Paragrafy (nielen) z ulice

Manželská vojna

V Zákone o rodine sa hneď v úvode uvádza, že „manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí...“ Žiaľ, často to v živote tak vôbec nie je. Štatistika uvádza, že na Slovensku sa rozvádza každé druhé manželstvo. Ibaže málokto si uvedomuje pri rozvode a najmä po ňom, že sú veľké patálie.

Musela sa vydávať

Len čo ostala dvadsaťpäťročná Bohdana tehotná, presvedčovala sa, že sa musí vydať. Veď akoby to na malej dedine vyzeralo, aby slobodné dievča chodilo s veľkým bruchom a ešte k tomu aj do kostola. Dedina, najmä staré babky, by si od klebiet zodrali jazyky. Preto hneď nástojila na frajerovi, s ktorým sa cumľovlala všade vo dne i v noci, aby sa pripravil na svadbu. Súhlasil. A krátko po sobáši sa nasťahovala manželka k nemu do nájomného bytu. Chvíľu ešte pracovala ako predavačka v miestnom obchode a potom sa jej narodil synček Martin. Ostala na materskej dovolenke. Manžel chodil pracovať ako robotník do fabriky v najbližšom meste. Zdalo sa, že všetko je v najlepšom poriadku. Keby však bola Bohdana vedela, že manžel bol opilec a v pijatike sa nebude skrývať, ale otvorene pokračovať, bola by zistila, že vydávať sa vôbec nemusela. Každý sa dostáva do manželstva dobrovoľne a nemôže ho nikto k tomu nútiť. Príčinou nie je ani tehotenstvo.

Preliaty pohár trpezlivosti

Bohdana si po krátkej dobe manželstva podala na súd návrh, aby súd vydal rozsudok, ktorým budú upravené práva a povinnosti rodičov k dieťaťu. Zdôvodnila to tým, že od manžela musela odísť k svojim rodičom i s dieťaťom. Rozhodne chce, aby dieťa bolo dané do osobnej starostlivosti jej a otca zaviazal na platenie výživného od času, kedy nežijú v spoločnej domácnosti. Odísť od manžela musela, nič iné jej neostávalo. Viac ako doma bol v šenku a pil ako dúha. Len čo prišiel domov, bol agresívny a svoju, kedysi drahú frajerku a neskôr manželku, bil, mlátil, ako kedysi sedliaci cepami žito na humne.

Manžel sa nedal. Dieťa bude jeho, ani keby sa čo robilo. On má byt a manželka nemá, lebo je u rodičov. Keď prišiel na súd, situácia sa zmenila. Manželka už porodila ďalšie dieťa. Súd musel túto situáciu brať do úvahy a rozhodovať aj o druhom dieťati. Nakoniec rozhodol tak, že deti zveril matke a otca zaviazal platiť výživné, dokonca aj zaostalé. Manžel sa išiel od hnevu rozpučiť. Ale, to ešte nebolo nič. Tu sa vlastne iba spor začal.

Rozvod manželstva

Nahnevaný manžel si podal návrh na súd o rozvod manželstva. Manželka len čumela, hoci sa to dalo očakávať. Asi sa ten somár zbláznil, veď čas by ukázal, či sa ešte polepší a či možno manželstvo akosi usporiadať. Ale, čo. Manžel vo svojom návrhu uviedol, že o manželku nemá ani najmenší záujem, lebo od neho odišla. Preto si našiel druhú ženu a s tou to mieni celkom vážne. Niet toho svätého, aby sa k terajšej manželke vrátil a zbytočne by sa o to snažil aj súd. Rozhodol sa pevne a neodvolateľne.

Nuž, je pravdou, že takého súdu na svete niet, ktorý by prinútil žiť dvoch ľudí spolu v manželstve, keď jeden z nich nechce a to z hocijakého dôvodu. V tomto smere sa dá súdne konanie iba preťahovať, ale koniec koncov musí skôr či neskôr manželstvo rozviesť.

Ibaže je tu jeden zádrhel. Manžel sa domáhal, aby súd obe deti zveril do osobnej starostlivosti po rozvode jemu a aby manželku zaviazal platiť na deti výživné. On je taký frajer, že potom sa bývalá manželka môže s deťmi stretávať kedy chce.

