Paragrafy (nielen) z ulice

Rozvod veci nevyriešil

Tento prípad sa zo začiatku odohrával ako mnohé iné. Štyridsaťročná Daniela a o tri roky mladší Peter sa po viacročnom manželstve rozviedli. Peter sa odsťahoval zo stredného Slovenska až na južné Slovensko a v trojizbovom družstevnom byte ostala iba Daniela so sedemročným ťažko chorým synom. Bývalý manžel sa z bytu, kde býval s bývalou manželkou, neodhlásil a tvrdil, že sa ani neodhlási, pokým ho Daniela z bytu nevyplatí. Keďže sa o ďalšom bývaní v družstevnom byte nedohodli, začal sa prípad vyostrovať. Ani jeden a ani druhý nemajú pokoj ani po rozvode.

Výroba vlastných problémov

V rozsudku o rozvode sa okrem iného uvádza:

„Maloletého syna zveril súd do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné. K vážnemu rozvratu manželstva prispeli stresové situácie vyvolané náročnou starostlivosťou o dieťa. Hoci matka mala byť sústavne s dieťaťom doma a starať sa o neho, hľadala z tohto ťažkého rodinného prostredia únik. Nie však správnym spôsobom. Nadviazala známosť ešte počas manželstva s iným mužom a rozptyľovala sa v baroch. Peter, ktorý sa vtedy musel starať o finančné zabezpečenie celej rodiny a ešte sa musel starať aj o chorého syna, to ťažko znášal. Dochádzalo k slovným hádkam i fyzickým útokom...“

Napokon to nezvládol ani on. Z bytu radšej odišiel, vlastne utiekol k svojim rodičom na južnom Slovensku. Na byt, ktorý získal spoločne s manželkou, si však nárokovať neprestal. Náhradný byt odmietal, lebo sa nechcel opäť sťahovať, ale potreboval peniaze na kúpu iného bytu v okolí Bratislavy, kde začal dochádzať do práce.

Zabudol však na jednu veľmi podstatnú vec a to je, že on i manželka boli nájomcovia v družstevnom byte. Skrátka, vlastníkom bytu neboli manželia, ale bolo ním stavebné bytové družstvo občanov.

S rodičmi bývať nechcel

„S rodičmi bývam iba dočasne a len preto, že s bývalou manželkou sa to už nedalo vydržať,“ sťažoval sa Peter a pokračoval:

„Keď som ešte býval s ňou, všetko som musel platiť ja. Pritom som už s chorým synom nevládal a musel som odchádzať aj do práce. Daniela bola v bare a pila s frajerom. Ktorý muž by toto trpel?“

Daniela však už nechcela počuť o bývalom mužovi nič. Nech je tam, kde sa sám odsťahoval. Nikto ho nevyháňal, tak čo. Má teraz dosť starostí so synom. Peter už do bytu nedáva ani cent a okrem toho byt je prispôsobený na starostlivosť o choré dieťa. Bývalý manžel má kde bývať, tak nech je ticho. Byt patrí iba jej a hotovo. Prečo by mala bývalého muža z bytu vyplatiť, veď nemá z čoho ani keby chcela. Nech si Petrík pekne trhne nohou!

Spor o byt na súde

Na súd prišiel návrh na zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu. Samozrejme, podala si ho Daniela. Bývalý manžel už v byte dlhodobo nebýva a bývať ani nemieni. Na nájom bytu Peter neprispieva a má kde bývať. Okrem toho, jej zveril súd do starostlivosti ťažko choré dieťa a byt je prispôsobený stavebne zvlášť pre toto dieťa. Žiadala, aby súd rozhodol tak, že výlučnou nájomníčkou družstevného bytu bude iba ona a bývalému manželovi nepatrí žiadna bytová náhrada. Punktum!

Stavebné bytové družstvo, ako vlastník bytu, sa vyjadrilo tak, že by uvítalo také súdne rozhodnutie, ktoré by prihliadalo na záujem maloletého, chorého dieťaťa a dávalo by i naďalej predpoklad riadneho platenia nájomného. Doteraz s platením nájomného problémy neboli.

