Noc je najtemnejšia pred brieždením

Noci nie sú krátke, ale dni sa predlžujú.
Občas aj v živote netrpezlivo čakáme na úsvit.
Terajšia doba je opäť často spájaná s obavami, ale aj nádejami.
    Náš mediálny priestor "rieši" v poslednej dobe najmä referendum.
Nechcem sa však zamerať na témy referenda - kto má otvorené oči a úprimne hľadá, nájde.
Všimnime si však najmä atmosféru a skúsenosti z minulosti.

    Ako mnoho iných, zažil som doby - pre nás tvrdého - "socíku".
Čo sa hovorilo doma, sa nehovorilo na ulici, skutočnosť len potichu, prípadne na zašumených (zarušených) frekvenciách..
Skúsil niekto povedať svoj názor verejne? Mohol, kým to niekde netrčalo, taká hlava aj s názorom bola však "zoťatá".
Každý "rozvracač" bol (ne)spravodlivo potrestaný, väčšina bola radšej ticho a na pretvárku si zvykla.
Nitky ťahala Moskva.

    Prišla však možnosť vyjadriť sa, najprv tí najodvážnejší, až napokon na každej škole, pracovisku aj na ulici. November 1989.
Ľudia cítili opäť jar slobody, žiadne skrývanie, nádherný, takmer pozabudnutý pocit.
    Ako sloboda zrela, prichádzali aj iné pocity, pocity sklamania, z nenaplnených ideálov, politikov..
Prišli skúsenosti zneužitia štátnej moci, médií, vplyv lobingu.
Už tu nemáme štátnu cenzúru, zato však politicky korektný slovník aj štatistiky.
Opäť však prišiel čas rozlišovať, slobodne sa rozhodovať.
To sme už však v súčasnosti.

    Máme (?) tu slobodu slova, tlače, ale..
Cítiť vo vzduchu to napätie, ako pred pádom totality,
keď menšina ľudí cez médiá kričí tak hlasno cez väčšinu, až sú všetci zaskočení, nahlodaní v neistote o svojom vlastnom názore, radšej ticho.
             Názoroch, o ktorých by ľudí nenapadlo pochybovať.
    Výsledok ? Znechutenie, apatia, veď všetci nás chcú zavádzať - z každej strany!
Cenzúra médií? Niee.. To sa len rešpektuje zákon.. Veď sloboda podnikania..
Nitky z Bruselu?
Akokoľvek, opäť Veľká hra..


    Špirála histórie sa opakuje, ako deň a noc a zodpovednosť môže zabolieť, ale dôležitý je vnútorný pokoj.
Zabudnúť na hluk, rinčanie zbraní, dopriať si ticho, odsunúť rev médií.
Spomeňme si na ten číry pohľad čo bol v nás, kým sa nestal predmetom verejného záujmu, kým doň nezačali hádzať kamene.
    Spomeňme si, čo by sme dopriali sebe,
    svojim deťom, aký svet by sme im chceli zanechať.
Nechajme prehovoriť svoje vnútro,
nedajme sa zastaviť, možno práve o to ide!
Nikto iný, žiadny politik to za nás nespraví.
Rozhodnutie je tu Teraz - v našich rukách, zajtra už možno nebude..

    Po bitke bude generálov dosť, ale netreba riešiť skôr než sa "rozvidní".
Napriek všetkému, Slnko zas raz vyjde
a veci budú opäť tak jasné ako včera.
Dobré Ráno Slovensko.

---------------------------------

Milan Rúfus:
Modlitba za rodičov

Pane, ktorý si na nebi,
zachovaj všetkým deťom mamy.
Nech ako cesto na chlebík
im rastú v teple pod rukami.

Podaruj deťom otecka
na každý deň,
nie iba včera.
Bez otecka je ovečka
zatúlaná a bez pastiera.

Zachovaj nám ich obidvoch,
veď dve ruky od Teba máme.
Dve rúčky deťom stvoril Boh:
pre ocka jednu,
druhú mame.