"Odborne spôsobilá osoba by sa mala hanbiť a verejne ospravedlniť"

Tento nie krátky, no pre občanov mimoriadne dôležitý článok je svojim spôsobom pokračovaním príbehu komunikácie občana s volenými zástupcami mesta.  Tentokrát s primátorom mesta, Ing. Martinom Tomčányim. On je štatutárom mesta a on musí vedieť, čo zamestnanci mesta za ktorých on zodpovedá  (a my ich platíme)  robia. Predmetný článok nájdete tu:  http://www.seredonline.sk/clanky/pocas-celeho-volebneho-obdobia-moze-do-procesov-zivota-mesta-vstupit-kazdy-seredcan-v-praxi/

 - - -

Posledné niečo viac ako tri roky od vedenia mesta a poslancov MsZ  systematicky počúvame, ako strašne všetkým záleží na komunikácii s občanmi. Nové "nápady" vo forme jednosmerných komunikačných prostriedkov  (volený funkcionár - občan)   financovaných občanmi  ako SN, SN internetová verzia, mestský rozhlas. Ale aj drvivou väčšinou občanov  v podstate ignorované stretnutia s vedením mesta.  

Skutočné obojstranné komunikačné kanály ako  SOL sú stále ignorované.

Sú občania, ktorým na veciach verejných záleží a domáhajú sa informácií aj individuálne. Poštou či e-mailami. Asi sa spýtate, ako je pristupované k ich oprávneným žiadostiam? Tak poďme sa teda pobaviť konkrétne.

Ivan Sklenár s Dušanom Slahučkom podali návrhy vo veci novo prerokovávaného územného plánu mesta. Väčšina obyvateľov ani len netuší, ako závažný je to dokument, koľko nás všetkých stojí a čo všetko rieši. Možno sj to, čo iný na momentálne ornej pôde na rozdiel od vás konkrétne bude môcť robiť. A oveľa viac. Napríklad, či možno aj vám nebudú onedlho premávať priamo pod oknami tisíce áut, ktoré si pod vlastnými oknami momentálne nepraje možno niektorý z volených funkciuonárov. Utopia? Nie! Len vy sa o veci verejné nezaujímate a keď bude o veciach rozhodnuté, odpoveď od vedenia mesta bude - mali ste možnosť vyjadriť sa...

Dvaja menovaní páni sa vyjadiť chceli. Boli pozvaní spolu s niekoľkými ďalšími na  MsÚ. Každý v inom čase a to napriek tomu, že všetci sa zaujímajú aj o riešenie vecí, ktoré rozporovali či pripomienkovali  navzájom.

Ivan Sklenár a Dušan Slahučka požiadali o umožnenie prítomnosti na prerokovávaní veci pani  Javorovej. Vyhodili ich. Priatelia, nie zo súkromnej obývačky či spálne pána viceprimátora alebo úradníčky MsÚ. Ale z verejnej miestnosti, ktorá patrí nám všetkým, z verejného rokovania, ktoré sa dotýka nás všetkých a z konania, na ktorom sa na desiatky rokov rozhoduje o tých najzávažnejších VEREJNÝCH veciach v meste!  Oni sa vyhodiť dali a skoda, ze ja som v tom čase bol mimo mesto.

Niekedy si pripadám, ako večne nespokojný jedinec, ktorý stále chce niečo, čo nie je normálne. Nechcem sa k veci vyjadrovať sám, no vyhodenie obyvateľov mesta z verejného rokovania konaného vo verejných priestoroch a o veciach verejných, považujem za obmedzenie ich občianskych práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.

Aby som nepísal úplné hovadiny, dovolil som si po Ivanovi Sklenárovi osloviť primátora mesta  Ing. Martina Tomčányiho  v súlade s platnou legislatívou aj ja. Tak mali, alebo nemali nárok obyvatelia mesta byť na prerokovávaní vecí verejných?

