Naša cesta viedla do Ríma

V dňoch 5. 4. – 9. 4. 2017 som sa so svojou mamou zúčastnila poznávacieho zájazdu do Ríma a Vatikánu, ktorý zorganizoval Klub zdravotne postihnutých v Seredi. Vedúcou zájazdu bola pani Ruženka Ladicsová.

V stredu 5. apríla v popoludňajších hodinách po účastníkov zájazdu prišiel do Serede autobus dopravnej firmy Píri Trans, s. r. o. z Hokoviec. Bolo nás veľa, vyše 50 a z rôznych miest a obcí. Vydali sme sa na cestu, ktorá bola dobrodružná, pretože sme v autobuse strávili celú noc. Počas noci sme mali viacero prestávok. Statočne som ich s mamou všetky absolvovala a vždy sme sa išli poprechádzať von. Už si ani nepamätám, kedy som sa naposledy toľkokrát za noc zobudila.

Vo štvrtok 6. apríla nás už ráno privítal Rím. Našťastie sa podarilo vybaviť vstup pre autobus do Ríma a nemuseli sme sa po meste prepravovať metrom. Našou prvou zastávkou bol Vatikán, najmenší štát na svete, ktorý je malou enklávou v strede Ríma. Na jeho čele je pápež a jeho obyvateľstvo tvoria hlavne kňazi a tiež príslušníci švajčiarskej gardy, ktorí sú osobnou strážou pápeža. Počasie bolo pekné a ponad hlavy nám lietali čajky. S mamou sme si prezreli renesančno-barokovú Baziliku svätého Petra. Je to jedna zo štyroch pápežských bazilík v Ríme a najslávnejšia a najnavštevovanejšia svätyňa na svete. Myslela som si, že do nej vedú mramorové schody, no zistila som, že sú travertínové. Vo vnútri baziliky sme samozrejme obdivovali Michelangelovu Pietu, mramorovú sochu Panny Márie držiacej v náručí telo mŕtveho Ježiša. Michelangelo ju dokončil, keď mal 25 rokov. Navštívili sme aj katakomby (podzemné hrobky predošlých pápežov) a klenotnicu – múzeum, v ktorej sú vystavené mnohé drahocenné historické predmety ako relikviáre, monštrancie či liturgické rúcha. Videli sme i hrobku pápeža Jána Pavla II. Tá sa nenachádza v katakombách, ale hore v Bazilike sv. Petra. V priestoroch baziliky sme zašli aj do obchodu, kde sme si kúpili suveníry. Naša skupina sa neskôr ešte peši presunula do Ríma. Zvonku sme si pozreli Anjelský hrad a tiež sme obdivovali Anjelský most ponad rieku Tiber. Na vrchol Anjelského hradu dal pápež Gregor Veľký postaviť sochu anjela schovávajúceho svoj meč. V čase morovej epidémie šiel totiž Gregor Veľký na čele sprievodu a pred Anjelským hradom sa mu zjavil archanjel Michael, ktorý schovával svoj meč, a tak predznamenal koniec epidémie. Hrad bol pôvodne postavený ako mauzóleum rímskeho cisára Hadriána, dnes je sídlom múzea. Večer nás autobus odviezol do prístavného mesta Anzio, asi 50 km južne od Ríma. Je to známe prímorské letovisko s množstvom hotelov. V jednom z nich, v Grand Hoteli dei Cesari, sme sa ubytovali a navečerali. Mali sme peknú hotelovú izbu, boli sme s ňou veľmi spokojné. Ochutnali sme pravé talianske cestoviny pripravené al dente. Po večeri som sa s mamou šla na chvíľu prejsť k moru, hoci už bola tma a more sme skôr počuli než videli. Skoro sme sa poponáhľali na izbu spať, pretože sme mali za sebou namáhavý deň.  

