Pamätáte sa ešte na svoje detstvo?

 Nedávno  koloval na  jednej  známej  soc. sieti status ktorý mi pripomenul moje detstvo..

Stálo v ňom:

„Gratulujem! Nám všetkým, ktorí máme okolo 30-40 rokov a viac. Podľa dnešných pravidiel a zákazov by sme my, deti narodené v 70.-80. rokoch a skôr, nemali vôbec šancu prežiť. Naše postieľky boli maľované farbou, ktorá obsahovala olovo. Nemali sme žiadne pre deti bezpečné fľaštičky na medicínu. Žiadne poistky na dvere a okná. Keď sme išli na bicykli / kolobežke, nemali sme helmy. Pili sme obyčajnú vodu z hadice a nie z fliaš. Jedli sme chlieb a maslo, pili limonády s cukrom a neboli sme obézni, pretože sme stále lietali niekde vonku. Z jednej fľašky nás obvykle pilo niekoľko, ale všetci sme to v zdraví prežili. Niekoľko hodín sme sa morili a stavali káry zo starých nepotrebných vecí, jazdili sme z kopca len aby sme potom prišli na to, že sme zabudli na brzdu. :) Až po niekoľkých "mäkkých" pristátiach sme ju namontovali. Skoro ráno sme sa šli von hrať a prišli sme domov, až keď sa vonku rozsvietili lampy. Rodičia si užili pekné nervy, ale mobily neexistovali, takže nebolo kam volať. Nemali sme žiadne Playstation, Nintendo eller X-box - vlastne ani televízne hry, žiadnych 99 televíznych kanálov, žiadny surround-sound, počítače, chatrooms a internet. Mali sme kamarátov, boli sme vonku a vyhľadali sme si ich! Spadli sme zo stromu, porezali sa, zlomili si ruku či nohu, vyrazili si zuby, ale nikto kvôli tým úrazom nebol žalovaný. Boli to úrazy a nikto neniesol vinu - len my! Bili sme sa, mali sme modriny, ale naučili sme sa to prehryznúť. Našli sme si hry s tenisákmi, palicami a jedli sme aj trávu (hlavne šťavel). Aj keď nás druhí varovali, nikdy sme si nevypichli oko. Posledných 30 rokov bolo explóziou nových nápadov. My sme mali voľnosť i zodpovednosť - naučili sme sa chovať a poradiť si..“.

Dnes som  náhodne na inom portále, na ktorom prispievatelia predstavujú svoje  byty a domy našla jeden fotoblog, ktorý ma potešil.   O to  viac,že som  si pri ňom uvedomila ,že kolujúci status na soc. sieti má skutočne niečo  do seba a že sme  svoje detstvo  naozaj prežili  bez počítačov, stačili nám  videohry do ruky ruskej výroby, nepotrebovali sme  bábiky typu „Chou-Chou“ stačili nám aj handerné bábiky, a kočiariky nemuseli mať trojkombináciu, hlavne že sa v nich dala  voziť obyčajná bábika... Namiesto dnešných „Pet shop-ov“ sme mali Mončiči rôznych nezmyselných kategórií, ale tešili sme sa z nich možno viac ako dnešné deti z Pet-shopa či Pat –shopa. Chlapcom pri hre s autodráhou nezavadzali kábliky, išlo len o to ,aby  sa pohrali...Dievčatám k hraniu postačil aj Kalimero a chlapcom obrovská oranžová „Tatrovka“, ktorá hrkotala naďaleko....A ako výborne sa dalo na nej povoziť!!! Nepotrebovali sme diaľkové na TV a spokojne sme si aspoň pozreli večerníček, ktorý nám nikto  neprepol z gauča... Zaspomínajte si spolu so mnou pri fotografiách nielen hračiek, ktoré  uverejňujem s dovolením majiteľky  daného fotoblogu ....