Obzretie sa za sviatkami Veľkej noci
Mgr. Peter Cibira, dekan-farár | Vo viacerých novinách pred a po Veľkej noci dávali priestor vyjadriť sa k tejto téme. Keď som čítal jednotlivé vyjadrenia, príspevky a priania, práve vtedy som si uvedomil zložitosť písania o týchto veciach.
Uvedomujem si, že pre veľkú časť spoločnosti sú to sviatky ťažko pochopiteľné. Okrem niekoľkých voľných dní zostalo snáď niečo z tradičných zvykov, ale nie je toho až tak veľa. A hlavne podstatu tých zvykov už často zakryl zvyk sám. Pre inú časť spoločnosti sú to sviatky, ale nie až tak radostné a veľkolepé ako napríklad Vianoce či vlastné narodeniny. Ale je tu aj skupina ľudí, ktorí povedia, že sú to najkrajšie sviatky v roku. K nim sa radím i ja, ale predsa ak mám jednoducho povedať v čom to je, tak poviem niečo, čo jednoduché nie je.
Sú to pre mňa sviatky života! Dá sa život vložiť do sviatku? Dá! Vtedy, ak vidíme vyrastať nový les, vtedy, ak sa zrodil nový život, vtedy ak sme urobili pre život niečo veľkolepé, vtedy, ak život rastie a má nádej. Lenže on aj odchádza, aj odumiera, aj prináša sklamania, aj nemusí mať nádej! A to už nie je až tak na slávenie. Dokonca o tom menej radi rozprávame. Ale aj odchádzajúci, dokonca odídený život, je život! Len nás to až tak nevedie k radostnému sláveniu. No a v kresťanskej Veľkej noci je to práve takto spojené. V jeden deň si pripomíname justičnú vraždu nevinného Ježiša Krista, v druhý deň si pripomíname ticho, aké vie vytvoriť len smrť a v tretí deň novú nádej, nový život. Človek pri veľkom nešťastí často stíchne, ponorí sa do seba, ale stíchne a ponorí sa do seba aj pri nádeji, ktorú nevie vysvetliť iným, dokonca možno ani sebe. To je možno práve ten dôvod, prečo sa o tom ťažko píše a prečo to nie sú (u nás) sviatky spojené s až takou viditeľnou radosťou. Sú to najväčšie sviatky kresťanstva. A možno práve týmto. Ani nie tak v slovách, ale v symboloch hovoria o živote. O takom aký je – s radosťami, prehrami, novými začiatkami. A dokonca aj v kostoloch v tie dni viac hovorí symbolika ako samé slová. Napríklad symbol zažatej sviece, symbol vody, umlčaného organu, najprv umlčaných a potom znejúcich zvonov, symbol kríža...
Všetci vieme, že nie len kresťanstvo má v tomto čase sviatky. Je to prítomné vo všetkých kultúrach a náboženstvách sveta, že sa s jarou spája prirodzená túžba človeka pripomenúť si život, ktorý rastie, klíči a pučí všade okolo. Zima sa skončila, tma sa stráca, preberá sa celá príroda vrátane človeka. A tak je to skutočne ten najpríhodnejší čas na slávenie života.
V kresťanských kostoloch si však nepripomíname len kolobeh života – teda že každým rokom sa obnovuje ten istý život, tá istá nádej, že všetko je len v cykloch rastu a zániku, zimy a leta. Nepozeráme na život, jeho únavu, jeho bolesti ako na niečo, čo sa jednoducho recykluje, znovu obnoví a všetko bude v poriadku. Pripomíname si nádej, ktorá nie je len recykláciou. Opäť presne tak ako je to v živote – nestačí optimizmus, že všetko bude tak ako pred tým. Pretože to tak nebude. Ale napriek tomu (na rozdiel od optimizmu) nádej nezomiera. Vie ľudí podržať aj tam, kde už niet víťazných riešení. Nie je to teda len opakovanie točiaceho sa kruhu, kde nezáleží na človeku. Nie je to reč o tom, že sa nič nestalo, ak človek trpel. Práve naopak. Je to reč o nádeji napriek všetkému.
