Niečo na zamyslenie 80

O slávnom Teddym Rooseveltovi sa rozpráva takýto príbeh:

Keď býval v Sagamore Hill, vždy večer vyšiel von, ľahol si na trávnik a pozoroval hviezdnu oblohu. Našiel súhvezdie Pegas a dolu vľavo pod ním bod, ktorý žiaril ako hviezda. Povedal si: „To je špirálovitá galaxia v súhvezdí Andromeda. Je taká veľká ako naša Mliečna dráha. Je to jedna zo stoviek miliónov galaxií. Skladá sa zo stovky biliónov sĺnc väčších ako je naše Slnko.“

Potom sa pán Roosevelt potmehúdsky usmial a povedal si: „Som len malý bezvýznamný človiečik, zrniečko prachu na našej malej Zemi, stratenej v nekonečne obrovskom vesmíre. Nie som nijaký superman… A teraz môžem ísť spokojne spať.“

Aby sme si aspoň trochu vedeli predstaviť nekonečnosť našej galaxie, istý vedec navrhol takúto pomôcku: predstavme si obrovskú hladkú sklenenú plochu. Slnko, ktoré má priemer 1 384 000 km, si zmenšime asi na 60 centimetrov a položme ho na plochu. V tejto mierke by naša Zem bola vzdialená od Slnka asi 180 metrov a bola by veľká asi ako hrášok. Mars, veľký asi ako špendlíková hlavička, by bol od Zeme ešte o 90 metrov ďalej. Aby sme sa dostali k Neptúnu, museli by sme od Slnka prekonať vzdialenosť asi 8 km, ale Pluto je ešte stále niekde v nedohľadne! Keby ste chceli prísť k najbližšej hviezde, museli by ste od Pluta ísť ďalej a prejsť 10 500 km. Tento náš malý model predstavuje však len maličkú časť celého vesmíru.

Je zvláštne, že na tejto našej Zemi, malej ako zrnko hrášku, sa človek postaví a hrdo vyhlási, že  všetko je len dielom náhody, pretože ON to svojím „neomylným“ rozumom takto vidí!

Človek môže zmeniť svoj život, ak zmení svoje myslenie a svoj názor.

JAMES