Niekoľko slov o slovách

Na známom blogu.sme.sk rezonuje v ostatných dvoch týždňoch téma zákona o vlastenectve. Ani jediný príspevok tento zákon nechváli. Drvivá väčšina diskutujúcich tvrdí, že vlastenectvo je pocit a pocity nemožno dať príkazom. Teda ani zákonom. Svätá pravda. Druhým dychom hovoria, že sa cítia ako vlastenci, lebo majú radi túto zem. Pamätáte sa? „To je zem naša, daná Slovanom od Boha!“ Jedným z atribútov štátu je jazyk. Ako sa teda darí slovenčine na území SR? Dovolím si povedať, že mizerne. Nebudem teraz kritizovať stupeň ovládania gramatiky diskutérov. Mohli by sa vyhovoriť na to, že slovenská gramatika je ťažká. Možno je. V porovnaní s nárečím niektorého papuánskeho kmeňa určite. Každý jazyk sa vyvíja a zákonite aj preberá niektoré slová z iných jazykov. Lenže automatické používanie cudzích slov namiesto vlastných pôsobí ako penicilínové preparáty v brojleroch. Znižujú prirodzenú imunitu užívateľa. V našom prípade znižujú slovnú zásobu slovenčiny. Za výkladom jednej predajne s bagetami svieti nápis „OPEN“. Že je otvorené zistí aj Steve Wonder. Tú lákavú vôňu nemožno nepostrehnúť. Napriek tomu anglická verzia nášho „OTVORENÉ“ bezpečne informuje všetkých Angličanov, ktorí denne v húfoch prechádzajú po ulici SNP, že môžu vstúpiť. Vlastenci môžu byť spokojní a s nimi aj všetci Mexičania. Ak by ste sa spýtali stovky ľudí, či sa cítia vlastencami, tak 99% opýtaných odpovie určite kladne. Ak by ste ich ale požiadali, aby Vám pomenovali konkrétne denné prejavy osobného vzťahu k vlasti, tak si tých 99 % opýtaných určite nespomenie na úctu k vlastnému jazyku. Prečo asi? Nuž preto, lebo potreba úcty k slovenčine je to, čo si žiaľ ani len náhodou neuvedomujeme. A vďaka tomu sme si zvykli na dennú devastáciu vlastného jazyka. Skúste sa započúvať do verbálnych prejavov vo svojom okolí. Je tam toľko zbytočnej špiny a obsahového odpadu ako cigaretových nedopalkov na autobusovom nástupišti, ktoré každé ráno zametá známa trojka. Poznám ľudí, ktorých reč je dvojnásobne dlhšia iba vďaka balastu slov „v podstate“, „proste“, „vlastne“, „takže“ , „ako“. Prítomný čas - „vidíme sa“ bez hanby použijú namiesto budúceho „uvidíme sa“ a všetko, čo sa dá vykonať pokojne „prevádzajú“ ako kozu cez lávku. Nie, to nie je noblesa ani žargón. To je zhovädilosť. To je preberací podpis na certifikáte o nespôsobilosti plnohodnotne komunikovať v rodnom jazyku. Takže milí vlastenci, ja som chcel vlastne ako v podstate povedať proste iba toto.