From: Milos Majko [mailto:majko@majko.sk]
Sent: Monday, March 31, 2014 1:44 PM
To: 'Primátor mesta Sereď'
Cc: 'Ing. Tibor Krajčovič'; 'Bc. Ľubomír Veselický'; seredonline@seredonline.sk
Subject: Ziadost v sulade so zakonom o Slobodnom pristupe k informaciam

Primator mesta Sered, Ing. Martin Tomcanyi,

V sulade so zakonom  211/2000  Z.z., Vas ziadam o zverejnenie informacie:

- Dna  19.03.2014    nebolo obcanom mesta  Sered  Dusanovi Slahuckovi a Ivanovi Sklenarovi umoznene zucastnit sa  na verejnom prerokovavani pripomienok  Gabriely Javorovej  k rieseniu odklonu dopravy na vstupe do Serede smerom od Suroviec vo veci  uzmeneho planu mesta Sered. Pracovnicka uradu Ing. Halabrinova im neumoznila  byt na prejednavani  veci  ani navzajom. Prerokovavanie sa konalo vo verejnych priestoroch MsU.
Pytam sa, na zaklade akeho zakona konala  pracovnicka a co (konkretna legislativa)  ju opravnovalo vykazat obcanov z miestnosti?

Odpoved ziadam zaslat e-mailom v zakonnej lehote na moju adresu:   majko@majko.sk.

Dakujem
Milos Majko
Trnavska 53, 926 01  Sered
Kontakt: 0907 277 7770907 277 777
 

Na moju otázku mi prednosta úradu  Ing. Tibor Krajčovič odpovedal síce trošku kultivovanejjšie, ako pánovi Sklenárovi, no v podstate s rovnakým obsahom:

From: Ing. Tibor Krajčovič [mailto:prednosta@sered.sk]
Sent: Tuesday, April 01, 2014 8:23 AM
To: 'Milos Majko'
Cc: mu@sered. sk
Subject: RE: Ziadost v sulade so zakonom o Slobodnom pristupe k informaciam

p. Majko,

Vaša žiadosť nevykazuje znaky podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ale napriek tomu Vám k Vašej otázke uvádzam nasledovné fakty:

Prerokovanie pripomienok podľa ustanovenia § 21 ods. 9 zákona č. 50/1976 Zb. o  územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov je neverejné rokovanie a uskutočňuje sa s tými, ktorí si pripomienky uplatnili t.j. tak, ako boli jednotlivé písomné stanoviská a pripomienky podané. Dotknuté osoby preto boli aj jednotlivo na prerokovanie osobitne pozvané – na konkrétny čas. Ivan Sklenár a Ing. Dušan Slahučka mali pozvánku na inú hodinu. Ich pripomienky neboli uplatnené spoločne jedným podaním a z toho dôvodu neboli  spoločne prerokovávané. Pri prerokovávaní pripomienok bol vyhradený časový priestor len na konkrétneho pripomienkovateľa a konkrétnu pripomienku. Iných osôb sa to v tom okamihu netýkalo.
Mesto Sereď a v tomto prípade odborne spôsobilá osoba podľa § 2a stavebného zákona, ktorou je Ing. Anna Halabrínová zvolilo takýto postup. Je to štandardný postup a nevynašli sme ho my v Seredi.

Záverom chcem ešte dodať: po spracovaní návrhu územnoplánovacej  dokumentácie bude táto opäť prerokovaná a zverejnená v súlade s ustanovením § 22 stavebného zákona a bude možné opäť zasielať pripomienky. A tiež bude aj osobne rokovanie (§ 22 ods. 7) s občanmi (verejnosť). Čiže všetci občania budú mat svoj priestor, ktorý je zákonom presne vymedzený a mesto musí tento postup dodržať a dodrží.

S pozdravom

Ing. Tibor Krajčovič prednosta Mestského úradu Sereď 
Mestský úrad
Námestie republiky 1176/10
926 01  Sereď

Tel: 031/7892094031/7892094 kl. 229
Mobil: 0903 790 8200903 790 820
E-mail: prednosta@sered.sk
www.sered.sk

Aj menej pozornému čitateľovi iste neuniklo, že ma vôbec nezaujíma obsah rokovania, ale výlučne to, či kompetentní postupovali v súlade s platnou legislatívou. Koniec koncov presne tak isto, ako v prípade neumožnenia účasti občanom na rozhodovaní o verejných financiách. 