V úvode som naznačil, že pre mňa nie je jednoduché a asi ani možné napísať reč k Veľkej noci, ktorá by nebola tak trochu aj zložitá. Pretože tak vidím aj sám život. Ale napriek tomu si myslím, že skutočne je možné prežívať pekné sviatky, je možné cez ne nasýtiť sa energiou a nádejou do všetkého toho, čo život prináša.
Všetkým, ktorým sa to podarilo prajem, aby im to dlho vydržalo. Tým, ktorým sa to nepodarilo prajem, aby predsa niečo z tej hlbokej sily k životu mali neprestajne prítomné v sebe. A všetkým želám pokoj a dobro.
Komentáre k článku:
Turecký atentátnik už v minulosti šokoval verejnosť viacerými kontroverzne vnímanými vyhláseniami. Turecký atentátnik Mehmet Ali Agca, ktorý si za pokus o likvidáciu pápeža Jána Pavla II. na Námestí sv. Petra z 13. mája 1981 odsedel za mrežami 19 rokov, obvinil Vatikán, že stál v pozadí útoku na historicky prvého Slovana na čele katolíckej cirkvi. Objednávka na atentát prišla z Vatikánu, v pozadí stál vtedajší štátny tajomník Svätej stolice, taliansky kardinál Agostino Casaroli (1914-1998), vyhlásil Agca v utorok večer v prvom rozsiahlom interview po prepustení z väzby pre tureckú televíznu stanicu TRT. Podľa jeho slov bolo cieľom Vatikánu pripísať atentát na konto východoeurópskych tajných služieb a tak oslabiť komunizmus. Preto bolo vraj súčasťou objednávky aj to, aby nemieril na hlavu alebo srdce pápeža, ale do brušnej oblasti. Ján Pavol II. z atentátu, za ktorý Agca, ako tvrdil v rozhovore, zinkasoval 40.000-50.000 USD, vyviazol s ťažkými zraneniami. Zbraň, ktorú Agca pri čine použil, si zadovážil z vlastných prostriedkov údajne v Rakúsku. Chcel tak vraj urobiť najskôr v Taliansku, ale odporučili mu, aby si ju radšej kúpil v inej krajine, napríklad v Belgicku alebo podobne. Tvrdí, že si ju zabezpečil z Rakúska, avšak neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti. Turecký atentátnik už v minulosti šokoval verejnosť viacerými kontroverzne vnímanými vyhláseniami. Mehmet Ali Agca, ktorého v roku 2000 z Talianska vyhostili -po odpykaní si trestu za atentát na pápeža, sa definitívne dostal na slobodu až v januári 2010, keď si odsedel aj trest za vraždu ľavicového novinára Abdiho Ipekciho z 1. februára 1979. http://m.tvnoviny.sk/bin/mobile/index.php?article_id=569350
Turecký atentátnik už v minulosti šokoval verejnosť viacerými kontroverzne vnímanými vyhláseniami. Turecký atentátnik Mehmet Ali Agca, ktorý si za pokus o likvidáciu pápeža Jána Pavla II. na Námestí sv. Petra z 13. mája 1981 odsedel za mrežami 19 rokov, obvinil Vatikán, že stál v pozadí útoku na historicky prvého Slovana na čele katolíckej cirkvi. Objednávka na atentát prišla z Vatikánu, v pozadí stál vtedajší štátny tajomník Svätej stolice, taliansky kardinál Agostino Casaroli (1914-1998), vyhlásil Agca v utorok večer v prvom rozsiahlom interview po prepustení