Pred súdnym znalcom

Určite súd chcel mať pri zverení detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov čisté svedomie a preto sa uzniesol, aby znalec vypracoval psychologický znalecký posudok, týkajúci sa zverenia detí a ich stretávania sa s rodičmi. Znalec to aj urobil. Matka detí vypovedala, že sa musela z domácnosti od manžela odsťahovať, lebo manžel často pil a vyvolával hádky. Pritom otec detí neprispieva na deti ani centom. O syna prejavuje aký-taký záujem, ale o druhé narodené dieťa, dcérku, už vôbec nie. Deti ani nenavštívil.

Otec tvrdil, že matka sa o deti riadne nestará, ba ani o domácnosť. Prvé dieťa, ešte keď spolu žili, nemalo opraté plienky, nebolo navarené, žena chodila za kamarátkami. On musel doma variť a keďže mal nervy, išiel si ich upokojiť do šenku. S manželkou sa pohádal, lebo kúpila starý nábytok a on chcel nový. S takouto ženou sa nedá žiť, lebo sa nezmení.

Manželka to popierala. Manžel klame. Nechodila za kamarátkami, ale k svojim rodičom prať bielizeň, lebo doma nemala práčku. Chodil opitý a fyzicky ju napádal. Hneď to skomentoval manžel: Vyhrážala sa mi, že deti dostane ona a ja ich už nikdy neuvidím! Koho by to nerozzúrilo? Manželka nechávala syna špinavého a nechala ho chodiť v roztrhaných šatách...

Človek si pomyslí, veď tí súdni znalci sa môžu aj zblázniť a ako sa dokážu dostať k záverom, aby objektívne posúdili jednotlivé prípady, to musí byt vo hviezdach. Veď ich klame jedna i druhá strana sporu. Je možno sa z toho vymotať, aj keď majú znalci vo svojom odbore vysoké školy...? Určite sa však vedia z toho dostať, rovnako ako sa z toho dostal aj znalec v tomto prípade. Z jeho vyjadrenia si urobil súd záver, že deti zverí do osobnej starostlivosti matke, otcovi určí výživné a rozhodne aj o styku detí s rodičmi.

Manželstvo súd rozviedol. Deti patrili matke, otec mal povinnosť platiť výživné, ale aj právo stretávať sa s deťmi.

Hrozila mu basa

Bývalý manžel sa rozhodol, že bývalej manželke nebude dávať na výživné detí nič. Tvrdil, že deti mu nechce dávať. Urobil pokus a poslal vyzdvihnúť deti k sebe na návštevu svojho otca. Tomu dal bývalej manželky otec päsťou po hube. Riešila to aj polícia.

Bývalá manželka to riešila dvomi spôsobmi. Najskôr si podala na súd návrh o zvýšenie výživného na deti. Súd jej vyhovel. Na súde ešte povedala, že bývalý manžel jej robí iba na truc, lebo skutočný záujem o deti neprejavuje.

Bývalého manžela zvýšenie ani trocha nerozhádzalo. Nech si súd a matka detí už robia, čo chcú. Odišiel sa so svojou frajerkou rekreovať a vrátil sa domov až po pol roku. A zasa sa opíjal nielen novou láskou, ale aj alkoholom v pohostinstvách.

Bohdana toho mala už plné zuby. Keď otec detí vôbec na výživné detí neprispieval, neostávalo jej nič iné, len ísť na políciu a žiadať o jeho potrestanie s tým, že ho to donúti dávať deťom na chleba, obuv a oblečenie. Otec detí ešte váhal a to dokonca aj po doručení uznesenia polície, že je stíhaný a zanedbávanie povinnej výživy. Spamätal sa, až keď sa dozvedel, že na prokuratúre sa rodí žaloba na súd...Rýchle utekal na poštu a dlžné výživné rýchlo zaplatil. Prokuratúra hneď trestné stíhanie zastavila. Ľudovo povedané, našej spoločnosti nejde o to, aby neplatičov výživného hneď zatvárala, ale aby platili výživné a plnili si svoje povinnosti.

Otcovi detí slučka na krk nepadla.

Netrápi ho ani svedomie, že vlastne pokazil život bývalej manželke, sebe, ale hlavne nevinným deťom. Niektorí ľudia vravia, že ho potrestá Pán Boh, iní zasa tvrdia, že Pán Boh má aj iné starosti.

(Nabudúce: Krutý fígeľ)