Nezabudnuteľný výlet na Lanzarote

Všetko sa začalo nenápadne a v poslednej chvíli sa nám vlastne ani nechcelo ísť. Jedného dňa prišla kolegyňa za mnou s návrhom, či nepôjdeme na Kanárske ostrovy. Po pravde doteraz som pri mori nikdy nebola a ani ma to nejako extra nelákalo. Keďže sme mali veľa dovolenky a dôvod na menšiu oslavu, nakoniec som súhlasila. Letenky sme našli za pomerne smiešnu sumu cca 70 EUR na osobu aj s prestupom (Bratislava-BTS – Dusseldorf Weeze-NRN – Lanzarote Arrecife-ACE a späť), využijúc služby leteckej spoločnosti Ryanair. Ubytovanie sme hľadali rovnako „na vlastnú päsť“. Potrebovali sme ešte ukecať dve osoby, čo však keď sme spomenuli náklady na tento 5-dňový výlet nebolo vôbec ťažké. Rezevácie boli hotové, čas plynul, kolegovia „závideli“. Nastal deň „D“, keď sme ráno o pol piatej nastúpili do auta smer letisko. Kamarátka sa cestou priznala ako veľmi sa jej nechcelo ísť a vraj keby zavolám, že sa nejde, de facto sa nič nedeje. Prišli sme na letisko, naraňajkovali sme sa a čakali sme kolegyňu. Prišla na poslednú chvíľu, keď už na tabuli svietilo FINAL CALL pre náš let a takmer bola vylúčená z prepravy. Ešte aj vtedy mi kamarátka vravela, že ak nepríde, nejdeme ani my. „Nalodili“ sme sa na našu prvú cestu smer Dusseldorf Weeze. Kolegyňa sa priznala, že sa jej tiež extra nechcelo ísť. Po cca 1,5 hodinovom lete sme krátko pred desiatou hodinou rannou pristáli „na polceste“ k nášmu cieľu. Vystúpili sme a nakoľko sme mali necelé 4 hodiny času, čakali sme na letisku. Nič v zlom ale letisko mi pripadalo akési nedostavané.. jedna prízemná budova, odletová aj príletová zároveň, aj bratislavské letisko mi pripadalo krajšie a väčšie. O druhej hodine poobede mal odlet náš let do cieľa na Lanzarote Arrecife. Cestou z gate-u k lietadlu autobusom, stihol šikovný šofér aj zátarasy nabrať...Konečne sme vzlietli. Čakal nás 4,5 hodinový let (mimo iné sme leteli ponad Belgicko, Francúzsko, okrajovo Portugalsko a Španielsko a samozrejme hodne času ponad Atlantický oceán). Zvláštny pocit keď vidíte z okienka ako míňate pevninu a široko ďaleko samá voda (ešte som neletela do USA a pod..). Krátko pred pol siedmou miestneho času (hodinový posun späť oproti SEČ) sme pristáli v Arrecife. V tom momente sa u kamarátky aj kolegyne rozplynuli všetky úvahy o tom, že ľutujú že išli. Vzali sme taxík a odišli do hotela (bývali sme v Puerto del Carmen) . Prišli sme akurát. Vybalili sme sa a išli sme na večeru. Prakticky sme celý deň cestovali, tak nám to padlo vhod. Napriek únave z cesty sme neodolali a išli ešte ten večer na prechádzku po okolí. Druhý deň po raňajkách sme sa vybrali ako inak na pláž. Počasie bolo krásne letné (po celý čas nášho pobytu cca 26-28°C). More, vlastne priamo oceán nebol extra vyhriaty, ale keďže som bola prvý raz na ostrove, nedalo mi to nevyskúšať. Človek si rýchlo zvykne a koniec koncov našlo sa v okolí dosť ľudí, čo sa kúpali. Veď kto môže povedať, že sa v decembri kúpal v Atlantiku? Naše výlety na pláž sa opakovali každý deň a tak polpenzia ktorú sme mali v cene (mimochodom vyšlo nás to cca 83 EUR na osobu a 4 noci) úplne ideálna. Cestou na pláž sme pochodili množstvo obchodíkov so suvenírmi a neobišli sme ani najznámejšie nákupné centrum v meste Biosfera Plaza. Dni plynuli, my sme „chytali“ bronz (výsledok bol poznať, aj cítiť – mierne som to asi prehnala), až prišiel deň odchodu. V tom momente na nás prišla nostalgia a kolegyňa s kamarátkou nemohli uveriť, že vôbec rozmýšľali o tom že by nešli. Teda sme sa dohodli a sľubili sme si, že určite „dáme repete“. Taxík prišiel načas, ako sme požadovali. Po príchode na letisko sme zistili, že náš let má zhruba pol hodinové meškanie. Prežili sme a užívali sme si vzlet smerom „do mora“. Impozantný pohľad na približovacie záblesky osadené vo vode. Čakal nás let do Dusseldorfu. Napriek počiatočnému polhodinovému meškaniu na odlete, sa nám podarilo pristáť približne o pol hodinu skôr oproti plánovanému pristátiu. Niekto by sa možno potešil, že sme meškanie dohnali, pre nás to však znamenalo dlhšie čakanie na ranný let do Bratislavy. Áno ranný let, dlhých 13 hodín. Keďže sa pokladáme ešte stále za mladých ľudí a sme bez záväzkov, ani toto pre nás nepredstavovalo prekážku. Navyše už v čase rezervácie leteniek sme s tým počítali. Noc sa dala prečkať na letisku (hotel by sa neoplatil ak započítame čas prepravy z a na letisko a čas ktorý treba byť pred odletom na letisku). Bolo nevyhnutné aby minimálne jeden z nás ostal „hore“ aby mohol strážiť batožiny. Niet preto divu, že prakticky ihneď po nastúpení do lietadla sme všetky štyri zaspali ako polená. Prespali sme doslova celú cestu z Dusseldorfu do Bratislavy. Krátko pred ôsmou hodinou rannou sme sa „snažili“ pristáť v Bratislave. Zámerne píšem snažili sme sa, nakoľko v Bratislave bolo počasie podstatne odlišné od toho aké bolo deň predtým na „kanároch“ (-3°C a hmla – vážne hrozila diverzia lietadla). Nakoniec však všetko dobre dopadlo a my sme ostali „doma“. Pri vystupovaní z lietadla sme zažili klimatický a tepelný šok. Náš výlet bol minulosťou a ostali len nezabudnuteľné spomienky a fotografie. Rozhodla som sa s pár fotkami z tohto „(ne)zabudnuteľného výletu“ podeliť. Čo dodať nakoniec? Jednoducho koniec roka „to istí“.