Od humoru cez detektívky až k čertíkom

Vo štvrtok 30. marca 2017 som si zase užila cestu z Bratislavy do Trnavy. Stále som na cestách. Vrchol by bol, keby som teraz napísala, že som šla do čitárne Knižnice Juraja Fándlyho na prezentáciu cestopisu. Ale nie, nebolo to tak. Moje kroky (a poriadne dlhé, lebo autobus do Trnavy meškal) smerovali síce do knižnice, ale na úplne iné podujatie – členovia klubu Fórum humoristov si pozvali vzácnych hostí: spisovateľku, publicistku a divadelnú režisérku Danielu Kapitáňovú a Fera Jablonovského, ktorého poľom pôsobnosti je kreslený humor, ilustrácie, typografia, grafická úprava kníh a časopisov a tiež publicistika. O hudobnú časť programu sa postarala Beata Vargová Kuracinová. Názov podujatia bol „Samko Tále stále“ a začalo sa chvíľku po 17:00 hod.. Moderovala ho pracovníčka knižnice Alena Beňová.

Moderátorka si na začiatku zaspomínala na prvé stretnutie klubu Fórum humoristov, ktoré bolo v marci 2009 a boli na ňom prítomní Daniela Kapitáňová i Fero Jablonovský. Následne odovzdala slovo Beate Vargovej Kuracinovej. V jej podaní zaznela pesnička o humoristickom pásme Rodinné balenie, ku ktorej napísala hudbu. Autorkou textu je Eva Jarábková-Chabadová. Beata Vargová Kuracinová spievala precítene, prirodzene a s ľahkosťou a šikovne hrala na akustickej gitare. Pesnička s vtipným textom všetkých účinkujúcich i publikum dobre naladila.

Daniela Kapitáňová sa stala známou vďaka svojej prvej knihe, napísanej pod pseudonymom Samko Tále. Vyšla v roku 2000, jej názov je Kniha o cintoríne a hlavným hrdinom je Samko Tále – čudák, štyridsiatnik, ale mentálne na úrovni desaťročného chlapca. Kniha zaznamenala veľký úspech, stala sa Knihou roka 2000, v slovenčine vyšla vo viacerých vydaniach a bola preložená do mnohých cudzích jazykov, napríklad do angličtiny, švédčiny, arabčiny či japončiny. Vďaka svojej ďalšej knihe, detektívke Nech to zostane v rodine! (2005) sa autorka stala finalistkou súťaže Anasoft litera 2006. Ďalším jej dielom je detektívka Vražda v Slopnej (2008).

Ako zdôraznila moderátorka, oboch hostí spája spolupráca na dvoch knižkách: Vražda v Slopnej a Kniha o cintoríne.

Beata Vargová Kuracinová mala na podujatí na starosti i umelecké slovo: čítala ukážky z Knihy o cintoríne. Veľmi presvedčivo imitovala spôsob rozprávania Samka Táleho. Publikum sa dobre bavilo a podchvíľou sa ozýval smiech. Kým čítala, Fero Jablonovský využil flipchart, umiestnený na pódiu a nakreslil jednu z postáv objavujúcich sa v knižke – alkoholika Gusta Rúheho, ktorý spoluobčanom predpovedal budúcnosť.

Alena Beňová sa hostí spýtala, aký majú vzťah k humoru a čo pre nich humor znamená. Podľa Daniely Kapitáňovej je humor maltou, v živote pomáha ako spojivo.  Tiež je však určitým lakmusovým papierikom: o človeku veľa napovie to, na čom sa smeje. Ľudia, ktorí sa smejú na rovnakých veciach, sú často ako pokrvní súrodenci. Fero Jablonovský je tiež toho názoru, že oblasť humoru je natoľko rozsiahla a vďačná, že človeka možno spoznať podľa druhu humoru, ktorý preferuje.

Na otázku o spôsobe svojho písania Daniela Kapitáňová odpovedala, že nerada píše sama o sebe. Prezradila však, že musí mať pocit, že jej dielo budú čítať ľudia rovnakej „krvnej skupiny“ ako má ona sama. Uvedomuje si totiž, že to, čo píše nie je pre všetkých, pre celé ľudstvo. Podľa názoru Fera Jablonovského platí to isté i vo výtvarnom umení. Pritom s oblasťou humoru je to podobné, ako so znalosťou cudzieho jazyka: čím viac človek vie, tým lepšie vie vnímať humor.

