Od včerajška konečne pracujeme pre seba. Doteraz sme živili štát...

Odborne sa tomu hovorí "Deň daňovej slobody".Ťažko povedať, či úplne bežný človek chápe, čo pre tento pre neho neskutočne závažný dátum naozaj znamená. Ide o deň, do ktorého zamestnanec chodil každý deň do práce a všetko čo zarobil, odvádzal štátu, ktorý následne s jeho peniazmi prostredníctvom volených zástupcov a úradníkov nakladá viacmenej tak, ako im to vyhovuje. Iba málokedy tak,ako to vyhovuje resp. ako by si vybral samotný občan.

Od včerajšieho dňa teda zamestnanci, pracujúci ľudia pracujú konečne na seba, svoje pôžitky a až od včera si s tým čo zarobia môžu nakladať podľa vlastného uváženia. Otázkou je, do akej miery zo zhruba pol ročnej odmeny za svoju prácu dokážu zabezpečiť to, čo pre svoj aspoň ako tak slušný život potrebujú. Volení zástupcovia stanovili pravidlá, na základe ktorých nás občanov v podstate zotročili a prikázali nám zarábať v prvom rade na ich pôžitky. Nie je snáď na mieste otázka, čo občan za svoje povinne odovzdané peniaze od štátu a samosprávy dostane?

Tak, ako úplne vo všetkom, aj v tomto platí. Pokiaľ sa občan nebude zaujímať o kvalitu služieb poskytovaných za jeho peniaze štátom a samosprávou, kvalita bude upadať a to až na úroveň úplného minima, až občan zistí, že štát či samospráva jeho peniaze, vlastne preflákala a on si aj služby, ktoré si predplatil musí v prípade ich potreby opätovne zaplatiť. Treba si však uvedomiť, že peniaze odovzdané štátu vždy niekde skončia a to jedine preto, lebo to samotný občan, teda skutočný produkovateľ hodnôt v tomto štáte tento stav dovolil.

Je nevyhnutné zapamätať si fakt, že bez kontroly štát ani samospráva prostredníctvom konkrétnych volených zástupcov sa vo vyciciavaní peňaženiek občanov nezastaví pred ničím iným - rázne STOP sústavnému zvyšovaniu nárokov byrokratickej mašinérie môže urobiť výlučne občan sám.