Paragrafy (nielen) z ulice

Diabol a kňaz

V istom krajskom meste do výšin neba sa týči jezuitský kostol. Je mohutný, priestorove veľký, veľkolepý a krásny aj historicky a umelecky vzácny sochami svätých. Nájde v ňom útechu azda každá ubolená duša, ktorá verí v existenciu, dobro a pomoc Pána Boha. V tomto chráme Božom vidieť predovšetkým členov katolíckej mníšskej rehole – kňazov. Bývajú v zadnej časti kostolného areálu: v Dome Rehole Spoločnosti Ježišovej. S jedným z nich, 44-ročným kňazom, ináč aj inžinierom a ekonómom Spoločnosti, Kamilom Širokým, sa jedného dňa zoznámil, po skončení modlitieb v kostole, neznámy muž. Bol ním 30-ročný Juraj Zelený. Statočného, poctivého a dobromyseľného kňaza v sutane, ktorý sa tu oddával Bohu, požiadal po krátkom zoznámení o pomoc.

Chcel sa radikálne zmeniť

Juraj bol a ešte aj je slobodný muž. Raz mal strechu nad hlavou v meste u svojej matky, kde bol zaevidovaný na trvalý pobyt, raz u svojej sestry, kde mal prechodný pobyt. Ale ešte častejšie chodil po svete ako bezdomovec. Bol veľmi nešťastný. Žiadnu lepšiu školu nevychodil a nedarilo sa mu ani v zamestnaní. Ostal bez práce. Dal sa však na pijatiku a drogy. Peňazí nebolo.

Ctihodný kňaz si spomína:

„Muž ma v kostole oslovil ako prvý. Predstavil sa mi a pripomenul, že je hlboko veriaci. Dali sme sa do rozhovoru. S plačom, na kolenách a so zopnutými rukami mi povedal, že svoj život chce radikálne zmeniť. Dojímavo mi rozprával o svojom ťažkom rozpoložení. Už nebude piť a ani užívať drogy. V televízii vraj videl, že v obci Žakov je zriadený dom pre bývalých narkomanov, bezdomovcov a sociálne prípady. Tam chce ísť, ale nemá peniaze na cestu.“

Kňaz mu dal na cestu peniaze. Pomerne veľkú čiastku, aby sa táto kôpka nešťastia mohla najesť a čosi poriadne si obliecť. Spokojný bol kňaz i Juraj. Srdečne sa rozlúčili so želaním dobrého zdravia a veľkého kopca šťastia v ďalšom živote. Juraj sa vydal na zbožnú cestu radikálnej  zmeny..

Opakovaná návšteva

O niekoľko dní cengal kňazovi zvonček. Keď prišiel ku dverám, uvidel Juraja.

„Stalo sa niečo?“ – spýtal sa.

„Veru, stalo. Dôstojný pán, do Žakoviec ma neprijali. Dom je obsadený do posledného miesta,“ – božekal Juraj a pokračoval:

„Strašne som chorý. Keď nebudem užívať lieky, asi zomriem. Musím sa liečiť sám, lebo z tých drog a alkoholu sa človek bez pomoci len tak ľahko nedostane.“

Kňaz mu to uznal. Dal mu peniaze na liečenie. Tento raz však mal už isté pochybnosti, aj keď Juraj vyzeral tak, že sa nedožije ani nasledujúceho dňa. Dal mu podpísať potvrdenie o pôžičke.

Ani nie o týždeň navštívil Juraj svojho dobrodinca kňaza znova:

„Lekári mi povedali, že musím ísť na operáciu, inak umriem.“

Kňaz súhlasil, človeku treba pomôcť. Nechce mať jeho smrť na svedomí.

„Budú ma operovať na rakovinu hrubého čreva,“- žialil Juraj a div kňazovi nezačal bozkávať od vďačnosti za záchranu života ruky.

Juraj peniaze dostal, ale už len na potvrdenku o pôžičke a dátume vrátenia peňazí.

Pôžičku Juraj nevracal, nemal z čoho, a preto prišiel už o týždeň za žičlivým kňazom do krajského mesta opäť. Ako inak, prosiť o ďalšiu finančnú sociálnu výpomoc.

Peniaze na zdravie nezabrali

Návštev Juraja za kňazom bolo toľko, že ani jeden a ani druhý „účastník finančných príspevkov“ si to presne nepamätá.

