Obrazy, ktoré človek cíti

Presne toto ma napadlo, keď som dnes niečo po 17. hodine mal v mestskom múzeu možnosť pozrieť si diela pani Kataríny Kóšovej. Vzápätí som sa pokúsil konfrontovať videné s názorom, že maľovanie stratilo zmysel vynálezom fotoaparátu. Určite to nie je pravda. Sú medzi nami mnohí, ktorí dokážu obrazy vnímať a precítiť nový dojem. No málo je takých, ktorí dokážu to, čo cítia preniesť na papier alebo plátno. Pani Katarína Klóšová patrí práve medzi takýchto vyvolených. Pri pohľade na jej obrazy som si pri nejednom povedal, že na tento by som sa rád pozrel aj niekoľkokrát za deň. Pre ich atmosféru pokoja a harmónie Pre počiatočné ticho hrajúce farbami tak, že sa v človeku niekde vo vnútri ozve raz clivý inokedy radostný a rozjasaný hlas klarinetu.

Vďaka pani Kóšová, za Vaše diela. Zapísali ste sa do zoznamu umelcov, ktorí vyrástli v tomto meste a ktorí mu dávajú punc mesta žijúceho hodnotným kultúrnym životom. Mesta bohatého na nadaných plnohodnotných ľudí.