Paragrafy (nielen) z ulice

Sám sebe katom

Ferko vyrastal v dobrej, svedomitej a robotnej rodine. Najprv sa zdalo, že aj on bude po rodičoch. Vyučil sa za elektrikára. Otec mu vždy zdôrazňoval, že remeslo má zlaté dno. Ferko začal pracovať a žilo sa mu pri rodičoch vcelku dobre. Bol veselý, spoločenský, ľudia ho mali radi, skrátka, bol obľúbený. Obľúbila si ho aj Ruženka a keďže ani ona jemu nebola ľahostajná, vzali sa. Nič im nechýbalo. Čas však neúprosne plynul a ukazovalo sa, že je potrebné sa od rodičov osamostatniť. Ferko aj to vyriešil.

Dostali dvojizbový byt

V časoch totalitného režimu nebolo vôbec ľahké dostať sa k štátnemu bytu, napokon i teraz nie je to také jednoduché. Ale Ferko bol kabrňák. Domová správa v meste kde býval, súrne potrebovala údržbára bytov, veď do jej správy patrilo takmer dvetisíc bytov a Ferko to využil. Ponúkol sa, ale iba s podmienkou, že dostane byt. Do roboty môže nastúpiť aj zajtra. Podarilo sa, veď akoby aj nie, keď Ferka naširoko-ďaleko všetci poznali ako dobrého a pracovitého odborníka. Rodinka sa teda presťahovala od Ferkových rodičov do staršieho, ale dobrého dvojizbového bytu. Už to bolo aj veľmi potrebné, lebo Ferkova manželka, Ruženka, očakávala pod srdcom vytúžené dieťa.

Vládu prevzala pijatika

Uplynulo desať rokov a mnoho sa toho vo Ferkovej rodine zmenilo. Boli tu už dve malé deti a Ruženka mala čo okolo nich robiť, keď chcela, aby bol spokojný i Ferko a nemusela sa hanbiť ani za poriadok v domácnosti. Pritom ešte chodila pracovať ako upratovačka do neďalekej fabriky. Ferko sa tiež činil a jeho zamestnávateľ ho mohol len chváliť. Ochotne chodil pracovať i v sobotu, nedeľu, alebo hocijaké sviatky, pretože raz sa vyskytla porucha na vodovode v jednom byte, inokedy vyrážala kanalizácia do druhého bytu, v ďalšom sa pokazila elektrika... Ferka všade vítali ako svojho záchrancu.

A nebolo takej domácnosti, kde by mu nedali vypiť. Denno-denne ochutnával alkohol nielen v práci, ale aj potom, keď sa vracal z roboty domov. Dobre zarábal, platiť mal z čoho a o kamarátov už vôbec nebola núdza. S manželkou sa stretával doma už len ako zruinovaný. Správal sa, akoby bol malým Bôžikom, z každého si uťahoval a všetko okolo seba bral ako srandu. Opitý si ľahol do postele a chrápal až do rána, akoby sa nič nestalo. Tak do išlo deň čo deň. Nakoniec už prestal dávať do domácnosti aj peniaze, lebo všetky prepil. Len čo ráno otvoril oči, už sa ponáhľal do svojho obľúbeného šenku, aby si utíšil neúnosný smäd po alkohole. Pijatika ho tak zamestnávala, že zabúdal platiť i na svoje deti. Napriek tomu bol ešte vo svojom okolí obľúbený.

Basa za výživné

Ruženka si konečne povedala, že pohár trpezlivosti už pretiekol. Situácia v rodine bola neudržateľná. Fero svoju ženu nielen psychicky týral a za somariny urážal (čo považoval za dobrú zábavu), ale nedával do rodiny ani korunu, neskôr ani cent. Takto to už predsa ďalej nemôže ísť. Poradila sa s odborníkmi a podala si na súd návrh na úpravu práv a povinností rodičov k deťom. Súd v takýchto prípadoch koná dosť pružne a bolo tomu tak aj teraz. Deti zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na ich výživu, ešte v tých časoch po 1.500 korún, teda spolu 3.000 korún. Kašľal na to. Nič sa pre neho nezmenilo. Ďalej chodil domov opitý, robil voloviny, liezol žene a deťom na nervy, až ho okresný súd odsúdil za trestný čin zanedbávania povinnej výživy na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Ešte predtým ho policajti na prokuratúre upozorňovali, že keď výživné zaplatí do času, kedy sa odoberie súd na vyhlásenie rozhodnutia, za mreže nepôjde. Ferko všetky upozornenia ignoroval.

I v tomto prípade treba dodať, že takáto klauzula zákona platí doteraz. Zaostalé výživné možno urýchlene zaplatiť a hoci už vo veci konali policajti, prokuratúra, ba začal sa aj súd, prídete s dokladom, že ste výživné zaplatili a ostanete i naďalej na slobode, akoby sa nič nestalo. To preto, že štátu, spoločnosti, nejde o to, aby neplatičov výživného hneď zatvárala, ale aby si svoje vyživovacie povinnosti plnili! Čo by nakoniec deti mali z toho, keby ich otec bol v base a i tak neplatil výživné, alebo, keď by náhodou pracoval vo výkone trestu, posielal by domov len minimálne finančné prostriedky. Už sme spomínali, Ferovi to bolo jedno.