Pán prednosta asi pre väčšinu bežných ľudí odpovedal "múdro", rázne a dostatočne NEzrozumiteľne, aby prípadných zvedavcov odradil od ďalšieho otravovania. Som tvrdý oriešok a napriek tomu, že nemám v danom obore príslušné vzdelanie, počul som niekedy iných, ako sa rozprávali... ;-)

Aby som to nebol ja, čo niečo pánovi primátorovi  Ing. Martinovi Tomčányimu tvrdím že nemá pravdu, požiadal som o komplexnú a detailnú analýzu odborníka, ktorý sa predmetným veciam venuje mimoriadne intenzívne v Bratislave a vie, o čom to celé je. 

Obyvateľom mesta, voličom a všetkým záujemcom o veci verejné predkladám túto analýzu k posúdeniu.

Žiadosť novinára o sprístupnenie informácie a reakcia primátora Serede

Analýza a syntéza vo svetle právneho poriadku Slovenskej republiky s dôrazom na stavebný zákon a ústavu

1. žiadosť o sprístupnenie informácie

Niektorým občanom mesta Sereď nebolo umožnené zúčastniť sa verejného prerokovania pripomienok iného občana k riešeniu odklonu dopravy na vstupe do mesta od Suroviec vo veci územného plánu. Pracovníčka úradu im neumožnila byť na prejednávaní veci ani navzájom. Prerokovávanie sa konalo vo verejných priestoroch MsÚ.

Pýtam sa, na základe akého zákona konala  pracovníčka a čo (konkrétna legislatíva) ju oprávňovalo vykázať občanov z miestnosti?

1. podstata reakcie primátora Serede

a)      žiadosť nie je žiadosťou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám,

b)      prerokovanie pripomienok k návrhu územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) je neverejným rokovaním,

c)      pripomienky neboli podané spoločne, ale jednotlivo, a preto sa tak prerokovali,

d)     každý z vykázaných občanov bol pozvaný na iný čas,

e)      čas bol vyhradený na rokovanie s konkrétnym pripomienkovateľom,

f)       iných osôb sa to v daný čas netýkalo,

g)      postup zvolila osobitne spôsobilá osoba,

h)      zvolený postup je štandardný a mesto nie je jeho vynálezcom.

1. Analýza podľa platnej legislatívy

Ad a)

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisovkaždý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Podľa § 14 ods. 1 zákona žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Podľa § 14 ods. 2 zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Podľa § 14 ods. 3 zákona, ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

Mesto Sereď zastúpené primátorom tvrdí, že žiadosť novinára nevykazuje znaky podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Neuvádza žiaden z nich. Ak bol primátor presvedčený, že žiadosť mala nedostatky, mal zabezpečiť postup mesta ako povinnej osoby v súlade s § 14 ods. 3 zákona. Nezabezpečil postup v súlade so zákonom. Preto možno jednoznačne odvodiť, že umožnil konať v rozpore so zákonom, za čo nesie osobne zodpovednosť štatutárneho orgánu.

S ohľadom na obsah reakcie možno súdiť, že konal vedome, aby sa vyhol povinnosti sprístupniť informáciu, ktorú novinár žiadal. Dá sa súdiť, že z nejakých dôvodov odpoveď nevyhovuje niekomu konajúcemu v mene Serede a možno samému primátorovi.

Podľa § 18 ods. 2 zákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). O odložení žiadosti možno dôvodne pochybovať, lebo primátor uvádza, že žiadosť nevykazuje znaky žiadosti podľa zákona.

Podľa § 18 ods. 3 zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

Podľa § 19 ods. 1 zákona proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

Novinár podal žiadosť 31. marca 2014 a odpoveď dostal 1. apríla. 2014. Snáď dátum odpovede nemá vplyv na obsah. Lehota na podanie odvolania neuplynula.

Ad b)

Celý proces obstarávania ÚPD je založený na princípe verejnosti. Ako príklady môžu slúžiť jednotlivé ustanovenia stavebného zákona. Napr. § 19b ods. 1 písm. a) o zverejnení oznámenia o začatí obstarávania ÚPD, § 20 ods. 3 stavebného zákona o oznámení prerokovanie zadania verejnosti, § 21 ods. 3 o oznámení verejného prerokovania konceptu.

