Na ulici Pod hrádzou v Seredi by mali byť vyrúbané všetky stromy, ktoré sú v ochrannom pásme hrádze. Zisťovali sme aká je pravda...
Naša redakcia bola upozornená, že na ulici Pod hrádzou v Seredi majú byť v najbližšom čase vyrúbané všetky stromy. Citujem:
Cyklotrasa pozdlz ul. Pod hradzou ma byt vyklcovana od stromov na oboch stranach. Dalsia zlikvidovana zelen. Mesto a poslanci mlcia. Preco doteraz nikto o nicom neinformuje obyvatelov o vyrube takeho mnozstva stromov a zelene? Pravdepodobne sa bude organizovat peticia na podporu a zachovanie tejto zelene a doplnenie o dalsiu. Dufam ze nastane vseobecna podpora a postavenie sa voci tomuto bordelu co sa deje v tomto meste.
Táto správa ma zaujala a tak som k nej zisťovala bližšie informácie. Obrátila som sa na Mestský úrad s otázkami, či sa plánovaný výrub stromov zakladá na pravde. Ak áno, koľko stromov sa má vyrúbať, aký je na to dôvod, či boli obyvatelia upovedomení o chystanom výrube, kedy k realizácii dôjde a či majú obyvatelia nejakú možnosť výrubu zabrániť...
Odpoveď som dostala takmer obratom :
Reakcia na informáciu o výrube stromov pod hrádzou
Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Šaľa ako správca a vlastník pravostrannej hrádze v katastri nášho mesta po vykonanej obhliadke stavu hrádze a jej 6 metrového ochranného pásma konštatoval, že na pozemkoch v území, ktorého je správcom a vlastníkom, vysadili obyvatelia rôzne dreviny, ktoré v danom priestore nemôžu byť vysadené. Z tohto dôvodu sa pred viac ako dvoma týždňami stretla pracovníčka správcu územia Ing. Súdorová s primátorom mesta i poslancom MsZ. Z tejto časti odpovede vyplýva, že informácia o pokyne na odstránenie stromov bola pravdivá. Nie je ale pravdou, že poslanci a mesto mlčia.
Skôr ako sa začneme zamýšľať nad hľadaním vlastných riešení , mali by sme si všetci dobre uvedomiť, že protiprávny stav pred mnohými rokmi spôsobil každý, kto na pozemku, ku ktorému nemal vlastnícke ani užívateľské právo, teda na cudzom, vysadil stromy. A dnes s odôvodnením ochrany životného prostredia a úmyslom záchrany vlastných stromov zasadených, opakujem, na cudzom pozemku, hovorí o petícii, pričom takouto hromadnou sťažnosťou alebo žiadosťou bude chcieť legalizovať vlastné protiprávne konanie.
Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Šaľa po vykonanej obhliadke oslovil dotknutých obyvateľov ulice Pod hrádzou listom zo 6.5.2016, aby do 30.6.2016 uviedli ochranné pásmo hrádze do súladu s ustanoveniami zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách. Zo stanoviska vyplýva, že sa tento pokyn týka všetkých drevín, krovín ale aj materiálov, ktoré k dnešnému dňu v ochrannom pásme hrádze sú. