p. S.Kramárová a p. M.Lovecký aj písomne odpovedali na otázky položené na verejnom nahrávaní rozhovorov

Na verejnom nahrávaní rozhovorov s kandidátmi na primátora mesta Sereď sme položili zúčastneným kandidátom otázky, týkajúce sa napr. bezpečnosti mesta alebo rómskej problematiky. Vzhľadom k časovej tiesni kandidátov sme mali obmedzený čas natáčania a z tohto dôvodu sme im otázky odovzdali aj písomne. Dvaja kandidáti : pani S.Kramárová a p. M.Lovecký na dané otázky odpovedali aj písomne a ich odpovede aj uverejňujeme. 1. V nedávnej minulosti pretrvávajúc až do súčasnosti je otázka bezpečnosti mesta. Napriek enormnému úsiliu zložiek PZ situácia nie je ružová. V prípade zvolenia aké konkrétne kroky podniknete týkajúcich sa bezpečnosti v našom meste. 2. Pojem bezpečné mesto neznamená len kriminalita ale aj bezpečnosť na cestách, chodenie detí do a zo školy a iné. Ak vo voľbách uspejete, ako budete riešiť takéto problémy. 3. S bezpečnosťou priamo súvisí aj otázka mladých rodín. V prípade zvolenia akú pomoc ponúknete mladým rodinám, aby z mesta neodchádzali, resp. aby sa do mesta vracali a nie len svojimi daňami pomohli rozvoju mesta ? 4. Nielen problémom Serede ale aj celoslovenským problémom je rómska problematika. Títo občania do štátnej pokladne neprispievajú ani centom a napriek tomu užívajú všetky výhody a je o nich nadštandartne postarané. Ako budete riešiť otázku rómskej problematiky ? pani Slávka Kramárová odpovedala : Otázka 1. Bezpečnosť obyvateľov závisí výlučne od práce štátnej a mestskej polície, tak ako napr. vzdelanosť do veľkej miery odzrkadľuje kvalitu práce pedagóga, či zdravie kvalitu práce lekára. Ak zlyháva práca mestskej polície, treba vnútorné zmeny, či už personálne alebo organizačné, pri ktorých musí konať mesto- primátor. Pri nedostatočnom fungovaní štátnej polície treba bezodkladne pri problémoch rokovať najskôr so štátnou políciou na úrovni mesta, postupne pri pretrvávajúcich nedostatkoch na vyšších úrovniach. Otázka 2. Z hľadiska bezpečnosti na cestách a bezpečnosti detí do a zo školy je nevyhnutná sprísnená kontrola dodržiavania rýchlosti, resp. pri veľmi nebezpečných situáciách zníženie rýchlosti , ako aj dôkladná kontrola pri školách a školských zariadeniach, najmä na začiatku a konci vyučovania. Na Komenského ulici pri zákaze prejazdu aj vjazdu pri školách sa kopí dosť vozidiel, čo ohrozuje bezpečnosť detí. Otázka 3. Mladých rodín je všeobecne málo. Pred cca 10- 12 rokmi bolo v Seredi na jednej základnej škole toľko žiakov ako teraz na všetkých, čiže mladých rodín je tiež menej. V minulosti mali väčšie istoty /napr. dostali štátny byt, existovali detské jasle za primerané poplatky /. Nevyhnutnosťou pre mesto je získať financie a postaviť nájomné byty pre mladé rodiny, ako aj hľadať riešenie resp. mestské pozemky na rodinnú výstavbu / ak vhodné pozemky existujú/ Otázka 4. Rómovia si musia uvedomiť, že majú nielen práva, ale hlavne povinnosti voči mestu. To, aká je situácia sme si zavinili aj my sami- dovolili sme Rómom predbiehať sa v obchodoch, u lekára- veľa z nich má potvrdenie na invalidný dôchodok. Preto je nutná oveľa hlbšia spolupráca mesta najmä s Úradom práce, rodiny a sociálnych vecí v Galante /- ten musí vyvíjať oveľa väčšiu aktivitu ako doteraz, aj v oblasti záškoláctva a siahnutí napr. na rodinné prídavky resp. trestným oznámením na zanedbávanie si rodičovských povinností/. Róm si povie, prečo by on robil, keď má sociálne dávky vyššie ako plat a robotu si predstavuje takú, ako keby mal 2 vysoké školy. Verím však, že nájdeme aj s Rómami spoločnú cestu, hlavne tým , že ich aktívne zapojíme do života mesta cez ich aktivistov- treba návštevy a stretnutia priamo s Rómami a pre Rómov. Verím, že tak ako má väčšina pekne zariadené a čisté byty, pochopia, že aj svoje okolie musia chrániť a nebudú robiť priamo na dvore skládky. p. Marek Lovecký odpovedal : Otázka 1. Otázku bezpečnosti si asi na prvé miesto zaradil každý z kandidátov na post primátora. Vzhľadom na poznanie v akom meste žijem, som sa snažil pochopiť, čo sa za fenoménom slova bezpečnosť skrýva. V jednej z obdobných otázok o bezpečnosti v našom meste som odkázal čitateľov na základné materiály, kde som si porovnával svoje myšlienky z ich obsahom alebo osobnosťami, ktoré s touto problematikou pracujú každodenne (odkazy sú pod odpoveďou). Nechcem preto citovať množstvo väzieb, ktoré sú potrebou dosiahnutia bezpečnosti, bolo by to dlhé čítanie. Svoj názor na bezpečnosť, som už okrem základných volebných bodov podrobnejšie rozobral cez môj pocit vo Volebných novinách č. 1. Ak ste ich nečítali, sú na SOL pod mojim predstavením kandidatúry na adrese : http://www.seredonline.sk/index.php?sekcia=clanky&clid=1289858407#forum. Odkazy: http://www.civil.gov.sk/archiv/casopis/2001/0314ZCPR.htm http://www.radaeuropy.sk/?333 , alebo aj http://ff.ucm.sk/Slovensky/Katedry/dokumenty/dok/19Bezpenostn%20%20orientcia%20ob%20anov%20Slovenskej%20republiky.pdf   Otázka 3. Odpoveďou na túto otázku je pomerne veľká časť môjho volebného programu, ktorý som predstavil pod hlavičkou „Sereď – mesto pre slušný život“. Na otázku by som odpovedal tak, že najprv treba vytvoriť podmienky, aby snahu žiť v tomto meste mali hlavne tí, ktorí tu už žijú. A potom až v druhej fáze sa dá hovoriť o tom, ako pritiahnuť do mesta mladé produktívne a ekonomicky činné rodiny. Nebudem preto rozoberať to, čo je známe z bodov môjho volebného programu a čo som podrobnejšie rozobral v mojich Volebných novinách. Možno Vám poskytnem trochu netradičné možnosti nášho mesta. Ak sa podarí to základné – bezpečnosť, kultúrne prostredia mesta, tak potom naše mesto môže byť „satelitným mestom" pre život rodín, ktoré môžu nájsť prácu v silnom trnavskom regióne a aj cestovanie do Bratislavy po diaľnici, nám dnes toto mesto veľmi dobre priblížilo. Táto forma satelitného mesta, by tak mohla byť aj riešením nezamestnanosti v našom meste. Chce to len trochu pochopiť dobu, pretože dnes práca nebude cestovať za Vami, ale Vy musíte v prípade „nie radostnej nezamestnanosti“ nájsť odvahu cestovať za prácou. A na koniec asi odpoveď na poslednú časť otázky: „Čo chcete ponúknuť mladým rodinám aby v meste zotrvali?“. Chcel by som im ponúknuť pohľad na ich problematiky cez môj vek, mám 40 rokov a viem, čo je to v dnešnej dobe sa postaviť na vlastné nohy. Všetko ostatné je na spolupráci, akákoľvek veľká snaha bez spolupráce z druhej strany nebude mať výsledky. Preto im chce ponúknuť otvorené dvere mestského úradu k ich nápadom, ponúkaným riešeniam a samozrejme aj konštruktívnej kritike, ak niečo nebudem robiť dobre.   Otázka 3. Odpoveď na ňu začnem poznatkom, ktorý vyplynul z ankety pred tohtoročnými parlamentnými voľbami. Viac ako 10 500 respondentov sa v priebehu troch májových týždňov vyjadrovalo k otázke, aká téma môže osloviť voličov v júnových parlamentných voľbách. Riešenie rómskej otázky prekvapivo označilo za kľúčové až 21% opýtaných. Až následne je to problém rastúcej nezamestnanosti (17 %), či slušnosť a morálka politikov (16%). To znamená, že táto otázka pokrýva v živote obyvateľov, a samozrejme aj v našom meste, veľmi citeľný problém. Určite aj v tejto komunite sa dá nájsť dosť slušných ľudí a takých dosť uráža, ak sa hádžu do jedného vreca. Problémom zostáva spoločensky neprispôsobivá časť rómskej populácie. Môj pohľad, ako sa to dá riešiť je v základnom poznaní, že „pred zákonom sme si všetci rovní“. Preto v súčinnosti mesta, štátnej a mestskej polície a s pomocou obyvateľov treba nadstaviť latku tak, aby táto neprispôsobivá časť pochopila, že „dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, až kým sa nerozbije“. Zvládnutie problematiky by som rozdelil do troch bodov : Dosiahnutie slušnosti „neprispôsobivých“ – je to každodenná spolupráca a tak trochu aj odvaha poukazovať na, nehanbime sa to tak nazvať „drzosť“, s ktorou sa pohybujú po ulici, v obchodoch, na pošte a ďalších mnohých miestach. Ak sa spoja občania, tak im môžu dať najavo, čo sa sluší a že aj pre nich platí slušne sa správať, postaviť sa do rady a čakať tak ako ostatní. Ak sa to nebudú vedieť naučiť, tak sú „upozorňovacie“ prostriedky, aby pochopili, že naše mesto má záujem riešiť, aj na prvý pohľad takto jednoduchú problematiku. Dosiahnutie čistoty v meste – nie je predsa mysliteľné, že miesta kde žijú, sa stanú „getom“ nášho mesta. Každodenné poukazovanie na túto problematiku a opäť každodenné sankcionovanie, musí byť cestou ich uvedomenia, že sa to v našom meste nebude trpieť. Výsledkom, ak bude treba, naozaj každodenného sankcionovania, musí byť pre nich získanie pocitu, ako som povedal, že pred zákonom sme si všetci rovní. Potom je to otázka vymožiteľnosti právnych postupov, ktoré v tomto meste niekedy neboli dotiahnuté do konca. Túto otázku by som ukončil jedným poznaním, ktoré by malo byť mementom k riešeniu každej problematiky: „ Základným zákonom všetkého jestvovania je zákon rovnováhy. Ak nie je rovnováha a miska váh sa preváži na jednej strane, nezanikne len tá strana, ktorá váži menej, ale aj tá najsilnejšia“. Je na nás všetkých, ale hlavne na druhej strane „neprispôsobivých“ potreba pochopenie, že ak nebudú mať záujem vyrovnať v našom meste rovnováhu úcty, slušnosti, bezpečnosti, budeme musieť pridávať na ich misku, stále ťažšie závažie.