Princíp neverejnosti konania sa vzťahuje na tie konania podľa stavebného zákona, na ktoré sa zároveň vzťahujú všeobecne predpisy o správnom konaní.

Podľa§ 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 2 ods. 6 stavebného zákona na územnoplánovaciu činnosť sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Takže hneď v úvodestavebného zákona je vyslovene ustanovené, že na všetky úkony spojené s územnoplánovacou činnosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Teda sa na ne nevzťahuje ani zásada neverejnosti konaní. Ak niekto skladal skúšku odborne spôsobilej osoby, mal by to vedieť a náležite aplikovať v praxi. Ak toto nevie, tak pre verejnosť by bolo lepšie, ak by sa živil inou činnosťou.

Ad c)

Takú hlúpu výhovorku treba hľadať.

Podľa § 21 ods. 9 stavebného zákona, na ktorý sa primátor odvoláva, resp. ktorého podpory by sa rád dovolal, stanoviská a písomné pripomienky ku konceptu, ktoré neboli zohľadnené, znovu prerokuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu s tými, ktorí ich uplatnili.

Ako z toho niekto odvodil vôľu zákonodarcu, že vo vzťahu k tým, ktorí podali pripomienky, sa treba riadiť podľa kritéria: jednotlivo vs spoločne, sa možno len domýšľať. Oporu v stavebnom zákone to nemá a ako už bolo preukázané, správny poriadok sa na tieto prípady nevzťahuje.

Ad d)

Tento fakt nijako nevylučuje účasť na prerokovaní tých pripomienok, ktoré podali iné osoby, ak to neprekáža tým osobám, ktorých námietky, pripomienky majú byť predmetom prerokovania.

Primátorovi, resp. odborne spôsobilej osobe by to mohlo prekážať iba vtedy, ak by chcela pri rokovaní s jednotlivcami použiť možno zaužívaný postup (tzv. štandard), ale iba vtedy, ak by to bolo bez svedkov. Vo všeobecnosti zo života sú známe viaceré okolnosti, kedy si niektorá zo strán rokovania neželá svedkov.

Má to istý súvis s vyhodnotením pripomienok a návrhom na (ne)akceptáciu pre orgán s právom schvaľovať jednotlivé etapy obstarávania ÚPD. Už len s ohľadom na fakt, že územnoplánovacia činnosť sa financuje z verejných prostriedkov, existuje prirodzená potreba zvýšenej otvorenosti a verejnej kontroly.

Skúsim pripustiť, výlučne na účely právneho exkurzu, že by sa na prerokovanie mal vzťahovať princíp neverejnosti v súlade so všeobecnými predpismi o správnom konaní.

V súlade s predpismi, každý účastník má právo sa zúčastniť prerokovania svojej veci osobne alebo si vybrať / zvoliť svojho zástupcu. Pritom účastník konania má právo splnomocnenie vyhlásiť do zápisnice. Zákon neukladá urobiť tak vopred, pred termínom, na ktorý je určené prerokovanie. To dáva oprávnenie, aby súčasne minimálne na začiatku konania boli prítomní účastník aj jeho splnomocnený zástupca, ale nevylučuje, aby po vyhlásení splnomocnenia do zápisnice  zostali prítomní obaja – splnomocnený zástupca aj účastník. Správny poriadok dáva účastníkovi právo zvoliť si ľubovoľný počet zástupcov a orgán je povinný rešpektovať jeho vôľu. Ak účastník v splnomocnení neobmedzí jednotlivým zástupcom ich práva zastupovať vecne či časovo, sú všetci splnomocnení zástupcovia oprávnení konať samostatne i spoločne v plnom rozsahu práv účastníka, teda aj súčasne byť prítomní na (pre)rokovaní, ktoré má charakter ústneho pojednávania v zmysle terminológie správneho poriadku.

Aby sa vedelo, či účastník si nezvolil zastupovanie inou osobou, treba to zistiť, a to najlepšie oficiálnym dopytom. Takým je dopyt až po začiatku ústneho pojednávania. Určite by sa nestalo nič vážne, ak by dopyt bol uplatnený najprv neformálne. Z odpovede primátora je zrejmé, že odborne spôsobilá osoba nič také nezisťovala, len vykázala niektorých ľudí z prerokovania.

Ako už bolo uvedené s princípom neverejnosti konania sa dostávame na pôdu správneho práva. Potom však treba aplikovať aj iné princípy. Napríklad zásadu úzkej súčinnosti ako ju definujú základné pravidlá správneho konania. Orgán aplikujúci správny poriadok je povinný dať vždy príležitosť účinne obhajovať účastníkovi svoje práva a záujmy a poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Poučením by bolo práve upozornenie na možnosť nechať sa zastupovať a túto vôľu napr. vyhlásiť do zápisnice. Nestalo sa tak ani pri zasielaní pozvánky, ani priamo na konaní.

Selektívne uplatňovanie princípov správneho poriadku nie je v súlade s verejným záujmom ako je chránený zákonom. 

Ad e)

Prítomnosťou iných ľudí ako bola osoba pozvaná na konkrétny čas by predĺženie prerokovania nenastalo automaticky, ako sa to snaží nahovoriť primátor.

Ak sa rokuje efektívne a vecne počet prítomných nemá na dĺžku prerokovania zásadný vplyv. Ak sa snaží naznačiť, že prítomnosť ďalších osôb by viedla k neusporiadanému priebehu, potom vlastne priznáva, že odborne spôsobilá osoba by s najväčšou pravdepodobnosťou nezvládla prerokovanie námietok, pripomienok, ktoré by ľudia podali hromadne / spoločne.

Ad f)

Toto tvrdenie vyvoláva oprávnené pochybnosti. V čase pred prerokovaním odborne spôsobilá osoba nemohla vedieť ako to pociťujú tí, ktorých vykázala. Nezaujímala sa o tento aspekt, nedala príležitosť vykázaným, aby preukázali opak. Urobila si vlastnú mienku bez toho, aby ju stavebný zákon, iný zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis na to oprávňoval.

Ad g)

O to je to zarážajúcejšie. Ako potvrdzujú mnohé prípady neodsúhlasenia postupov obstarávaní bývalými Krajskými stavebnými úradmi, bývalými Obvodnými úradmi i súčasnými Okresnými úradmi, „titul“ odborne spôsobilá osoba sa čím ďalej viac stáva zosmiešňujúcim v očiach laickej i odbornej verejnosti, podobne ako svojho času to bolo s označením „právny expert“.

V tomto prípade, na základe vyššie popísaných nedostatkov zvoleného postupu, možno dôvodne pochybovať o faktickej odbornej spôsobilosti. Formálna stránka nedáva záruky.

Ad h)

Štandardný postup je ten, ktorého obsah je ustálený a zverejnený ako štandard v podobe aktu metodického riadenia (zväčša usmernenie) postupu. Štandard postupu má byť výsledkom štandardizácie. Zaužívanú prax nemožno automaticky stotožniť so štandardom postupu, lebo ako štandard by sme museli uznať drobné i vážnejšie porušovanie predpisov (napr. parkovanie na miestach so zákazom takej činnosti, jazdu na červenú, lúpež, podpaľačstvo a iné formy majetkovej i nemajetkovej trestnej činnosti) a netrestať tých, ktorí sa toho dopustili. Kto vie, či primátor nechcel naznačiť niečo v tom duchu, že prax treba rešpektovať a podriadiť sa konaniu a vôli “praktikov“.

Argument primátora, že mesto iba kopíruje „vynález“ iného autora, silne pripomína obhajobu obvineného zlodeja, že aj druhí kradnú a že vyčítajú iba Seredi.

Áno, je veľmi dôležité vedieť ako postupujú iné mestá / obce, ale stavebný zákon, ani iný zákon neuvádza, že pri kopírovaní postupu druhých netreba brať ohľad na právne predpisy SR.

1. nadradená legislatíva

Všetci vieme, a nepochybujem, že aj odborne spôsobilá osoba a aj primátor Serede, o existencii Ústavy SR. V čl. 2 zakotvuje dva najdôležitejšie ústavné princípy. V odseku 2 pre štátne orgány a v odseku 3 pre každého, kto nie je štátnym orgánom alebo v konaní neplní jeho úlohy. Štátne orgány sú výrazne obmedzené na princípe, zjednodušene: čo nie je zákonom dovolené, je pre štátne orgány zakázané. Naopak, občania môžu koať (všetko), čo nemajú zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali, čo (im) zákon neukladá.

