Nepál - krajina ľudí s čistou dušou

Pri poslednom stretnutí Ľubomír Činčura prezradil: „Túžim ešte raz navštíviť Nepál a odpochodovať takmer 300km popod Anapurnu, cez Muktinat, Jomosom až do Pokhary.“ Neprešlo veľa času a sen sa stal skutočnosťou. Na svoju druhú a oveľa náročnejšiu cestu zobral tento sympatický lučenčan aj svoju manželku. Do Nepálu ho ťahá láska k ľuďom, ktorí tam žijú. Ich kultúra, životný nadhľad, smerovanie.

„Po prvý krát som bol na túto cestu pripravený len teoreticky a mnohé veci, ako klíma, počasie, náročnosť stúpaní ma zaskočili. Teraz som už vedel, do čoho idem a na cestu sme sa spolu s manželkou dôkladne pripravovali psychicky, aj fyzicky.“ hovorí Ľubo Činčura o prípravách na výpravu.

Ak si myslíte, že takúto cestu si nemôže dovoliť hocikto, opak je pravdou. Ako sám tracker tvrdí, finančne je takáto výprava menej náročná, ako hociktorá dovolenka. Je však veľmi dôležité pripraviť si precízny plán, s rôznymi alternatívami v prípade jeho zlyhania. Okysličovanie krvi je v tejto nadmorskej výške iné a aj zdatný športovec, ak si urobí zlý plán stúpania a klesania, môže mať problémy. Ubytovanie nájdete priamo na mieste, nemusíte dopredu nič rezervovať. Môžete sa v nich lacno najesť aj vyspať. Samozrejme, ak nie ste milovníkom pohodlia a luxusu. Sparťanské podmienky pobytu Ľubo opisuje takto: „V chatkách sa nachádzajú drevené postele s dvomi – tromi centimetrami ryžovej slamy, prikrytej prestieradlom. Spíte vo vlastnom spacáku. Sociálne zariadenia tu nie sú. Teplá voda netečie, niekedy ani studená. Človek sa musí vedieť umyť bez vody, alebo v studenej. No hlavu tu môžete zložiť vo veľmi čistom prostredí a to myslím skutočne nezašpinenom nielen od smogu, alebo baktérií, ale dokonca aj špatnými myšlienkami. Je tam radosť existovať a prajem každému, aby to raz zažil.“

Tunajší obyvatelia sú veľmi pohostinní. Za pár drobných vám ponúknu teplé národné jedlo. „Je to dusená šošovica s dusenými špenátovými listami, indické kari – zmes mrkvi, karfiolu, zemiakov a kari korenia a samozrejme nepostrádateľná ryža.“ vysvetľuje Ľubo. „Keď dojete, s hrdosťou vám naberú ďalšiu porciu. Za taxu, ktorú ste zaplatili môžete zjesť, koľko vládzete. K tomuto jedlu sa viaže aj pesnička, ktorá ho maximálne vystihuje. Spieva sa v nej: 24 hodinová sila, žiadna sprcha, žiadny záchod. Je to naozaj pravda, pretože je pripravené tak, že pri niekoľkohodinových pochodoch v tejto drsnej prírode, ho telo spracuje kompletne, takže skutočne nepotrebujete toaletu.“

V jedálničku v tomto národnom parku nenájdete žiadne mäso. Už pri vstupe sú umiestnené pútače, ktoré návštevníkov prosia, aby v tomto prostredí mäso nielen nekonzumovali, ale ho sem ani nenosili.

Domácnosti sú tu veľmi skromné. Nemajú televízor, počítač, ani rádio. Jedinú vymoženosť, ktorú používajú sú mobilné telefóny, aby sa mohli kontaktovať s blízkymi. Štát sa nestará o žiadne sociálne a zdravotné zabezpečenie. Vládne tu silný matriarchát, takže najstaršia žena v rodine, alebo dedine usmerňuje život komunity. Peniaze nepoužívajú, žijú z toho, čo si vypestujú a dochovajú, čo im zvýši, to vymenia. Ako Ľubo hovorí: „Človek pri poznaní tejto krajiny úplne zmení rebríček hodnôt. Nepál je, síce, veľmi chudobná krajina,ale ľudia sú veľmi pohostinní a ústretoví. Zaujímajú sa o ľudské osudy, pýtajú sa na váš život, na osudy vašej rodiny. Vidia, že máte ponožky, notebook, fotoaparát, teda vnímajú svoju chudobu. Ale fascinuje ma na nich, že vám to prajú a dodajú, že to nemal ich starý otec a vedia, že ani ich syn to mať nebude. A úprimne po tom ani netúžia a nenaháňajú sa týmto smerom.“

Nepál Ľubovi doslova učaroval. Ako ďalší z jeho veľkých snov je na rade uskutočniť výstup na Šiša Pangma. Svojou úctyhodnou výškou 8064 m si tento vrh Nepálskych Himalájí, získal trináste miesto v rebríčku najvyšších vrchov Zeme.