Nech sa udeje čokoľvek, vždy si to odnesie obyčajný človek...

Podstata z prevzatého príspevku spočíva v nenažranosti každého . Od nového roku sa budú zvyšovať energie, takže vlastne sa bude zvyšovať všetko. V podstate si kopeme vlastný sociálny hrob. V tomto zmagorenom systéme mi chýba už len platba za kyslík čo dýchame. Ale tak nám treba, veď komu niet rady tak niet ani pomoci. A netreba ani ďaleko chodiť. Pred nedávno tu dal niekto argument, že preto sa musí zvýšiť cena za smeti, lebo je to stratové a že si treba pozrieť aj iné mestá podobné aké majú ceny. Tak toto môže napísať len chuj a nie normálny človek. Tak zvyšujme ceny preto lebo ich zvyšujú aj inde. Tak nie aby sa spravilo maximum pre efektívnosť a kontrolu, ale radšej dvihnime ceny. Super, len takto ďalej a na rok sa niektorí môžu začať vešať , lebo po takomto zvyšovaní nebudú mať možno ani na stravu pre svoju rodinu . Je to hnus a choré myslenie na ktoré doplatíme všetci.

j.f. plne s tebou suhlasim. Toto sa nemoze skoncit inak ako vojnou. V podstate vojna sa uz zacala, staci spomenut Libyu. Kvoli rope musela padnut. Rovnako skoncil aj Irak. Kedze kriza sa prehlbuje a mocnosti budu potrebovat dalsie zdroje je len otazkou casu kedy napadnu dalsiu obet. A co sa tyka financnej krizi, tak ta je len vymyslom bankarov a ich spriaznenych posluhovacov vo vladach. Stacilo by, aby sa odpustili nehorazne uroky, neprimerane vyberane za pozicky a z niekolkych bilionov eur by sa razom stalo len niekolko milionov. Ale chamtivost bank a skorumpovanych politykov daco taketo nepripustia. Budu zmykat obycajnych pracujucich ludi a privedu ich na pokraj existencie.

Kazdopadne vsetko speje len k jednemu, a to su celosvetove tvrde nepokoje, ktore pravdepodobne skoncia vojnou a na ktorej paradoxne zarobia prave ti najbohatsi, ktori tento stav sposobili. Mne osobne je luto deti a starych ludi, ktorí budu v takomto pripade trpiet najviac. Kiez by to tak nebolo.

"prevzaté", veľmi výstižný a pravdivý príspevok, na hanbu celému súčasnému systému, prikrytému demokraciou a hlavne slobodou, ktorou sú ľudia úplne osprostení. Kapitalizmus a kompletne celá jeho podstata fungovania, v chamtivosti, bezohľadnosti a klamania politikov, u ktorých sú na prvom mieste vždy a všade iba peniaze a vlastný prospech. Nuž, ak ma pamäť neklame, do bodky takto opísali podstatu "demokracie" asi pred 150 rokmi páni Karol Marx a Fridrich Engels, čo je smiešne tragické.

Euro padne! Zarobte na tom! S takýmto názvom som kdesi na internete zahliadol článok, súvisiaci so súčasnou krízou. Ten názov ma zvlášť zaujal preto, lebo obdivuhodne stručným spôsobom poukazuje na skutočnú príčinu dnešnej krízy, ktorá spočíva v samotnej podstate kapitalistického systému. Je ňou túžba po zisku! Princíp dosahovania zisku! A to bezohľadne, akýmkoľvek spôsobom a za akúkoľvek cenu! Dobre sa totiž dá zarábať vtedy, keď ekonomika funguje, ale paradoxne i vtedy, keď ide ekonomika do krachu. Dobre sa dá zarábať v mieri, ale paradoxne i vo vojne a potom na vojnou zničenej obnove krajiny. Dobre sa dá sa zarábať pri dostatku a nadbytku, ale aj na chudobe a biede. V slobodnej spoločnosti sa predsa možnostiam zisku nijaké medze nekladú! Veď to by bolo obmedzovanie základného ľudského práva - práva na zisk!