V piatok 7. apríla sme sa ráno poriadne naraňajkovali, veď nás čakal bohatý program v Ríme. Navštívili sme tri pápežské baziliky (v nich smie vykonávať svätú omšu pri hlavnom oltári iba pápež), ktoré sa nenachádzajú vo Vatikáne, ale sú jeho exteritoriálnou súčasťou. Prvou bola Bazilika svätého Pavla za hradbami. Je to neoklasicistická stavba a bola postavená v 4. storočí nad miestom, kde je pravdepodobne hrob apoštola Pavla. Pôvodne bola táto stavba väčšia ako Bazilika svätého Petra. V roku 1823 ju zničil požiar, no vystavali ju znova, podľa pôvodného vzhľadu. Veľmi sa mi páčili mozaiky na priečelí baziliky nad kolonádou. Naším ďalším cieľom bola baroková Bazilika Santa Maria Maggiore (Bazilika Panny Márie Väčšej), najväčší a najvýznamnejší mariánsky kostol v Ríme. Je známy pod viacerými menami. Hovorí sa mu aj Bazilika Panny Márie Snežnej, podľa legendy o jeho založení, súvisiacom s mariánskym zjavením a so snežením uprostred leta.  Poslednou bazilikou v Ríme, do ktorej sme zavítali, bola baroková Bazilika svätého Jána v Lateráne. Je to hierarchicky najvyššie postavený chrám katolíkov. 19. marca 1729 tu pápež Benedikt XIII. kanonizačnou bulou Christus Dominus vyhlásil za svätého Jána Nepomuckého – českého národného patróna. Ďalšia dôležitá budova, nachádzajúca sa oproti Bazilike svätého Jána v Lateráne ukrýva Sväté schody – schodisko z Pilátovho paláca v Jeruzaleme, po ktorom údajne kráčal Ježiš Kristus. Videli sme mnohých veriacich, ktorí po ňom vystupovali kolenačky. Na námestí Piazza di San Giovanni in Laterano stojí od roku 1588 Lateránsky obelisk. Pochádza z Amónovho chrámu v Karnaku. Je to najvyšší monolitický obelisk na svete, meria 32,18 metra. Ďalej na nás čakalo Koloseum, ruiny veľkého amfiteátra v centre Ríma.  Je to jeho architektonická dominanta. Kedysi bolo najväčšou budovou v Rímskej ríši a konali sa v ňom rôzne hry, a tiež gladiátorské zápasy a zápasy s divými zvieratami. V 18. storočí pápež Benedikt XIV. Koloseum zasvätil kresťanským mučeníkom, ktorí v ňom údajne zahynuli. Ja i moja mama sme sa poprechádzali v impozantných priestoroch Kolosea. Takmer sme sa stratili, no videli sme veľa zaujímavého. Pred Koloseom sme sa najedli a mama hodila zopár kúskov chleba holubovi s viditeľne zranenými nohami, pretože nám ho bolo obom ľúto. Neskôr sme sa odfotografovali pred Konštantínovým oblúkom, ktorý sa nachádza v blízkosti Kolosea. Bol postavený na príkaz senátu, keď cisár Konštantín zvíťazil nad Maxentiom pri Mulvijskom moste v roku 312 n. l. Konštantínov oblúk má tri priechody a je postavený z bieleho mramoru. Pretože čas sa krátil, aspoň z diaľky sme obdivovali Forum Romanum, obdĺžnikové námestie, obklopené zvyškami významných antických budov. V časoch antiky bolo celé storočia politickým centrom Rímskej ríše. Dlhý čas plnilo nielen funkciu miesta schôdzok ľudu a súdnych procesov, ale aj funkciu trhoviska. Našou poslednou zastávkou, ku ktorej sme šli hodný kus peši a pre mňa to bola veľmi pekná prechádzka, bol Pamätník Viktora Emanuela II., veľký biely pamätník s veľkolepou architektúrou, symbol zjednotenia Talianska na prelome 19. storočia. Je široký 135 metrov a vysoký 70 metrov. Pre jeho tvar ho ľudia často prirovnávajú k písaciemu stroju alebo k torte. Zdobia ho mnohé sochy. Samozrejme, opäť na nich odpočívali trúfalé čajky. V tento deň som vypila viac kávy, a tak som nebola až taká unavená ako deň predtým. Dávali sme si veľký pozor na svoje veci, pretože sme boli upozornení, že v Ríme sa pohybuje mnoho zlodejov (niektorí pri útekoch s ukradnutými vecami používajú bicykle) a je prakticky nemožné vypátrať ich. Po tomto náročnom dni a talianskej večeri sme spali poriadne tvrdým spánkom.

