubezpečoval ma, že termín dodávky bude určite dodržaný. Keby sa náhodou, ale naozaj len náhodou, niečo stalo a termín by nebol dodržaný, tak mi bude záloha vrátená a za každý deň omeškania bude pripočítané jedno percento zo zálohy...“

Autá nedodal

Darmo však čakal pán inžinier na autá. Termín dodania uplynul, a nikde nič. Telefonicky bombardoval Juraja a pýtal sa, čo sa stalo. Ten odpovedal, že sa zmenila legislatíva dovozu áut zo zahraničia, neskôr mal iné výhovorky, ba dokonca aj takú, že zálohu nemôže vrátiť, lebo mu to nedovolí jeho vedúci. Nakoniec sa celkom odmlčal a nechal Borisa svojmu osudu.

Zálohu Juraj nevrátil a samozrejme, že nedodal ani autá. Pri vyšetrovaní policajtom a neskôr aj na súde prisahal, že len čo bude mať peniaze, tak zálohu Borisovi vráti. Peniaze, ktoré mu Boris dal, minul na iné, údajne podnikateľské účely. Autá nedodal preto, lebo mal vážne súkromné problémy...

Juraj sa všemožne bránil trestnému stíhaniu. Vypisoval sťažnosti na sudcov, lebo sú vraj proti nemu zaujatí, preťahoval súdne konania jedno za druhým a čakal vo väzení, čo bude ďalej.

Prekvapenie ako hrom

Keby bol vtedy pán inžinier Boris vedel, kto je Juraj!  Ten bol totiž prinajmenej republikový podvodník najväčšieho zrna. Mazaný, prefíkaný ako líška! S Borisom to vôbec nemyslel vážne a už pri preberaní peňazí a podpisovaní zmluvy dobre vedel, že nič z toho, čo sľúbil, nesplní.

Prečo to možno tak jednoznačne tvrdiť?

Juraj býval v Bánovciach nad Bebravou a tvrdil, že je zamestnaný v autobazáre v Mníchove. Vo svojom bydlisku len za jeden mesiac uzatvoril kúpnopredajné zmluvy na autá rôznych značiek a od rôznych záujemcov zobral zálohy za viac ako päťtisíc eur. Ani na um mu neprišlo, aby autá aj kupcom dodal. O to viac pokračoval v tomto priam neuveriteľnom obchodnom podnikaní v ďalšom roku. Kupujúci z celého Slovenska mali záujem o autá ako Peugeot 307 SV, Ford Focus 1,6 TDC, BMW 320D, BMW 318 a ďalšie. Pätnásť záujemcov obral na zálohách o takmer, dobre čítajte, tridsaťtisíc eur!

V rozsudku Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou sa uvádza, že „na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, na viacerých osobách.“

Súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní osem rokov a tri mesiace a tiež by mal nahradiť škodu. Môže sa kupujúcim smiať do očí. Nič a nikomu nedá, nevráti, lebo nemá z čoho! Podľa neho mu naleteli asi blázni a nech si za to pykajú. Aj tí, čo mu na inzerát, že im zabezpečí prácu v Linci, odpovedali zaplatením po sedemdesiatpäť eur. O nijakej práci tam ani nesníval. Len nachytal dospelých ľudí ako malé sprostučké deti.

Sedí a čaká

Čo s ním bude, nevedel. Iba to, že dobré to nebude. Nevzdával sa. Písal, čakal vo väzbe na ďalšie rozhodnutie súdu, sťažoval sa, útočil na sudcov a zrejme využíval každú medzeru v zákonoch, aby bol natvrdo na ďalší trest odsúdený čím neskôr. Súdom motal hlavy, jeden súd rozsudok zrušil, iný ukladal ďalší trest, ale boli tu možnosti podávať i mimoriadne opravné prostriedky... V base sa učil oveľa lepšie ako v škole. Myslel si, že vlastne je nevinný, veď prečo a na čo mu tí blbci na sľuby naleteli. Mala by to byť aspoň spoluvina...

(Nabudúce: Krásna nevernica)