Juraj tvrdil:

„Ničoho sa nemusíte báť. Mám sestru vo Viedni a tá má manžela úspešného podnikateľa. Odtiaľ peniaze určite, dôstojný pán, dostanete, niet sa čoho obávať.“

Opäť peniaze a potvrdenka.

Potom mal kňaz telefonát:

„Tu je Jurajova sestra z Viedne. Pán dôstojný? Jurajovi určite pomôžeme. Peniaze dostanete čoskoro, nemusíte sa ničoho obávať...“

A Juraj opäť prišiel. Zasa dostal peniaze.

Keď kňazovi zatelefonoval primár z Banskej Bystrice, že Juraja budú už-už operovať, ctihodný kňaz sa takmer potešil.

Dal Jurajovi znova peniaze.

Od 10. 02. 2005 do 10. 04. 2005 to bolo 305.500 korún, čo teraz znamená 10.240,32 eur. A dodajme, že nešlo o kňazove osobné peniaze, ale o peniaze Rehole Domu Spoločnosti Ježišovej. Na to nemal dobrý a dobrosrdečný kňaz nijaké právo. Svoju právomoc v Spoločnosti naivne prekročil.

Hotelové transakcie

Juraj, vystupujúc ako podnikateľ, po kňazovej výpomoci navštevoval rôzne hotely. Dobre tam spával, či lepšie povedané, mulatoval a nechýbali ani slečny narkomanky. Ušlo sa mu aj na kúpu značkových oblečení. Ostal z neho, skrátka, veľký frajer. Za peniaze Rehole Domu Spoločnosti Ježišovej. V obci Žákov nikdy nebol a ani tam ísť nemienil. Hneď po kňazovej výpomoci si kúpil drogy a pichal si ich do žily. A pil ako dúha. Nebol zničený od viery v Pána Boha, ale od drog, pijatiky a narkomaniek. Jedna z nich, na Jurajovo naliehanie a za drogy, zatelefonovala z telefónnej búdky kňazovi a predstavila sa ako Jurajova sestra z Viedne. Ďalší narkoman sa zasa predstavil kňazovi ako primár z Banskej Bystrice. Kňaz, žiaľ, tomu uveril. Ako neskôr aj sám povedal, to ho upevnilo vo viere, že všetko je v najlepšom poriadku. Zrejme to inak ani nemôže byť, keď sa ctihodný, Bohu slúžiaci kňaz stretne s prefíkaným diablom, podvodníkom. Tu často strácajú súdnosť a opatrnosť aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Podvodníci vedia také finty, o ktorých by sa normálnym ľuďom ani nesnívalo.

Kto je vlastne Juraj?

Okrem iného Juraj vypovedal:

„Pravdaže som kňaza navštevoval. Žiadal som ho o peniaze a aj mi ich dával. No a čo? Myslel som si, že ide o dary nešťastným veriacim, ktoré netreba vrátiť. Keď som podpisoval potvrdenky  o pôžičke, vedel som, že ich nemám z čoho vrátiť. Ale mama i sestra, ktoré žijú na Slovensku, mi sľúbili, že ma vyplatia z dedičského podielu z bytu matky. Veď ja peniaze kňazovi vrátim, ale momentálne nemám z čoho...“

Ešte zabudol povedať, že sa nechystal ani na žiadnu operáciu rakoviny hrubého čreva. Túto chorobu si vymyslel pri klamaní kňaza preto, že na ňu zomrel Jurajov otec. Nič iné mu vtedy na um neprišlo.

Juraj bol už štyrikrát súdne trestaný. Ešte pred podvodom kňaza ho odsúdili na Okresnom súde v Piešťanoch pre desať trestných skutkov, najmä pre rôzne krádeže a porušovanie domovej slobody. Odsúdili ho na tri roky odňatia slobody nepodmienečne. Potom páchal delikty znova. Podvody a krádeže. Hotový diabol.

Ďalší okresný súd ho odsúdil pre podvod a krádež na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov a šesť mesiacov. Pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Musí, či mal by nahradiť škodu Reholi Domu Spoločnosti Ježišovej v sume 10.240,32 eur a ďalšie škody, ktoré utrpeli iní poškodení.

(Nabudúce: Opilecká tragédia)