V sobotu 8. apríla sme sa po výdatných raňajkách rozlúčili s hotelom a vzali sme si všetku batožinu do autobusu. Hneď ráno sme sa zastavili na nákupy v obchode priamo v meste Anzio, kde sa predával hlavne potravinársky tovar. Moja mama a ja sme nakúpili zopár čokolád a talianske pečivo. Potom sme sa autobusom odviezli do Ríma. Prvým naším cieľom boli Španielske schody. Nachádzajú sa na Španielskom námestí, je ich 135 a vedú ku kostolu Trinità dei Monti. Toto schodisko spája Španielske námestie s francúzskym kostolom. Bolo vybudované na oslavu mieru medzi Francúzskom a Španielskom. Pre Rimanov je to obľúbené miesto na stretnutia a tieto schody navštevuje aj veľa turistov. Videli sme to i v praxi. Na schodisku bolo toľko ľudí, že som odfotografovala skôr dav ako schody. Páčila sa mi fontána dolu na Španielskom námestí. Volá sa Fontana della Barcaccia a pripomína loďku. Nebolo pri nej toľko ľudí, a tak som si ju v pokoji odfotografovala. To už neplatilo pre Fontanu di Trevi, ktorá je najznámejšou fontánou v Ríme. Nachádza sa na námestí Piazza di Trevi a je súčasťou priečelia paláca Poli. Bola som prekvapená, aká je obrovská, ale nielen preto sa mi ju nepodarilo celú odfotografovať. Tlačilo sa okolo nej plno turistov a len občas sa mi podarilo nájsť kúsok miesta, aby som sa aj ja mohla pozrieť. Naozaj bola impozantná a turisti do nej hádzali peniaze. Veria totiž, že vďaka tomu sa do Ríma znovu vrátia. Čističi fontány v nej denne nájdu okolo 1600 eur, ktoré sú vždy venované na charitu. Ďalej sme sa vybrali k Panteónu. Táto stavba je pôvodne antická a patrí medzi najlepšie zachované stavebné pamiatky v Ríme. Panteón stojí na námestí Piazza della Rotonda. Najprv sme si prezreli fontánu z roku 1578, ktorá stojí pred ním a od roku 1711 k nej patrí i egyptský obelisk. Sprievodca nás upozornil na mramorové delfíny na fontáne, ktoré vyzerajú dosť zvláštne. Ktovie, či ten, kto ich vytvoril, dobre nevedel, ako delfíny vyzerajú, alebo pri sochárskej tvorbe vo veľkej miere zapojil svoju fantáziu a svojské videnie sveta. Potom sme sa už vybrali do Panteónu, ktorý bol pôvodne svätyňou všetkých rímskych bohov. Preto mu hrozilo, že zanikne, keď sa oficiálnym náboženstvom v Rímskej ríši stalo kresťanstvo. Nechýbalo veľa a Panteón by bol zbúraný. Napokon ho zachránil pápež Bonifác IV. tým, že Panteón bol zmenený na kresťanský kostol zasvätený Panne Márii, patrónke mučeníkov. V kruhovom interiéri Panteónu ma zaujala kupola, najväčšia, aká kedy bola vymurovaná. Jediným zdrojom prirodzeného svetla v tomto kostole je kruhový otvor (okulus) s priemerom deväť metrov, ktorý je na vrchole kupoly. Našou poslednou zastávkou na zájazde v Ríme bolo najväčšie námestie v tomto meste – Piazza Navona. V jeho strede sa nachádzajú tri fontány: Neptúnova fontána, Fontána s murínom a Fontána štyroch riek. Posledná menovaná patrí k vrcholom barokovej plastiky. Zdobia ju personifikácie štyroch veľkých svetových riek – Nílu, Gangy, Dunaja a Rio Plata. Symbolizujú časti sveta, kam siahala v dobe vytvorenia tejto fontány moc pápeža. V strede fontány stojí obelisk, ktorý však nie je egyptský, ale rímsky.  Námestie sme si s mamou pozorne poobzerali, vypočuli sme si hudbu a spev pouličného hudobníka a tiež sme obdivovali prácu maliarov, ktorí maľovali priamo pred našimi očami. Nechýbali ani živé sochy, pohľad na ne nás naozaj pobavil. Keďže priamo na námestí bola káva drahá, pravé talianske espresso sme si dali v bočnej uličke. Počas celého pobytu v Taliansku sme mali pekné počasie a aj v tento posledný deň sa s nami Rím rozlúčil jasným slnkom a modrou oblohou.

Večer sme sa autobusom vydali na cestu späť na Slovensko. Znova sme si užili celonočnú jazdu s mnohými prestávkami. Ale zvládli sme to a v nedeľu 9. apríla v dopoludňajších hodinách sme šťastlivo dorazili domov do Serede.

Náš zájazd do Ríma a Vatikánu sa skutočne vydaril. Poďakovanie patrí Klubu zdravotne postihnutých v Seredi, majiteľovi dopravnej firmy Píri Trans, s. r. o. Štefanovi Pírimu, nášmu sprievodcovi Jozefovi Kölesovi i našim šoférom!