Nedeľná prechádzka objektívom dieťaťa - alebo, „Mám plný foťák odpadu!“

Nedeľné slnečné popoludnie vylákalo zrejme viacerých na čerstvý vzduch, len tak sa prejsť a rozhýbať kosti po dlhej zime. Ja som sa spolu s Deniskom vybrala tento krát na stranu šintavskú popri Váhu. Ako vždy si zobral svoj foťák s tým, že si odfotí len tak hocičo, čo ho zaujme.  Ideme pár minút a zastavujeme pod mostom. Denisko stále zastavuje a fotí. Už tu ho zaujme kopa vriec s odpadom, pneumatiky a pohodené staré trúbky.  Hm, hovorím si, snáď bude aj niečo krajšie do záberu.Vedie nás cestička lemovaná na jednej strane Váhom a na druhej prírodou, na ktorej už je čo obdivovať. Kvitnúce rastlinky a stromy oživili svojimi farbami fádne farby prírody. Náš pohľad na prírodu však zatieňuje niečo iné. Samé odpadky, ale všade kde sa pozrieme.

Ten, kto má malé deti zrejme pozná aké dokážu viesť dialógy a hlavne sústavné sa vypytovanie: prečo ?  A po odpovedi zasa: prečo ?  Na otázku prečo sem ľudia nosia všetok ten odpad však nedokážem odpovedať jednoducho. Dieťa, ktoré je vedené k tomu, že odpadky patria do koša len tak nedokáže pochopiť prečo sú ľudia tak pohodlní, naložia odpad na vozík a neodvezú ho na skládku ale práve sem, alebo prečo si ľudia po stanovačke po sebe odpadky neodpracú.

Ťažko povedať, či nás dnes zaujala krása prírody, veverička na strome, či labuť odpočívajúca vo svojom hniezde. Denisko dnešný deň zhodnotil asi takto: „Mám plný foťák odpadu!“