Paragrafy (nielen) z ulice

Z jarmoku na cintorín

Tridsaťročný Michal mal posledný trvalý pobyt v Dolných Lovčiciach. Absolvoval SOU strojárske a bol klampiarom. Ako to už  býva aj v iných prípadoch, manželstvo mu stroskotalo, takže do rubriky osobný  stav si píše, že je rozvedený. Druhý muž, o ktorom bude v tomto prípade ešte reč, sa nazýval Viliam a mal iba osemnásť rokov. Úspešne skončil SOU – odbor stavebnej výroby v Hlohovci, chvíľu oddychoval a hľadal si prácu. Keď sa dozvedel, že v Trnave je jarmok, rozlúčil sa doma s rodičmi a išiel sa zabaviť. V tom čase takto rozmýšľal aj Michal. Osud zrejme chcel, aby sa stretli ešte pred jarmokom v motoreste v Bučanoch.

Podgurážení na ceste

Michal a Viliam nezávisle od seba pili alkoholické nápoje. Čašníčka, ktorá mala vtedy službu, počula, ako Michal pozýva známych na Trnavský jarmok. Pred motorestom mal odstavený červený motocykel SUZUKI GSX. Keďže oboch poznala, odhovárala Vila, aby nikam nechodil. Nikto totiž okrem neho nechcel s opitým Michalom ísť, sadnúť si na motorku a uháňať z Bučian do Trnavy. Ale Vilo si sadol ako spolujazdec na motorku za šoférom Michalom. Ešte predtým mu nespokojná čašníčka dala bielu prilbu, veď mali vo výčape dve a ani nevie, kto ich tam nechal, či zabudol a už nemal o ne zatiaľ záujem. Samozrejme, prilbu mal aj Michal. Čiernu. Na plný plyn priam vyletel vo veľmi dobrej nálade zabaviť sa do  podniku Relax v Trnave. Všetci, ktorí ich videli, ako odišli smerom na Trnavu, krútili hlavami. V duchu dúfali, že sa im nič nestane.

Zatiaľ sa ani nič nestalo.

Znova pili

Do Trnavy prišli asi dve hodiny pred polnocou. Hoci po ceste išli veľkou rýchlosťou, nič sa im neprihodilo. Všetko bolo akože v poriadku, policajti neboli na cestách, starali sa o poriadok na jarmoku. Michal zaparkoval svoj motocykel pred podnikom Relax a niektorí okoloidúci si len tak náhodou všimli, že išlo o motorku červenej farby. Ba aj to, rovnako ako to videli mnohí i pri motoreste v Bučanoch, že Michal mal na hlave prilbu čiernej farby a Viliam bielej. Dokonca niektorí videli, čo má oblečené vodič motorky a čo jeho spolujazdec. Pravdaže, ešte na tom nikomu nezáležalo a ani nikto nevedel, či tento postreh bude potrebovať, alebo nie. Každý si hľadel svoje, veď bol jarmok a všade vládla dobrá nálada.

Michal nejedol, ale o to viac pil. Sám sa neskôr priznal, že vypil tri alebo štyri deci bieleho vína a kávu. Hral biliard. S Viliamom sa spoločne nezabávali, lebo každý si tam našiel svojich priateľov. Čo a koľko pil Vilo, už sa asi nikto nedozvie, možno, že to bolo zistené neskôr, ale teraz už to nie je podstatné. Isté je, že pil alkohol nielen v Bučanoch, ale aj tu.

Rozporuplný odchod

Obaja chalani sa rozhodli ísť domov. Bolo sychravo, cesta mokrá. A tmavá noc.

„Povedal som Vilovi, že sme pili alkohol a že zavolám taxík,“ vypovedal Michal. Pokračoval: „Vilo mi však povedal, že bude riadiť motorku on. Súhlasil som.“

Podľa Michala jazdil z Trnavy do Bučian Viliam. Michal sa ho len po ceste silne držal okolo pása a cestu nesledoval. A potom sa stalo niečo strašné. Na ceste vodič motorky v mierne ľavotočivej zákrute vyšiel mimo cesty, kde narazil do nivelizačného bodu - oceľového stĺpika.

Viliam bol na mieste mŕtvy. Ťažko zraneného Michala odviezla sanitka do nemocnice. Na motorke vznikla škoda veľkého rozsahu. Teda, mohli ju dať do šrotu.

