Nedeľné cestovanie

Tak som sa dnes vybral domov. V Seredi na autobusovej stanici som stretol kamarátku, ktorá sa chystala tam, odkiaľ som prišiel - prehodili sme zopár slov, povedal som jej, že ja pôjdem naspäť do Bratislavy až večer, zaželali sme si peknú nedeľu a ja som sa pobral domov. O niekoľko chvíľ mi prišla "vysmiata smska", ktorá mi oznamovala: "Davaj potom večer pozor, keď pôjdeš, lebo niektorí autobusári nevedia ako sa dostať na stanicu, tak zastavia aj na ceste oproti, kde ich ani nevidno..Mne tak skoro zdrhol..:D" Toľko sms, na ktorej som sa pobavil. Navečer som sa aj ja vybral na autobus. Zišli sme sa na nástupišti číslo 1 viacerí. Pozeral som sa chvíľu na pásku, ktorá zabraňovala vjazdu do autobusovej stanice a rozmýšľal nad správou, ktorú som dostal pred obedom. A vtom sa začali diať veci. Prvý autobus prichádza...spomaľuje...šofér bezradne pozerá z okna, kde by "zakotvil"...nakoniec prechádza až za predajňu "pomarančového" operátora. Všetci na chvíľu ostávajú na pochybách. Vtom akýsi mladý muž zavelí: "Bratislava tadiaľto!" Všetci sa rozbiehajú smerom k autobusu. Zostávame traja. Nakoľko v neutíchajúcej horúčave dnešného krásneho letného dňa nechceme absolovať cestu cez Trnavu a Senec. Čakáme na ďalší. A dávame sa do reči. Zdieľame naše drobné obavy o to, kde nastúpime, s úsmevom. O 5 minút sa situácia opakuje. Prichádza ďalší autobus. Tentoraz zastavuje o niečo bližšie - priamo na ceste. Je tu naša chvíľa! Vydávame sa k nemu. Po ceste ešte poznamenám, že sa nám prvé (najhlavnejšie) nástupište vlastne zmenilo na "zastávku na znamenie" - museli sme na neho zakývať, že ideme. Prichádzam k autobusu - zbehlo sa nás ešte o jedného viac. Šofér hovorí, že dnes ide už druhý raz a stojí zase na inom mieste. V jeho hlase spoznávam ten známy tón, ktorý vyjadruje: "toto som ešte nevidel". Mladý muž hovorí čosi o sťažnosti na policajtov, ktorí riadia dopravu. S úsmevom si kupujem lístok, spokojne sa usadím do klimatizovaného autobusu, trošku treba cúvnuť a štartujeme. Všetci sa akosi intuitívne pozeráme na "jednotku" či tam predsa len niekto nezostal. Slnko zapadá za Malé Karpaty a svieti priamo do očí. Stiahnem si slnečné okuliare z hlavy na oči...nemôžem sa prestať usmievať. Kde sa nám to zase len stala chybička?

Na záver tohoto krátkeho fejtónu azda už len jedno vysvetlenie: na nič sa nesťažujem, nič nekritizujem, na nikoho nenadávam...len tak sa uchechtávam. Aj teraz sa usmievam. Príjemne osvieženie po takom horúcom dni. Všetkým prajem usmievavý začiatok nového pracovného týždňa. Hlavne nám...Sereďanom. :)

PS. Dlho som hľadal kategóriu, kam by som môj fejtón zaradil. Ale keď som narazil na "Pozitívne", bolo mi všetko jasné :)