Od prvého článku o Grécku na SOL uplynulo zhruba 5 rokov...

Zásady ekonomiky nepovolia. Vo vašej či mojej peňaženke, vo firme, v meste, ba ako ukázal vývoj - ani v štáte.

Grécko včera požiadalo medzinárodné inštitúcie o finančnú pomoc. Nie, nepotrebujú na frape, ktoré si turisti už dosť dlho a dosť draho v ich kaviarniach dávajú... Nepotrebujú požičať niekoľko zanedbateľných Euro - prvá injekcia ktorá by mala zabrániť štátnemu bankrotu predstavuje 45 miliárd Euro.

Čo bude nasledovať, dnes nevie s istotou povedať nikto. Nechcem sa zaoberať vyslovene ekonomikou - nie som ekonóm. Spomeniem však jednu z možných príčin.

Do Grécka som za ostatné tri roky cestoval niekoľko krát. Plány na obchodovanie boli veľké na obdivoch stranách. Detaily nie sú podstatné, stačí keď uvediem, že reálne podnikanie s touto oblasťou EÚ bolo a je nereálne. Trvalo mi - dnes sa tomu čudujem - hodne dlho, kým som pochopil, že sľubov tamojší podnikatelia dokážu dať hodne, no ich plnenie by asi potrebovalo niekoľko životov bežného smrteľníka. Mesiace čakať na prospekty, technické parametre či zmluvy však nemá zmysel. Budme realisti - svet sa rozvíja, rozvoj však lenivcov obíde. A obišiel.

Patrím medzi kávičkárov a keď nemám mať kvalitu, keďže závislosť nepociťujem, takže radšej nekvalitu vynechávam. Kvalita v Grécku je, no s obsluhou na juhu Peloponézu to je iné. Je osobne mám niekoľkokrát skúsené, že pätnásť minútové čakanie na obsluhu aj mimo sezóny nie je ničím výnimočným. Keď som sa spýtal domáceho, ako to je možné, odpoveď bola rýchla a jednoznačná - "ste v južanskej krajine, tu sme leniví a potrebujeme kľud. Musíme mať siestu, kľud a nenecháme sa uštvať! Prišli ste na návštevu - prispôsobte sa!" Podobne rozmýšľajú Taliani, Španieli, Portugalci... Všetko južania - na druhý kontinent teraz zachádzať nebudem. Siesta je národnou tradíciou. Lenivosť, kľud a nerozčuľovanie sa pri práci je štandardom. Ani oni sa v práci nezvyknú pretrhnúť a aj ich krajiny majú vážne finančné problémy. - Prispôsobil som sa. Na caffe som počkal. Chutilo. Vrátil som sa domov, do deja, kde je deň krátky na vybavenie potrebného. Dnes počúvam - že leniví Gréci prežrali viacej, ako mali v peňaženke. A ešte aj roky klamali. Klamali tých, ktorých dnes prosia o pomoc. Tých, ktorých nútili prispôsobiť sa ich lenivosti. Nebolo by férovejšie uznať, že niečo nedomysleli,že žili nad pomery a nezaťažovať ostatných iba ich problémami?

Nie som ekonóm, no nebolo by pre menovú úniu prijateľnejšie vystúpenie Grécka a neohrozovanie kurzu a dôveryhodnosti Eura touto krajinou? Nebude poskytnutá pomoc precedensom, na ktorý sa v možno krátkej budúcnosti odvolajú ďalšie krajiny, ktoré doteraz plytvali a hýčkali svojich v práci málo sa snažiacich občanov? A ak sa v budúcnosti únia rozhodne dlh povedzme Španielska, či Talianska nezalepiť - akým právom?

Určite padne aj upozornenie - nejde o dar, ale pôžičku s výhodným úrokom. Ešte máme v živej pamäti, čo spôsobí požičiavanie vopred nesolventným dlžníkom. Je to na pováženie. I toto je situácia, v ktorej asi nie je cesta dobrá a zlá. Je iba zlá a ešte horšia. I chirurg sa však v jednej chvíli musí odhodlať urobiť i keď bolestivý, no radikálny rez. Amputáciou odumierajúcej nohy možno zachráni život pacientovi. Na záver - vo vážnych finančných problémoch sa plácajú ekonomiky už menovaných južanských krajín. Prečo asi prosperujú krajiny severnej Európy?

Dnes sme teda o 5 rokov starší a asi by sme mali byť aj múdrejší.  V tom čase sa mohlo javiť, že môj pohľad na problém je pesimistický - tak sme to počúvali aj od politikov  EÚ a dokonca aj našich. Až na zopár rozumných, v tom čase však zatracovaných a označovaných priam za polobláznov.

Stačí 5 rokov a  tých málo "pochybných   polobláznov" sa mení na  realistov a zbytok? Drvivá väčšina ľudí poslušne opakujúcich ako kostičku politikmi predhodené informácie? Nuž, na to si odpovedajte sami.

Na mieste je otázka, čo sa zmenilo za tých 5 rokov.  Onedlho sa možno dozvieme úplne presné odpovede aj na túto otázku.