z väzby pre tureckú televíznu stanicu TRT. Podľa jeho slov bolo cieľom Vatikánu pripísať atentát na konto východoeurópskych tajných služieb a tak oslabiť komunizmus. Preto bolo vraj súčasťou objednávky aj to, aby nemieril na hlavu alebo srdce pápeža, ale do brušnej oblasti. Ján Pavol II. z atentátu, za ktorý Agca, ako tvrdil v rozhovore, zinkasoval 40.000-50.000 USD, vyviazol s ťažkými zraneniami. Zbraň, ktorú Agca pri čine použil, si zadovážil z vlastných prostriedkov údajne v Rakúsku. Chcel tak vraj urobiť najskôr v Taliansku, ale odporučili mu, aby si ju radšej kúpil v inej krajine, napríklad v Belgicku alebo podobne. Tvrdí, že si ju zabezpečil z Rakúska, avšak neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti. Turecký atentátnik už v minulosti šokoval verejnosť viacerými kontroverzne vnímanými vyhláseniami. Mehmet Ali Agca, ktorého v roku 2000 z Talianska vyhostili -po odpykaní si trestu za atentát na pápeža, sa definitívne dostal na slobodu až v januári 2010, keď si odsedel aj trest za vraždu ľavicového novinára Abdiho Ipekciho z 1. februára 1979. http://m.tvnoviny.sk/bin/mobile/index.php?article_id=569350
Tí čo našli Boha a mier na Duši v kostole, by si ich boli našli aj na lúke v lese, ak nie dokonca lepšie, ak by si tam boli bývali rovnako úprimne otvorili svoje srdcia.
Boh nemiluje farárov a kostoly, on ich len nediskriminuje, pokiaľ sú úprimní.
Nádherné kostoly boli postavené z krvavých peňazí včítane vyhrabávania a súdenia mrtvol, ktoré sa nemohli braniť, aby sa dal zhabať majetok ich dedičov do cirkevnej pokladne.
Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Vatikánom platí od 24.11. 2000. Patria k nej štyri parciálne zmluvy. Slovensko ratifikovalo zatiaľ len dve. A síce tú o "duchovnej službe v ozbrojených zložkách" a o "náboženskej výchove". Zaujímavá je otázka, že či to je kresťanské, keď cirkev podporuje vojnu a všetko, čo s ňou súvisí, namiesto toho, aby sa hlásila k absolútnemu pacifizmu, pretože Ježiš Nazaretský bol absolútny pacifista? Našťastie Slovensko ani po dvanástich rokoch neratifikovalo dve zostávajúce zmluvy. Ale zo základnej zmluvy vyplýva, že SR je povinná ich schváliť!! Jedná sa o zmluvu o "výhrade vo svedomí" a o "financovaní katolíckej cirkvi". A tu sa už človeku rozum zastavuje. Je to kresťanské, keď dokazateľne obrovsky bohatá inštitúcia, chce byť financovaná chudobným štátom, teda daňovými poplatníkmi, jedno akej sú viery? A čo na to politika? Veď po schválení parciálnej zmluvy o výhrade vo svedomí, by sme zákonite mali zmeniť názov našej republiky a síce na "Slovenská katolícka republika" a v podstate by sme museli ihneď vystúpiť z EÚ a zo všetkých medzinárodných štruktúr, pretože také niečo nie je zlúčiteľné s medzinárodne uznanou listinou ľudských práv. A preto som za referendum o zrušení tejto základnej zmluvy.