Je samozrejmé, že bez primeraného zisku to nejde. Tu však máme na mysli predovšetkým zisk vysoko neprimeraný. Zisk špekulatívny, zisk bezpracný prostredníctvom rôznych machinácií na burzách, zisk z vysokých úrokov, zisk z rôznych daňový či iných finančných podvodov, tunelovania a podobne. Európska dlhová kríza v skutočnosti vznikla z túžby po zisku, rovnajúcej sa bezhraničnej chamtivosti, ktorá sa vymkla spod kontroly. Európska dlhová kríza vznikla nezodpovedným požičiavaním nemeckých a francúzskych bánk nezodpovedne hospodáriacim európskym krajinám. Je pochopiteľné, že nemecké a francúzske banky požičiavali na úrok, no a práve vidina obrovských bezpracných ziskov z úrokov im úplne zahmlila zrak a zdravý úsudok. Chamtivo požičiavali donekonečna vidiac pri tom len a len budúci zisk, pričom si akosi neuvedomili, že požičaná suma narástla až do takých astronomických rozmerov, že ju už reálne vôbec nemožno splatiť.

Takto vznikla kríza. Vznikla z chamtivej túžby po zisku! V európskych pomeroch zrazu krachlo to, čo sa po dlhé roky úspešne osvedčovalo v Afrike. Tam sa totiž tiež veľkoryso a pod pláštikom pomoci požičiavalo chudobným štátom, ktoré sa zadĺžili natoľko, že boli každoročne schopné splácať už iba úroky z dlhov. Týmto spôsobom potom dlhé roky prúdil takzvaným “dobročinným darcom” bezpracný zisk z chudobnej Afriky. Naozaj veľmi jednoducho a ešte pod pláštikom pomoci sa dá dobre zarábať i na chudobe.

Preto sa teda veľkoryso požičiavalo i Grécku. Skutočným dôvodom pôžičiek však nebola pomoc, ale vidina obrovských ziskov. Sebecký cynizmus bielych golierov sa však v európskych pomeroch akosi prerátal a my tu máme zrazu dlhovú krízu.

Európski politici, bankári a štátnici sa stretávajú a snažia sa spoločne krízu riešiť. Paradoxom ich úsilia je však fakt, že títo ľudia nie sú stále schopní myslieť inak, ako iba tak, ako uvažovali vždy a stále až doteraz. To znamená v intenciách čo najväčšieho zisku! V tom však spočíva určité pokrytectvo všetkých ich stretnutí a nemožnosť nájsť účinné východisko von z krízy. Keď sa totiž stretnú a toto východisko spoločne hľadajú, každý z nich podvedome iba číhavo striehne a na to, čo by sa z toho ešte dalo vytĺcť.

Navonok sa síce hovorí o pomoci a záchrane Európskej únie, ale v skutočnosti ide predovšetkým o pomoc a záchranu nemeckých a francúzskych bánk a o hľadanie spôsobu čo najmenších strát ich možných ďalších ziskov. Naivným masám sa však táto sebecká pravda samozrejme interpretuje prijateľnejším spôsobom. V čom ale spočíva skutočné východisko z danej situácie? Jednoznačne v zmene spôsobu myslenia a tým i v zmene celkového prístupu k realite, pretože princíp sebeckého zisku za každú cenu a za akejkoľvek situácie nám ukázal svoje hranice, za ktorými sa nachádza už len skaza.

Tento skazonosný a zvrátený princíp musí byť preto nahradený niečím iným! Pri všetkých rokovaniach a snahách o riešenie krízy musí byť v zúčastnených prítomná naozaj úprimná snaha po všeobecnom prospechu. Po skutočnom všeobecnom prospechu, ktorý bude vysoko nadradený úzkym a egoistickým záujmom rôznych finančných skupín, štátov a bánk. To je ale niečo nesmierne ťažkého! Niečo, na čo sme doteraz vôbec neboli zvyknutí. Avšak iba v tomto jedinom, čiže v spoločnej snahe o všeobecný prospech bez akýchkoľvek postranných úmyslov je ešte možné nájsť východisko z danej situácie.

Dokážeme to? Dokážeme myslieť na prospech celku viac, ako na prospech vlastný, osobný, či úzko národný? Alebo je v nás sebecký egoizmus zakorenený až tak hlboko, že sa s tým už nedá vôbec nič robiť? Realita je však taká, že okrem týchto dvoch alternatív žiadnych iných niet.

To znamená, že buď budeme myslieť a jednať po starom a doženie nás to ku katastrofe, alebo sa spamätáme a začneme uvažovať po novom, v čom jedinom spočíva šanca na úspech. Spočíva v jednoznačnom nadradení prospechu všeobecného nad prospech osobný, alebo inak úzko ohraničený! Spočíva v čestnom, poctivom a primeranom zisku z vlastnej práce a nie v rôznych špekulatívnych, bezpracných, bezohľadných, či inak vysoko neprimeraných formách zisku, ktoré dohnali celý svet ku pokraju kolapsu.