Paragrafy (nielen) z ulice

POZNÁMKA:

Už druhý raz sa stretáva čitateľ s mojím paragrafiskom. Podľa odborného vyjadrenia (lektorských posudkov), po debute knižky  "Tváre ľudskej zloby" (2010), ďalšia knižka "Paragrafy (nielen) z ulice" (2011), z ktorej teraz uvádzam jednotlivé príbehy, má punc autentickosti, prekračujúc fantáziu, pretože príbehy sú fantastickejšie v realite ako vo fikcii.

Novú knihu som rozdelil na štyri časti: Ide o príbehy: I. humorné (najviac zo Serede), II. občianskoprávne, III. trestnoprávne a IV. politické.

V budúcom roku 2012 by mala čitateľov potešiť kniha pod názvom Šalgočka. Prajem príjemné čítanie a hlavne poučenie.

Autor

Odmietol voľby

Mladým ľuďom to už nebude asi hovoriť nič, ale za bývalého režimu pred každými voľbami chodili z domu do domu agitačné dvojice. Presvedčovali ľudí, že je ich svätou povinnosťou ísť k urnám a voliť toho a toho súdruha. Ľudia pre istotu, aby nedošli o robotu, alebo, aby sa im nestalo nič iné zlé, volili len sa tak prášilo. Na mnohých miestach bola účasť voličov vo voľbách takmer stopercentná, nie ako teraz.

Jedna z agitačných dvojíc prišla z terénu a informovala na MsNV v Seredi súdruhov, ktorí mali voľby na starosti, že zažila nepríjemnú udalosť.

„Keď sme došli k farárovi, nechcel nás pustiť ani do bytu a vykrikoval, aby sme zmizli. Len čo sme ho začali presvedčovať, poslal nás do riti,“ sťažoval sa prvý muž z dvojice.

Druhý dodal:

„Keby len to, ale povedal, že on na voľby serie a že voliť nepôjde, lebo komunistov neznáša!“

Funkcionári sa pozreli po sebe a vyzerali ako vápno na stene. Čo si to ten farárisko dovoľuje. To je vrchol svinstva. Tak toto teda nie!

Keďže jeden z prítomných bol predseda komisie pre školstvo a kultúru okresného národného výboru, na druhý deň zašiel za cirkevným tajomníkom. Nemali sa dlho ani o čom baviť. Farárovi sa dokáže, že dlho takto vyskakovať nebude.

Farára preložili z pekného mesta do poslednej dediny na konci okresu. Preľaknuto sa spýtal:

„Súdruhovia, prečo?“

Nakoniec sa zistilo, že pán farár nič nespáchal a o voľbách ani s nikým nehovoril

Farárom totiž nazývali niekoho celkom iného. Robustného, otvoreného chlapa, bitkára i tvrdého robotníka, ktorý sa nebál ani vtedy povedať bárs komu, čo si myslí. Hoci ho o to nikto nežiadal, sám od seba navštívil skutočného pána farára a ospravedlnil sa, čo mu nechtiac s prezývkou farár zapríčinil. Ale čo sa stalo, už sa neodstane.

Nabudúce: Góly do vlastnej bránky (ďalší príbeh zo Serede)