Niekoľko faktov, prečo by sa cirkev nemala nazývať kresťanskou:
Vatikán – najväčší vojnový štváč
Ježiš Kristus, učil lásku k nepriateľovi a život bez násilia: „Kto mečom bojuje, mečom zahynie“. Pápež v Ríme, ako absolútny samovládca cirkevného štátu, viedol sám často vojny a zúčastňoval sa na občianskych vojnách. Pápeži stále znovu zosnovvávali a podporovali vojny, áno celé národy poštvali proti sebe do vojny – tak ako Byzantcov proti východným Gótom, Frankov proti Langobardom, Normanov proti Štauferom a naopak. Vatikán rozohnil v 17. storočí 30-ročnú vojnu v Nemecku a 1914 štval vyslanec Vatikánu vo Viedni Habsburgovcov proti Srbom do Prvej svetovej vojny. Krátko pred Druhou svetovou vojnou odkázal Pápež Pius XII. Hitlerovi, že sa „zdrží“ akéhokoľvek zatracovania Nemecka, ak bude viesť vojnu proti Poľsku.“ (Deschner, Storočie dejín spásy, Zväzok 2, S. 41 nem. vyd.) Katolícki poľní duchovní posielali vojakov do bitiek s „Božím požehnaním“ vždy na oboch stranách frontov. Vatikán podporoval všetkých fašisticky a pravicovo orientovaných diktátorov v Európe a v Latinskej Amerike. Katolícky kardinál Frings žiadal ako prvý po Druhej svetovej vojne, aby bola Spolková republika opätovne vyzbrojená. Katolícki duchovní sa rozhodujúco zúčastnili na genocíde chorvátskych fašistov na ortodoxných Srboch 1941-1943, na krvavých čistkách v Argentíne 1976-1983 a na genocíde Hutmov na Tutsioch v Ruande 1994. Vedúci Jezuiti ospravedlňovali dokonca zavádzanie atómových zbraní a schválili tak zničenie celých národov. Pápež Ján Pavol II. povedal počas vojny v Golfskom zálive 1991: „Nie sme žiadni pacifisti“. A v roku 1995 vyzýval ku „spravodlivej vojne“ v Bosne. A terajší Pápež odmietol ako kardinál Ratzinger pacifizmus ako „nekresťanský“ niekoľko mesiacov pred jeho zvolením za pápeža. Teda -odmieta Krista! Vatikán dodnes ospravedlňuje vo svojom katechizme aj trest smrti. Intolerantnosť namiesto lásky k blížnemu. Ježiš vyzval všetkých ľudí k bratstvu a rešpektoval ich slobodnú vôľu. Cirkev ale inak mysliacich stále znovu krvavo prenasledovala. Od Markionitov cez Katarov a Bohumilov až k Waldensom a Krstiteľom vyhubila všetky hnutia, ktoré nadväzovali na pôvodné kresťanstvo. Svojimi štvavými heslami zodpovedá za židovskú pohromu, zaviedla inkvizíciu a rozdúchala vieru v čarodejnice. Rozširovala cirkevné učenie ohňom a mečom a tým má na svedomí genocídu Indiánov a vyplienenie celého kontinentu. Vatikán prenasleduje náboženské menšiny aj dnes. Používa k tomu metódy prispôsobené dnešnej dobe.
Cirkevné bohatstvo
Ježiš žil jednoducho a učil, že človek nemá „zhromažďovať poklady, ktoré zožerú mole a hrdza“. Cirkev nahromadila počas mnohých stáročí náramné bohatstvo tým, že drancovala obyvateľstvo, bez milosti vyberala cirkevný desiatok, obohatila sa na obetiach inkvizície a upaľovaní čarodejníc, falšovala listiny, praktizovala duchovnú pretvárku dedičstva a zaisťovala si daňové slobody a štátne subvencie, ktoré sú v mnohých krajinách dodnes platné. To „dobré“, čo cirkev robí vo svete, to nefinancuje zo svojho obrovského bohatstva, ale z darov veriacich a subvencií jednotlivých štátov. Tieto subvencie činia- bez započítania cirkevnej dane a štátnych subvencií na verejnosociálne zariadenia cirkví - napríklad len v Nemecku viac ako 14 miliárd Eur priamych subvencií a daňových oslobodení za rok. Aj platy biskupov, vrátane celého „dvoranstva“, sú platené štátom, v tomto prípade danými Spolkovými krajinami.