Ďalšia otázka moderátorky smerovala k tomu, aký bol impulz pre vytvorenie postavy Samka a pre napísanie Knihy o cintoríne. Ako povedala Daniela Kapitáňová, osobným impulzom bolo to, že si v štyridsiatke uvedomila plynutie času a chcela po sebe niečo na svete zanechať. Spoločenským impulzom bola situácia na Slovensku v 90. rokoch 20. storočia. Samko Tále bol reakciou na túto hektickú dobu. Podobný čudák žil aj v autorkinom rodnom Komárne a tiež chodil po meste s vozíkom so spätným zrkadlom. Ľudia sa preto domnievali, že v Knihe o cintoríne je opísaný jeho životný príbeh, hoci to tak nebolo. Niektorí ľudia ho považovali dokonca za autora tejto knihy.

Alena Beňová položila i otázku, ako začala spolupráca hostí. Fero Jablonovský vysvetlil, že ich zoznámil asi pred desiatimi rokmi prozaik, publicista, výtvarný a literárny kritik a prekladateľ Kornel Földvári, ktorý, žiaľ, v roku 2015 zomrel. Daniela Kapitáňová si zaspomínala, ako sa na jeho pohrebe, 1. apríla 2015, vystriedalo sneženie, dážď i slnečné počasie. A keď sa po pohrebe pozrela k nebu a prihovorila sa Kornelovi, ozvalo sa hrmenie... Fero Jablonovský dodal, že s Kornelom spolupracovali aj po jeho smrti. V lete 2016 sa na festivale humoru a satiry Kremnické Gagy v Uličke slávnych nosov uskutočnilo slávnostné odhalenie reliéfu nosa Kornela Földváriho. Autorkou programu bola práve Daniela Kapitáňová. Na festivale bol premietnutý aj nový desaťminútový animovaný film o tom, ako sa Kornel Földvári z neba prihovára ľuďom. Autormi filmu sú Daniela Kapitáňová a Fero Jablonovský. Réžiu mal na starosti Peter Krištúfek a hlas Kornelovi Földvárimu vo filme prepožičal Rasťo Piško.

Spoluprácu s Ferom Jablonovským zhodnotila Daniela Kapitáňová ako „až príliš dobrú“, lebo je veľmi taktný a má pre jej nápady pochopenie. Potom prečítala zopár svojich krátkych textov – básničiek. Tie s Ferom Jablonovským uverejňujú na Facebooku. V minulom roku však usporiadali aj spoločnú výstavu zábavných riekaniek a vtipných kresieb, ktorá mala veľký úspech, návštevníci sa dobre bavili.

Slovo dostala opäť Beata Vargová Kuracinová, ktorá zahrala a zaspievala svoju pesničku o Mariánovi Makarovi Mrvovi. Bol to publicista, hudobník, pedagóg, humorista a dobrý priateľ. Náhle zomrel v roku 2013. Pesnička o ňom bola však napriek tomu veselá, lebo, ako povedala jej autorka, Makar je veľvyslancom Fóra humoristov v nebi a všetkým priateľom tam drží miesto.

Potom prišiel čas na otázky publika. Beata Vargová Kuracinová sa zaujímala, či Daniela Kapitáňová počula japonskú verziu svojej knižky. Spisovateľka odpovedala, že keďže po japonsky nevie, nemá potuchy, či tá japonská verzia nie je náhodou cestovný poriadok. Anglicko je jej bližšie: zaspomínala si, ako navštívila Múzeum Sherlocka Holmesa: dobre vie, že tento detektív nikdy reálne neexistoval, ale napriek tomu mala veľkú radosť, že videla vypchatú hlavu psa baskervillského. Fero Jablonovský poznamenal, že v tom spočíva sila literatúry: zhmotní sa to, čo si niekto vymyslel. Ďalšia otázka Beaty Vargovej Kuracinovej bola, či vznikne v Komárne Múzeum Samka Táleho. Autorka odpovedala naozaj sebaironicky, že možno vtedy, keď ju vypchajú.

