Najvyššia futbalová súťaž nás obrala o futbalové víkendy

V našom meste trval už vyše 3 roky futbalový ošiaľ. Futbalisti ŠKF Sereď naštartovali na skvelý výkonostný a herný koridor a my sme sa nestačili čudovať a hlavne radovať. Postup do III. ligy, vzápätí postup do 2. ligy a senzačný postup do najvyššej Fortuna ligy.

Niet sa čudovať fanúškovskému natešeniu, Sereď bola odjakživa futbalovým mestom, kde vyrástli aj reprezentanti federálnej republiky či samostatného Slovenska. I ďalší, dnes ešte žijúci hráči prinášali do "ochoz"  futbalového sereďské stánku radosť a skutočné potešenie. Spomeniem len niektoré mená, tých, ktorých som nespomenul, neznamená, že som zabudol, najmä títo hráči však robili osobne mne radosť. Mirko Čmarada, Kamil Bubukin Majerník, Vilo Pšenko, Miško Šárik, Jano Farský a Milan Farský, Peter Polák, Lubo Černý, Michal Teplý, Palo a Vlado Filovci, Vilo Martinák, Maroš Šujdák s Pištom Tomečkom, Peter, Jožo a Jano Hodúrovci, reprezentant Ivan Hodúr a v neposlednom rade aj Adam Morong a ďalší.

K týmto mnohým nadšencom patria Kováčikovci, Šmátralovci, Irsákovci,Javorovci, Čmaradovci, Hulmanovci, Paštékovci, Svátkovci a mnohí a mnohí ďalší. Nedeľa popoludní po sviatočnom obede patrila futbalovým fanúšikom. Zo severu pri ceste na štadión sa stavil chlapi v Casíne, Jame, iní u Holicu či Slovane. My z juhu v Papuči alebo Kocke. Dve pivká písali, neuškodila ani borovienka. Stretávali sa riaditelia, kuriči, učitelia, automechanici, študenti a ostatní. Plejáda starých i prisťahovaných Sereďanov. K tomu zo susedných dedín ďalší kamaráti a na zápase bolo každú nedeľu 800 - 1000 platiacich fanúšikov. Fandili sme a tešili sa z hry prevažne odchovancov sereďského futbalu ale aj každý "kúpený" hráč bol vrelo vítaný a zapadol nám do kolektívov jednotlivých teamov. Po zápase valili hordy kamarátov na víťazné pivko, čakali nás ženy, babky, frajerky a deti. Občerstvili sa s nami a my čo sme poslúchali sme mali dovolené pookriať ešte dlhšie.

Dnes je nedeľa, mesto tiché a pusté, mamičky s ratolesťami v kočíkoch využívajú jarné slniečko. Kde sú ocinovia a dedovia ? Čumákujeme pred televízorom a driememe, iní majú nervy na krajíčku a hromžia. Táto nedeľa sa opakuje už pár mesiacov, podmienky pre realizáciu a odohratie ligových futbalových zápasov sú neúprosné, futbalový štadión v Seredi ich nespĺňa. Nevedeli sme o tom ? "Zabili" sme naše potešenie, našu radosť a tak trošku aj zmysel života, čo sa týka osobného voľna, kultúry a osobného prejavu, oddychu a relaxu. Trvá to dosť dlho, liga sa vlečie celú jeseň a s prestávkou až do príchodu skorého leta. Mesto je pusté, nitriansky a myjavský štadión, darmo sú utešené, nie sú a nikdy nebudú srdcom naše. Bol som tam párkrát a už nejdem. Bojím sa však, že dlho ani nepôjdem. Počkám si na kamarátov v Papuči, dáme si po 2 pivká a pôjdeme na futbal na náš štadión. Sereďský futbalový štadión s Mačovým Športclubom a cigánskou a pečenou klobásou. Vyhráme a ideme zápas rozobrať zase pri pivečku. Tak ako v predošlé nedele. Čakám Vás kamaráti.