Peter súhlasil, aby v byte bývala len jeho bývalá manželka, ale žiadal od nej, aby mu dala peniaze na kúpu iného bytu. Náhradný byt nechce, lebo aj tak by ho na strednom Slovensku užívať nemohol.

Súd návrhu Daniely vyhovel, ale iba čiastočne. Zrušil síce právo spoločného nájmu družstevného bytu a určil, že členkou družstva a výlučnou nájomníčkou bytu je Daniela, ale Petrovi uložil povinnosť vypratať byt do pätnásť dní až od zabezpečenia náhradného bytu. Len na ozrejmenie, Peter mohol ešte stále bývať s Danielou až pokým dostane čierne na bielom, že mu Daniela zabezpečila náhradný byt. S takýmto rozsudkom nebola spokojná ani Daniela a ani Peter.

Prečo náhradný byt

Prípady bytovej náhrady, alebo jej zamietnutie, rieši Občiansky zákonník. Súd postupoval presne podľa jeho ustanovení. V rozsudku sa píše:

„Aby súd odporcovi /Petrovi/ v konaní nepriznal bytovú náhradu, museli by tu byť dôvody osobitného zreteľa. Takými dôvodmi nie je skutočnosť, že odporca sa dlhodobo zdržuje v byte svojich rodičov, resp. niekedy v byte u svojej priateľky. Právny nárok na žiaden z týchto bytov odporca nemá. Zo spoločného bydliska účastníkov sa odsťahoval v dôsledku zlých vzájomných vzťahov. Z rozvodového spisu je zrejmé, že na rozvrate manželstva sa viac podieľala navrhovateľka /Daniela/. Odporca odišiel z bytu práve z dôvodu, že sa chcel vyhnúť vzájomným hádkam, ktoré sa prenášali aj na ich maloletého syna. Istý čas, dokonca hoci v byte nebýval, platil polovicu nájomného a mal v byte i svoje osobné veci... Je nesporné, že o sporný byt sa zaslúžil viac odporca, keď užívacie práva k tomuto bytu nadobudli účastníci za trvania ich manželstva výmenou za iný, v tom čase tzv. podnikový byt, ktorý pridelil zamestnávateľ odporcovi. Odporca nemá vyriešenú bytovú otázku...“

Daniela sa proti rozsudku odvolala na krajský súd, ale ten rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Dôvody osobitného zreteľa

Daniela v odvolaní napísala, že súd mal brať do úvahy dôvody osobitného zreteľa a teda, že náhradný byt bývalému manželovi nepatrí. Čo je však potrebné považovať za dôvody osobitného zreteľa? Citujem z rozsudku krajského súdu:

„Takéto dôvody sa musia hodnotiť individuálne a v každom prípade osobitne. Môžu to byť podľa okolností daného prípadu také skutočnosti, ako napríklad, ak manžel, ktorému je uložená povinnosť byt vypratať, pácha trestnú činnosť, zvlášť ak túto trestnú činnosť pácha vo vzťahu k bývalému manželovi alebo osobám bývajúcimi s ním v jednej domácnosti. Alebo, ak má zabezpečené adekvátne bývanie alebo toto bývanie vzhľadom na svoje majetkové pomery si môže bez ťažkostí zabezpečiť, keď sporný byt bez vážnych dôvodov neužíva, keď by si neplatil nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu, porušil dobré mravy a podobne. Okruh týchto okolností nie je nijak upravený. Zákon v prípade Daniely a Petra nedáva inú možnosť súdu ako rozhodnúť o povinnosti odporcu /Petra/ predmetný byt vypratať až po zabezpečení náhradného bytu.“

Daniela je síce výlučnou nájomníčkou bytu, ale čo bude ďalej, nevie. Vyhlasuje, že by bola hlúpa, aby byt pre bývalého manžela hľadala, vlastne ani sa jej nechce a ani nemá na to čas. Peter je zatiaľ ticho a tiež nevie, čo bude ďalej. Ukáže to iba čas.

Iba jedno majú bývalí manželia spoločné: počmáraný život.

(Nabudúce: Manželská vojna)