Občiansky odpor alias alternatívna cesta?

Je pravda, že ako spoločnosť a štát nie sme na tom dobre. Po sobotnom pokuse o vyvolanie občianskeho odporu a obsadení bratislavského hradu je pravdou aj to, že stále niesme schopní pomenovať pravú príčinu nášho súčasného stavu a tiež nevieme, čo s tým máme spraviť.

Bol som sa tam pozrieť. Vypočul som si prejavy na hradnom kopci. Ak to mám zhrnúť, zmyslom občianskeho odporu akoby bolo znefunkčnenie štátu, od ktorého organizátori vyhlásili nezávislosť. Tým chceli najskôr vyjadriť, že nerešpektujú viac jeho inštitúcie a mechanizmy, čím sa stavajú nad štát.  S miernym údivom som počúval preslovy českých hostí, ktorí interpretovali povolebný pat v Českej republike ako úspešný výsledok ich stratégie, aby skorumpované strany nemohli viac zostaviť vládu. Aj sfunkčnenie referenda má slúžiť podľa lídrov občianskeho odporu len tomu, aby občania zvetovali všetko, čo sa im nepáči. Ak si uvážime, že pre organizátorov nie je dôležité, aby sa občania zhodli aspoň na nejakej politickej línii, ako sa budú vedieť zhodnúť vôbec na niečom? Alebo tu ide iba o to ako dostať na ulice ľahko manipulovateľný dav, ktorý dokáže reagovať iba na stále viac stupňujúce sa prejavy nenávisti? Takýto prístup môžeme nazvať rovno deštrukčným a extrémistickým, ak ho spojíme s prejavmi vulgarizmov a napádania nezávislých novinárov zo strany agresívneho davu, k akým došlo na sobotnom proteste.

Z preslovov vystupujúcich na zhromaždení vyplýva, že od čias gorilých protestov trpíme na chorobu samohovorenia a vulgárneho hecovania sa.  Cesta zo súčasnej situácie však nevedie ignorovaním vlastnej zodpovednosti a útekom pred ňou za to, ako to dnes na Slovensku vyzerá. Organizátori sobotného občianskeho odporu akoby sa chceli vyhradiť a vypreparovať voči vlastnej minulosti. Prehadzujú všetku vinu za súčasný stav iba na tých, ktorých možno sami volili do ústavných funkcií.