Ak sa vrátim k vykázaniu z prerokovania, je zrejmé, že s ohľadom na fakt, že mesto Sereď, ani odborne spôsobilá osoba konajúca v jeho mene, pri obstarávaní ÚPD neplní pôsobnosť štátneho orgánu (orgánu štátnej stavebnej správy), a preto s ohľadom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR v spojení s § 21 a ďalšími stavebného zákona nemôže vynucovať od občanov opustiť miesto prerokovania pripomienok k návrhu ÚPD v ktorejkoľvek fáze.

1. syntéza

Odborne spôsobilá osoba by sa mala hanbiť a verejne ospravedlniť za hrubé nerešpektovanie práv garantovaných ústavou a stavebným zákonom. Najlepšie by bolo, ak by dala verejný sľub, že odovzdá preukaz a požiada o vyčiarknutie zo zoznamu, ktorý vedie ministerstvo, a že už nikdy viac sa nebude živiť prácou za verejné financie.

Pán  primátor by sa mal rovnako ospravedlniť   za bezdôvodné neposkytnutie žiadanej informácie, lebo jeho reakciu nemožno vnímať inak ako odmietnutie uviesť odpoveď na otázku novinára:
„Pýtam sa, na základe akého zákona konala  pracovníčka a čo (konkrétna legislatíva) ju oprávňovalo vykázať občanov z miestnosti?“, lebo napriek množstve slov neuviedol nič, z čoho by vyplývalo oprávnenie obce, resp. odborne spôsobilej osoby konajúcej v jej mene, vykázať občanov z miestnosti, v ktorej sa má rokovať o pripomienkach k návrhu konceptu územného plánu.

Vypracoval:

Vladimír Dulla

Ešte stále si myslíte, že má vedenie mesta pravdu? Ešte stále máte pocit, že primátor mesta obháji postup zamestnancov, za ktorých on zodpovedá a my všetci ich královsky platíme? 

Pánovi Vladimírovi Dullovi srdečne ďakujeme za odbornú analýzu, ktorá dúfame, že otvorí oči nielen samotným občanom mesta, ale aj vedeniu mesta. Totiž nie všetci mimo úrad žerieme seno. A je čas, tento fakt si uvedomiť.

Svoj pokus zopakujeme. Dáme ďalšiu šancu pánovi primátorovi  Ing. Martinovi Tomčányimu chybu zamestnancov mesta napraviť. Minimálne preto, aby reči o nedostižnej transparentnosti volených funkcionárov a vedenia mesta, neboli iba rečami...

Pán primátor   Martin Tomčányi, v Ústave SR  sa píše:   

Čl.2

(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
 

Preto sa znovu v súlade so zákonom 211/2000 Z.z., teraz už verejne pýtam -  na zaklade akeho zakona konala  pracovnicka a co (konkretna legislativa)  ju opravnovalo vykazat obcanov z miestnosti?

Odpoveď žiadam zaslať v zákonnej lehote na e-mail:  majko@majko.sk. Vašu odpoveď občanom a obyvateľom mesta zverejníme v plnom znení.

Ďakuejm.

Miloš Majko

- - -

Právne vedomie väčšiny občanov je mizerné. Je to trošku aj pochopiteľné, každý je odborník na niečo iné a každý má svojich starostí dosť.

Preto sme sa rozhodli občanom pomôcť konkrétnymi krokmi.  OZ OBČAN ROZHODNI  pripravuje sériu materiálov, v ktorých sa širokú verejnosť pokúsime usmerniť v jej právach, ale aj povinnostiach. Zameriame sa hlavne na veci, ktoré sú väčšine z nás potrebné takmer k dennému prežitiu v spoločnosti, ktorú za každú cenu niekto chce ovládať. Aj porušovaním našich ústavných práv.

Sledujte  ŠKOLU DEMOKRACIE, ktorú spúšťame už o niekoľko dní.