Pápež a cirkev – zvestovatelia zlého
Ježiš učil Boha lásky, ktorý všetky Svoje deti rovnako miluje a urobí všetko, aby ich mal znova pri Sebe. Večné peklo neučil. Neučil ani krstenie dojčiat, ale hovoril: „Najskôr učte a potom krstite.“ Cirkev však zaviedla nútený krst dojčiat a zachováva ho dodnes. Dojča nemá možnosť sa proti tomu brániť. To je proti Ježišovi Nazaretskému; je to manipulácia, duševné súženie bezbranných detí rodičmi v poverení cirkvi. Tým to však ešte zďaleka nekončí: Cirkev rozširuje dodnes pohanskú predstavu trestajúceho Boha, ktorý potrestá večným zatratením tých ľudí, ktorí nenasledujú kňazskú kastu. Tým dodnes spôsobuje nespočetne mnohým ľuďom strach a hrôzu, podkopáva ich duševné zdravie a odcudzuje ich Bohu. To je hriech proti Svätému Duchu. Zo všetkých týchto duševných zaťažení, ktoré cirkev spôsobuje ľuďom, vznikajú mnohé duševné choroby, okrem iných takzvané ekleziogénne (cirkevným dogmatizmom spôsobené) neurózy. Pretože je tým postihnutých tak veľa ľudí, vyplýva z toho logicky aj stav našej "kresťanskej spoločnosti" a dnešného sveta.Tvorba komplexov viny sexuálne nepriateľskej cirkvi
Cirkev spôsobuje ľuďom obrovské komplexy viny tým, že im stále znovu hrozí vinou a večným zatratením. Potom sa opovažuje tvrdtiť, že ona môže tieto hriechy prostredníctvom kňazov odpustiť, ktoré však, samozrejme, vôbec odpustiť nemôže. (Biblia tu bola vedome manipulovaná: V skutočnosti si majú ľudia navzájom odpúšťať hriechy v modlitbe Otčenáš - to je ešte správne zaznamenané: „ ... ako aj my odpúšťame svojim vinníkom“.) Sprostredkúva sa tu dojem: „Vy ste všetci hriešnici a dostanete sa dokonca do pekla, ak sa nepodriadite našim ceremóniám“ – to je duševné vydieranie. Keby to robil štát alebo nejaký spolok, potom by sa ihneď zasiahlo a bolo by povedané: To je duševný teror!! Tiež sexuálna nepriateľskosť cirkvi vedie k závažným problémom v spoločnosti, predovšetkým u kňazov. Nútený celibát nemá žiaden biblický základ, je to teda čisto cirkevná tradícia a k tomu neprirodzený stav, prejav cirkevnej sexuálnej nepriateľskosti. Vychádza z toho často pedofília a z nej vyplývajúce hrozné zločiny. Deti a mladiství sú otrokmi pedofilných kňazov. Napriek všetkým ubezpečovaniam a rečiam, sú sexuálne zločiny v radoch klerikálov ešte stále neobjasnené. Stále znovu sa deti a mladiství stávajú otrokmi pedofilných kňazov. Ďesaťročia boli pedofilní kňazi krytí cirkvou a prekladaní z jednej farnosti do ďalšej. Aj toto je hriech proti Svätému Duchu, pretože nielenže robí z mladých ľudí duševne traumatizovaných jedincov, ale ich ešte aj odcudzuje Bohu. Nespočetne mnoho detí z detských domovov, ktoré boli v katolíckych zariadeniach týrané, zneužívané a nútené k práci, nedostalo dodnes žiadne odškodnenie.
