Nedeľné cestovanie
Tak som sa dnes vybral domov. V Seredi na autobusovej stanici som stretol kamarátku, ktorá sa chystala tam, odkiaľ som prišiel - prehodili sme zopár slov, povedal som jej, že ja pôjdem naspäť do Bratislavy až večer, zaželali sme si peknú nedeľu a ja som sa pobral domov. O niekoľko chvíľ mi prišla "vysmiata smska", ktorá mi oznamovala: "Davaj potom večer pozor, keď pôjdeš, lebo niektorí autobusári nevedia ako sa dostať na stanicu, tak zastavia aj na ceste oproti, kde ich ani nevidno..Mne tak skoro zdrhol..:D" Toľko sms, na ktorej som sa pobavil. Navečer som sa aj ja vybral na autobus. Zišli sme sa na nástupišti číslo 1 viacerí. Pozeral som sa chvíľu na pásku, ktorá zabraňovala vjazdu do autobusovej stanice a rozmýšľal nad správou, ktorú som dostal pred obedom. A vtom sa začali diať veci. Prvý autobus prichádza...spomaľuje...šofér bezradne pozerá z okna, kde by "zakotvil"...nakoniec prechádza až za predajňu "pomarančového" operátora. Všetci na chvíľu ostávajú na pochybách. Vtom akýsi mladý muž zavelí: "Bratislava tadiaľto!" Všetci sa rozbiehajú smerom k autobusu. Zostávame traja. Nakoľko v neutíchajúcej horúčave dnešného krásneho letného dňa nechceme absolovať cestu cez Trnavu a Senec. Čakáme na ďalší. A dávame sa do reči. Zdieľame naše drobné obavy o to, kde nastúpime, s úsmevom. O 5 minút sa situácia opakuje. Prichádza ďalší autobus. Tentoraz zastavuje o niečo bližšie - priamo na ceste. Je tu naša chvíľa! Vydávame sa k nemu. Po ceste ešte poznamenám, že sa nám prvé (najhlavnejšie) nástupište vlastne zmenilo na "zastávku na znamenie" - museli sme na neho zakývať, že ideme. Prichádzam k autobusu - zbehlo sa nás ešte o jedného viac. Šofér hovorí, že dnes ide už druhý raz a stojí zase na inom mieste. V jeho hlase spoznávam ten známy tón, ktorý vyjadruje: "toto som ešte nevidel". Mladý muž hovorí čosi o sťažnosti na policajtov, ktorí riadia dopravu. S úsmevom si kupujem lístok, spokojne sa usadím do klimatizovaného autobusu, trošku treba cúvnuť a štartujeme. Všetci sa akosi intuitívne pozeráme na "jednotku" či tam predsa len niekto nezostal. Slnko zapadá za Malé Karpaty a svieti priamo do očí. Stiahnem si slnečné okuliare z hlavy na oči...nemôžem sa prestať usmievať. Kde sa nám to zase len stala chybička?
Na záver tohoto krátkeho fejtónu azda už len jedno vysvetlenie: na nič sa nesťažujem, nič nekritizujem, na nikoho nenadávam...len tak sa uchechtávam. Aj teraz sa usmievam. Príjemne osvieženie po takom horúcom dni. Všetkým prajem usmievavý začiatok nového pracovného týždňa. Hlavne nám...Sereďanom. :)
PS. Dlho som hľadal kategóriu, kam by som môj fejtón zaradil. Ale keď som narazil na "Pozitívne", bolo mi všetko jasné :)
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.