Paragrafy (nielen) z ulice

III. časť - Trestnoprávne príbehy

Vyplieskal opilca

Neďaleko od mestského parku sa hodinu po polnoci stretli dvaja muži. Prvým bol štyridsaťročný Frido. Hoci bol ženatý a v rodine bolo i šesťročné dieťa, išiel na diskotéku. Od hnevu a pomsty, lebo manželka si podala návrh o rozvod. To preto, že pije a do každého zapára, túla sa po nociach a žije si ako slobodný mládenec. Frido bol presvedčený, že žena má poslúchať a držať ústa, starať sa o dieťa a kuchyňu, nieto ešte aby buzerovala za „maličkosti“ svojho muža, veď on jej ešte ukáže, kto je doma hlavou rodiny a pánom.

Druhým mužom bol štyridsaťročný Mišo. Keďže sa mu veľmi riadne pracovať nechcelo a peniaze chýbali, doma so ženou to tiež nemal na ružiach ustlané. Išiel si niečo vypiť a po šenkoch sa túlal ešte aj po polnoci. Bola sobota a otvorené mali vo viacerých podnikoch, tak čo sa bude doma otravovať, nudiť, prípadne hádať so ženou. Nech sa háda ona sama so sebou, on ide radšej do terénu.

Dvaja muži sa od kolísavej chôdze skoro na chodníku zrazili. Hneď v duchu a v opitých hlavách bolo podozrenie, že ten druhý narazil do prvého náročky. Tak, to teda nie?!

Prepadol cez zábradlie

Mišo zastal a hneď sa oprel do Frida:

„Čo nevieš chodiť? Čo do mňa narážaš, nevidíš alebo čo?“

Fridovi to stačilo:

„Ty si narazil do mňa, ty chumaj. Ešte sa aj ohlasuješ. Páľ domov a hotovo, lebo môžeš vyfasovať...!“

„Čo si to povedal? To si mne povedal? Vidím, že máš problém,“ – reagoval Mišo a začal do Frida sácať rukami a tlačil ho k zábradliu pri ceste.

Frido mu chytil ruky a kričal, aby mu dal pokoj.

Aha, že pokoj. V takomto čase a v takomto stave.

Mišo vrazil Fridovi päsťou do hlavy a Frido padol cez zábradlie na zem. Tu ho pästiarsky útočník ešte kopal do hlavy, aby si bol istý, že už bude mať pokoj. Potom sa takmer sviežim krokom uberal domov a zraneného nechal svojmu osudu. Myslel si, že keď vytriezvie, pôjde aj on domov a všetko bude v poriadku. Ráno nebude vedieť ani, čo a kde sa stalo.

Prišla sanitka

Ktosi zavolal lekársku pomoc a políciu. Zraneného Frida, ktorý sa horko-ťažko preberal z bezvedomia, po ošetrení previezli do nemocnice.

V lekárskom náleze je uvedené:

„V dôsledku napadnutia utrpel otras mozgu, zlomeninu prednej steny hornej čeľuste vľavo so zakrvácaním do prínosovej dutiny vľavo, zlomeninu nosových kostí a nosovej prehriadky s posunutím a tržnú ranu hornej pery vľavo, čo si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť...“

Takmer tri mesiace už Frido nevyšiel ani na ulicu, nieto ešte, aby sa išiel ukazovať ako statný a pekný muž na diskotéku a zvádzal puberťáčky. Na pere je vidieť zašívanie dodnes a bude ho tam mať až do smrti.

Samozrejme, že na rivala v nezmyselnej bitke, Miša, čakalo trestné stíhanie, pretože inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti. Skrátka, je vinný pre zločin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva.

Skromný ako ovečka

Pokým Frido ľutoval, že išiel na diskotéku, po ktorej zbytočne dostal na hlavu, Mišo sa zasa chytal za hlavu, že urobil to, čo by v triezvom stave nikdy neurobil. Nemal ani odvahu niečo popierať, len si želal, aby už nemusel chodiť na políciu, prokuratúru i súd, nehovoriac, že doma mal z celého prípadu peklo a dozvedel sa, že  Frido má na neho nejaké finančné nároky. Veru, veru, toto sa nemalo stať, toto nemuselo byť. Z takej obyčajnej somariny nastala hotová pohroma.

Na prokuratúre mu povedali, že je na neho obžaloba. Dozvedel sa, že môže uzavrieť dohodu o vine a treste. Keďže uznal svoju vinu a vyjadril sa, že sa cíti byť vinným a zároveň súhlasil s navrhovaným trestom, k dohode došlo. Ale i tak, musel ísť na súd, lebo s takouto dohodou musí súhlasiť nielen prokurátor a obvinený, ale aj súd. Až potom si Mišo môže trocha vydýchnuť.

Súd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky, preto schválil návrh dohody o vine a treste, čo potvrdil aj rozsudkom.

Špekuloval ďalej

Mišo vyfasoval úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pričom mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov.

Odsúdeného akoby už viac nič nezaujímalo. Do basy nepôjde, a to je hlavné! Ibaže mu súd uložil aj povinnosť nahradiť škodu za ublíženie na zdraví Fridovi v sume 2 138 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni v Trnave za liečenie Frida v sume takmer 2 000 eur. To však Miša už vôbec, ale vôbec nezaujímalo.

Frido si podal návrh exekútorovi na vykonanie exekúcie, právne sa tomu hovorí, že na vymoženie pohľadávky. Aj za návrh musel zaplatiť. Exekútor si žiada tiež svoje a trovy exekúcie sú tiež veľmi vysoké.

Mišo sa okamžite vžil do úlohy mŕtveho chrobáka. Zásielky od exekútora neprijímal, lebo byt poštárke neotváral a neprišiel si pre ne ani na poštu. Nič iné ho nezaujímalo, iba sloboda. Frido a exekútor si môžu trhnúť nohou.

Mýlil sa. Exekútor zistil, že Mišo má majetok a  je aj zamestnaný. Ešte mu na majetok nesiahol . Iba jeho zamestnávateľovi doručil osobne zásielku, že je povinný Mišovi vykonávať zrážky zo mzdy a zasielať poškodenému. Zamestnávateľ vie, že to musí rešpektovať.

Mišovi nič iné neostáva, len sa uspokojiť s menšou mesačnou mzdou až dovtedy, pokým si dlžobu nezaplatí. Inak môže prísť o svoje pekné auto a ďalší majetok, ktorý sa snažil tajiť ako partizán svojich spolubojovníkov.

(Nabudúce: Muž so skrutkovačom)