Falošný „Svätý Otec“ v Ríme
Ježiš bol jednoduchým skromným človekom, ktorý vo všetkom vzdával úctu Bohu. Jeho údajní nasledovníci sa po všetky doby obklopovali všetkým možným prepychom, pre ktorý musel národ krvácať. Udržiavajú kult osobnosti a nechávajú sa uctievať ako „Svätý Otec“, napriek tomu, že Ježiš povedal: „Nenechejte sa nazývať otcom“, a: „Len jeden je svätý, váš Otec v nebesiach“. V modlitbe Otčenáš oslovujem Boha jednoducho ako „Otec“, Jeho údajného zástupcu na Zemi však máme oslovovať ako „Vaša svätosť“. Je ten vrchný kňaž rímskej cirkvi zaodetý do pohanských šiat azda viac ako Boh? Ježiš nechcel kňazskú kastu Ježiš nedosadil kňazov a nezriadil ani cirkev. On ľuďom priblížil vnútorné náboženstvo srdca, lebo: „Ríša Božia je vo vnútri vo vás!“ Cirkev však urobila z pozitívnych náznakov skorého kresťanstva hladký protiklad toho, čo Ježiš chcel: hierarchicky vybudovanú kňazskú cirkev s rituálmi, nádobami, ošatením a zvykmi, ktoré všetky dokázateľne pochádzajú z pohanstva. Cirkev viazala a viaže ľudí na vonkajšie pohanské rituály, ako uctievanie svätých, púte, rituálne slúženie omše, svätenú vodu, sakrálne ceremónie a drží ich tým uväznených vo vonkajšom náboženstve.
Cirkev - nepriateľská k ženám a deťom
Ježiš sa vždy zasadzoval za ženy a za ich rovnoprávnosť. Cirkev však utláča ženy od jej vzniku a označuje ich ako ľudí druhej triedy, nechala ich v období upaľovania čarodejníc trýzniť vyberanými metódami mučenia a ukrutne popravovať. Z nemanželských detí kňazov sa stali cirkevní otroci. Dodnes nie sú ženy v cirkvi rovnoprávne. Deti, ktoré vzniknú zo zväzku s kňazmi, sa odnímu svojim otcom a sú odbavené len s minimálnymi alimentami.
Zrada na zvieratách
Ježiš miloval zvieratá. Keď sa postil v púšti, priblížili sa k nemu a spriatelili sa s Ním. Prví kresťania žili prevažne vegetariánsky a vylučovali zo svojich obcí okrem vojakov aj poľovníkov. Cirkev zvieratám dodnes upiera dušu a ospravedlňuje dodnes mnohonásobné trýznenie zvierat pri pokusoch, masovom chove a poľovaní. Cirkevným učením založená podstatná ľahostajnosť, áno opovrhovanie prírodou a zvieratami, má podstatný podiel na dnešnom bezhraničnom brutálnom vykorisťovaní prírody na celej Zemi. Koniec koncov, tu má svoje korene aj klimatická katastrofa. Napriek týmto všetkým jasným protirečeniam sa cirkev doteraz označuje ako „kresťanská“.
Pramene:
Karlheinz Deschner, Kriminálne dejiny kresťanstva (doteraz deväť zväzkov) Karlheinz Deschner, Storočie príbehu spásy, ako aj Politika pápežov v 20. storočí, Opus Diaboli Horst Herrmann, Cirkevné kniežatá Horst Herrmann, Pasia ukrutnosti J.R. Grigulevic, Kacíri-čarodejnice-inquizítori Hubertus Mynarek, Nová Inqvizícia Hubertus Mynarek, Cirkevní páni a sluhoviaPeter de Rosa, Boží prví služobníci Curzio Maltese, Svätuškárske obchody – financie Vatikánu Carsten Frerk, Cirkevné financie a majetok Vladmir Dedijer, Jasenovac – juhoslovanský Osviečim a Vatikán Wynfrith Noll, Keď byť zbožným robí chorým Neuner und Roos, Cirkevná viera Carl Anders Skriver, Zrada cirkví na zvieratách Elinor Burket und Frank Bruni, Kniha hamby – Deti a sexuálne zneužívanie v katolíckej cirkvi
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.