Objavili sme nový svet! (oneskorená reportáž z objavovania jednej z významných hlbokých priepastí v Slovenskom krase)

V sonde prebieha koncert pre štangľu, "pucku" a orchester. Rovnaký program už vari siedmu akciu. Mohutný blok nad šachtou je pevne zaseknutý v profile, ale človeka pri pohľade naň striasa hnusom. Pudingový chlapec sa celé hodiny oháňa puckou; dráždi štangľou čoraz viac "zlých psov" z bokov sondy, ktoré hrozia zahubiť jaskyniara. Chaos a hrmot sprevádza ich pád do neznámeho podzemia. Kubíky žltkastého sedimentu sa valia dolu. Čo ide, ťaháme rumázgajúcim a lamentujúcim kladkostrojom hore +7 m. Sto kilové, dvesto kilové brutality? Ruky máme vyťahané sťa orangutany. Diera sa otvára. Nad hrdlom a neznámou hĺbkou je rozkročený jaskyniar. Aj keď je profil už prielezný, bola by to samovražda. Voľná vstupenka do neba (či do pekla?)... Človek ani nestíha sledovať odkiaľ sa to samovoľne začína rúcať. Jaskyňa nasáva. Neuveriteľne nasáva. Keď človek dolu stíchne, počuje, ako celé podzemie hučí. Húúúú.... Húúúú... Hudie si svoju odvekú pieseň – ako by povedal pán Majko. Diera pahltne cicia všetko - prach, muchy, komáre, suché listy. Veľký motýľ – babôčka - doplatil na plochu svojich pekných krídel. Letel len tak okolo a diera ho „vcucla“ . Zo päť spotených a zaprášených tvárí nemo sleduje ako v hĺbke sondy bojuje o život s nezastaviteľným prievanom. Máva krídlami z plných síl a napriek ich ploche (alebo práve vďaka nej) stojí na jednom mieste!! Ako keď človek pláva hore prúdom rieky.. Napokon sa mu popri stene podarí dostať z pažeráka jaskyne a už ho viac niet... Pokračujeme. Prichádza zlom. Kde končí sila človeka, nastupuje um. Napoludnie pomôže boschka "Boženka".Keď sa z jaskyne napokon ozve akýsi zváštny, tupý, nevídaný zvuk, masív sa podvolí a otvorí bránu pionierom-objaviteľom. Zviedli dlhý a ťažký boj. Zostupujú jeden za druhým do neznámej ríše s vedomím, že návrat je povinný. Všetci živí a zdraví... Každý si to visiac na lane v závale, čo vyciera zuby, vykonzultuje s jaskyňou sám. Veľký Ufón, zostaň pri nás... Obrovská, impozantná rozsadlina hýri nádhernou výzdobou. V dvadsiatich metroch sa môže človek odopnúť z lana. Teplý vzduch prepadávajúci sa z povrchu kondenzuje na stenách chladného podzemia. Náteky vytvárajú bizarné kreácie. Cez sintre presvitajú aj v hĺbke 35 m azda zvyšky koreňov niekdajších stromov, ktoré by sa inak v suchom krase vody nikde nedopátrali. Práve v podzemných dutinách vyženú stromy množstvo koreňových vláskov, na ktorých po veky-vekov, odkedy prší hádam, kondenzuje vlhkosť obsiahnutá v jaskynnom vzduchu. Milióny kvapôčok - to sú desiatky litrov životodarnej vody. A stromy pijú hlbokými dúškami.. Človek nevie, kam sa skôr pustiť. Na strop nedosvieti. Na východ je to dobrých 20 metrov. A perspektívne miesta v závalovom dne. Raz sa tu možno dokopeme do východnej vetvy. Smerom na západ po uzučkej galérii treba asi 5 m nad pseudodnom a pekne vyzdobenou kaplnkou pretraverzovať do mohutného okna. Na konci visutej chodby je snehobiely nátek, stalagnáty a nad nimi ďalšie okno. Pod nátekom prudko nasáva neznáma puklina. Z kombinéz sa uvoľnuje ľudské teplo. Parí sa z nás a všetko sa valí dolu do pukliny. Karbidka svieti len keď je úplne natlakovaná, inak plameň bojuje o život. Pevná "osmička" okolo stalagnátov, a zostupujeme nepríjemnými úžinami kto vie kam. Zvlnená rozsadlina je hádam nekonečná! Nedosvietime ani doľava ani doprava! Čierňava ide a ide stále dolu! Šírka profilu 0,3 až 0,5 m. Jaskyniar sa musí krútiť na lane po špirále, krk si ide vykrútiť. Mnoho krát sa treba točiť a otočiť, lebo profil sa mení - priestor vertikálne "meandruje". Čo je toto za dieru, preboha? Kde to končí? Človek si nevdojak kladie takéto sugestívne otázky.. Morfológia puklinovitej šachty, ktorá má v pôdoryse dĺžku minimálne 25 m spôsobuje, že výkriky zdola nahor alebo zhora nadol sa menia na nezrozumiteľné jačanie. Chlap tam voľačo buble a nerozumieť mu ani zamak. Akurát nadávky rozoznať, xexexe.. Koniec lana a diera valí ďalej! Treba pozhadzovať uvoľnené kamene, ktoré s hrôzostrašným tŕŕŕŕŕŕŕŕŕ!!! kvôli úzkemu profilu padajú do....nepočutia.... Bez lana sa dá rozporom, ale pokiaľ? Neriskuje nikto z nás. Driapeme sa hore. Furt si blokant treba posunúť vyššie, odšliapnuť, a pružné lano samo vyzdvihne človeka vyššie. Potom sa už len rýchlo "zaseknúť". Svoje si odnášajú členky, plecia, holene. Neprestajný kolotoč a presúvanie v pukline. Kade lepšie pustí? Z kombinéz sa valí biely čmud. Konečne dve hnusné úžiny a nad nimi vyslobodenie. Usmievame sa na seba a potriasame si vzájomne rukami. Máme nádherný objav s veľkou perspektivitou. Prešli sme možno pol jaskyne a polygón odhadujeme zatiaľ už na viac než 200 m! Jaskyňa je viac ako 100 m hlboká! Fyzicky i psychicky náročný objav, ale my to zvládneme. Aj pôvabným nátekom okolo nás akoby sa zrazu rozihral na sintrovej tvári úsmev.. Zrazu je jaskyňa teplá, milá a príjemná. Aj keď sme mokrí ako myši a drkoceme zubami. Objavili sme nový svet. Kde ešte nik nevstúpil... Tých svetov sú na Slovensku tisíce. V súčasnosti už vyše 6000; za takmer 90 rokov driny a lopoty ich objavili slovenskí, mnohé i českí jaskyniari. ------------ Poznámky autora: pozri aj FOTO nižšie. V článku boli použité nespisovné výrazy. Ponechali sme ich kvôli zachovaniu autenticity vyjadrovania sa objaviteľov. Spolu so slangovými a expresívnymi výrazmi sú sádzané kurzívou. Názov jaskyne z dôvodu jej ochrany nezverejňujeme (prírodná pamiatka v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002) Slovenská speleologická spoločnosť http://www.sss.sk Speleoklub SSS Drienka http://www.drienka.host.sk