 Fero Jablonovský nakreslil na flipcharte Beatu s gitarou a kresba mala u publika veľmi pozitívny ohlas.

Moderátorka sa opýtala Daniely Kapitáňovej na jej literárne začiatky, keďže do literatúry vstúpila v zrelom veku, no už ako osemnásťročná písala poéziu. Autorka odvetila, že vtedy plánovala dokonca vydať básnickú zbierku, no po zlých skúsenostiach s istým známym básnikom na túto myšlienku zanevrela. K poézii sa vrátiť neplánuje, pretože vraj pozná veľmi dobré poetky, ako sú Katarína Kucbelová či Mária Ferenčuhová a sebakriticky sa domnieva, že ona by tak dobre poéziu písať nevedela. Rada si však poéziu občas prečíta, preto má doma na podobločnici vždy nachystanú nejakú básnickú zbierku. Jej názor je, že čítanie poézie „odhrdzuje“ mozog. Ona i Fero Jablonovský nedajú dopustiť na jednu detskú knižku – Môj macík. Podľa nich od 2. svetovej vojny neexistuje kniha, ktorá by toľkokrát vyšla a ľudia by ju viac čítali.

Daniela Kapitáňová má tiež veľmi rada detektívky. Pre denník Pravda vytvorila detektívne seriály Zostane to v rodine (v knižnej verzii: Nech to zostane v rodine!) a Vražda v Slopnej, neskôr vyšli aj knižne.

Na otázku, ako by mala vyzerať správna detektívka, sa s publikom podelila o niektoré svoje zistenia o detektívkach: detektívka je sociálny, triedny literárny žáner, príbeh sa vždy odohráva vo vyššej alebo v strednej spoločenskej vrstve. Vrahom nie je nikdy marginalizovaný človek, napríklad postihnutý alebo bezdomovec. Keby to tak bolo, nebola by to už detektívka, ale sociálny román. V detektívkach sú vrahovia väčšinou mimoriadne inteligentní. V skutočnosti má len 1 % vrahov vysokoškolské vzdelanie. Detektívky sa v poslednom čase veľmi zmenili: kedysi býval najzaujímavejšou postavou príbehu detektív. Dnes sú zaujímavé postavy vrahov a detektívi sú vo všeobecnosti úplne obyčajní ľudia, unavení z práce.

Fero Jablonovský zareagoval na tému a nakreslil Sherlocka Holmesa a doktora Watsona. Beata Vargová Kuracinová prečítala ďalšiu ukážku z Knihy o cintoríne. Daniela Kapitáňová jej zložila poklonu, že keď počúva jej čítanie, má pocit, že napísala naozaj dobrú knihu.

Z publika sa ozval postreh, že 10. mája 2017 sa bude hrať v Divadle Jána Palárika  v Trnave divadelná hra napísaná podľa Knihy o cintoríne.

Ďalší poslucháč sa opýtal, ako prijali Knihu o cintoríne Maďari. Daniela Kapitáňová spokojne odpovedala, že táto kniha mala v maďarskom preklade veľký úspech. Fero Jablonovský nakreslil na flipcharte ešte jednu ilustráciu ku knižke.

Posledná otázka pre hostí bola, čo spolu chystajú. Daniela Kapitáňová prezradila, že napísala rozprávky o čertoch, no momentálne pracuje hlavne na novej detektívnej divadelnej hre. Fero Jablonovský sa pochválil, že má hotových asi 1000 ilustrácií čertov, z ktorých niektoré budú použité v pripravovanej knihe.

O parádny odľahčený záver podujatia sa postarala Beata Vargová Kuracinová: predniesla vlastnú krátku vtipnú básničku o Samkovi Tálem, a potom zaspievala a zahrala veselú pesničku o vínečku.

Myslím si, že pre všetkých zúčastnených to bol veľmi príjemný večer, vydarená akcia. Ak sa aj hovorilo o vážnych témach, väčšinou s láskavým humorom. A ten je v dnešnej dobe vzácnou prísadou života, tak ako poézia. Ani ja určite nikdy nezanevriem na humor a na „odhrdzovanie“ mozgu.