„Je mi to nesmierne ľúto,“ hovoril Michal neskôr policajtom. „Ale ja za nič nemôžem, lebo šoféroval Viliam.“

Ibaže svedkovia hovorili celkom inak. Michal nepredpokladal, že v Trnave pred podnikom Relax bola policajná hliadka, ktorá monitorovala situáciu na trnavskom jarmoku. A tá si všimla, že ako šofér si na červenú SUZUKI GSX sadol muž v čiernej prilbe, teda Michal, a nie muž v bielej prilbe, Viliam. Ešte vedeli povedať presne podľa farby aj to, kto z týchto dvoch mužov mal čo na sebe oblečené. Ale svedkovia boli aj návštevníci z podniku Relax, ktorí sa vonku vetrali. Videli, ako šofér v čiernej prilbe na motorke odštartoval tak, že zadné koleso trhalo zem! Opitý šofér sa ešte ukazoval! Dokonca iní šoféri a na iných vozidlách potvrdili, že ich na ceste z Trnavy do Bučian predbiehal veľkou rýchlosťou... A opakovane, čašníci z motorestu Bučany svedčili, že bielu prilbu dali Viliamovi a že v čiernej prilbe odchádzal na svojom motocykli do Trnavy Michal.

Jednoznačne bolo preukázané, že Michal klamal a chcel vinu zvaliť na mŕtveho Viliama, ktorý už nemohol nič potvrdiť a ani vyvrátiť.

Šokovaní rodičia

Matka nebohého syna sa vyjadrila takto:

„Syn Vilko mal veľa kamarátov. Bavili ho ryby a futbal. Po skončení školy ešte nikde nepracoval, živil sa z toho, čo dostával odo mňa a otca. Vtedy nám povedal, že ide do Trnavy na jarmok. Dovolili sme mu to, veď bol chalan v najlepších rokoch. Keď som mu neskoršie večer telefonovala, čo robí a kde je, povedal, že všetko je v poriadku a baví sa na jarmoku v Trnave. Dve hodiny pred polnocou som si išla ľahnúť a zaspala som. Ale o piatej ráno prišiel k nám Vilkov spolužiak a povedal, že Vilo mal dopravnú nehodu.“

Šokovaní manželia ešte nevedeli, čo sa presne s ich synom stalo, a tak sa opýtali:

„Preboha, čo je s naším synom?“

Dostali strohú odpoveď:

„Vilko už nie je!“

Viliamovi rodičia nechceli tomu veriť, sadli si do auta a trielili na predpokladané miesto nehody. Tam zistili, že ich syn sa z toho sveta odobral navždy. Pritom ich syn nikdy na motorke nejazdil a ani to neskúšal. Iba mal v pláne, ak bude zarábať, nejakú motorku si kúpiť. Zatiaľ nemal ani vodičský preukaz. Aby teraz jazdil na silnej motorke, to je vylúčené!

Dajme ešte slovo svedkovi, šoférovi osobného auta, ktorý vtedy jazdil tiež z Trnavy smerom na Bučany:

„Naša rýchlosť autom bola deväťdesiat kilometrov za hodinu. Červený motocykel nás obiehal asi 120 až 130 kilometrovou rýchlosťou. Onedlho sme videli havarovanú motorku, jazdil som s kamarátom. Zastavil som auto a zapol svetlá smerom na pole, kde bola havária. Videli sme jedného zraneného a druhého mŕtveho...“

Súdny znalec určil rýchlosť motocykla od 139 do 159 kilometrov za hodinu. Jednoznačne išlo o neprimeranú rýchlosť, neprispôsobenie jazdy stavu cesty a podobne, to už by sme mali vedieť, o opitosti vodiča ani nehovoriac. Povolená rýchlosť tu bola deväťdesiat kilometrov za hodinu.

Opäť sa vyhováral

Michal hneď, ako bol obvinený pre prečin usmrtenia Viliama, si podal sťažnosť prokuratúre, lebo vraj je nevinný, keďže on motorku neriadil, ale ju riadil Viliam. Prokurátor mu sťažnosť zamietol. V zamietnutí sťažnosti okrem iného uviedol:

„Rozhodnutie o vznesení obvinenia nepredstavuje uznanie viny a bude vecou ďalšieho dokazovania, aby sa preverila prípadná obhajoba obvineného a ustálil skutkový stav. Podľa svedeckých výpovedí boli splnené zákonné podmienky na vznesenie obvinenia.“

Prokurátor mal pravdu. Napokon po dokazovaní vyniesol súd rozsudok s tým, že Michal je vinný pre prečin usmrtenia a poslal ho do ústavu na výkon trestu na štyri roky nepodmienečne, pričom nebude môcť riadiť motorové vozidlá všetkého druhu tri roky a musí nahradiť aj škodu, ktorá vznikla usmrtením mladého chlapca Viliama.

(Nabudúce: Nepolepšiteľný zlodej)