Ako inak: Rozvod

Pokým bol Fero v neútulných miestnostiach väzenských ciel, doma sa z iskierok stal oheň a ten sa rozšíril na celý manželský vzťah. Ruženka si hneď, ako sa manžel vrátil za dobré správanie o pol roka skôr z basy, podala na súd návrh o rozvod manželstva. S takým človekom ako je Fero, sa predsa nedá žiť, to musí uznať každý človek na svete. Veď z muža nič nemala ani ona, ani chúdence deti. Vlastne mala: ostudu. Hanbu.

Samozrejme, že súd toto manželstvo rozviedol. Ferko, ktorý ešte stále býval v spoločnej domácnosti s Ruženkou, sa smial. Opitý vykrikoval, že mu môže každý vyliezť na hrb a súd mu je ukradnutý. Súd si osvojil už predchádzajúce rozhodnutie o styku rodičov s deťmi a úprave práv a povinností k deťom. To však platilo iba do rozvodu manželstva. Teraz to platilo i po rozvode.

Mohlo by sa zdať, že napriek tomu ako sa Ferko vonkajškom vyjadroval ku všetkým problémom, ktoré sú v jeho rodine, predsa len vnútorne trpel. Výživné začal platiť! Nech nás to však nemýli. Nie preto, aby deťom pri ich výžive neškodil, ale: Aj basa je síce pre ľudí, ale na slobode je lepšie.

Vrátiť sa za studené väzenské múry sa mu už nechcelo. Ale bývať v spoločnej domácnosti s bývalou manželkou, mu dávalo viac tepla, ako tie hnusné Hrnčiarovce nad Parnou (tam je basa, kde slúžil).

Z bytu na ulicu

Ferovi stále nedochádzalo, čo sa s ním robí. Lenže on na to ani nemyslel, ani si to nepripustil. Stále bol doma a nikto mu tu rozkazovať nebude.

Bývalá manželka, Ruženka, sa zasa išla poradiť, ba vzala si na svoje zastupovanie aj právničku. Na súd sa tak dostal ďalší návrh: o zrušenie práva spoločného nájmu bytu. Ruženka uvádzala, že byt je síce štátny (obecný) a bol pridelený kedysi do užívania, teraz do nájmu Ferovi a jej. Ibaže je s manželom rozvedená. Fero okrem výživného nič neplatí a je pôvodcom všetkých nedorozumení v rodine. Hlavne, je zlým príkladom pre deti. Spolužitie nie je s Ferom vôbec možné. Dokážu to deti i susedia.

Súd zrušil spoločný nájom manželov v obecnom byte a výlučnou nájomníčkou tohto bytu sa stala pani Ružena, lebo sama za nájom riadne doteraz platila a okrem toho jej súd zveril do osobnej starostlivosti deti. Aby však musel Fero byt opustiť, musí mu bývalá manželka zabezpečiť náhradný byt.

Fero sa od hnevu takmer dusil. Nechápal, ako takto mohol súd rozhodnúť, keď sa o nadobudnutie bytu zaslúžil kedysi výhradne on, Fero! Keďže Fero kašľal i na to, aby sa odvolal, rozsudok súdu ostal právoplatný a vykonateľný.

Naozaj celkom vonku

Bývalá manželka Ružena v spolupráci s právničkou, alebo aj opačne, zaslali Ferovi list s tým, že má zabezpečený náhradný jednoizbový byt. Treba len podpísať zmluvu. Kto pozná Fera, určite si domyslí, že pohrdol aj týmto listom. On sa nemá s kým a o čom baviť. List bol na pošte osemnásť dní a potom sa vrátil. To sa považuje za doručenie listu. Nevedel to ani Fero a doteraz to nevie ani mnoho z nás. Ale je to tak a nie inak.

Nasledoval návrh na súd o vypratanie Fera z jeho tak obľúbeného a teplého bytu. Dokonca muselo prísť aj k exekúcii. Tvrdý oriešok – Fero – sa búchal do hrude. Jasné, že odíde, on sa nebude predsa s nikým maznať a ani nikoho prosiť. Nájom si nájde, hneď, a to bude každý čumieť. Z bytu sám odišiel a hneď to išiel zapiť do svojho tradične obľúbeného šenku.

František si žiadny nájom vôbec nehľadal, ba ani mu ho nikto z verných kamarátov neponúkol. Ostal spávať s bezdomovcami v rozpadnutom majeri. Vidieť ho iba občas pri umývaní sa v rieke, ba komusi sa zdalo,  že sa  z rieky aj napije. Údajne nemá ani na víno, na čučo...

(Nabudúce: Vyplieskal opilca)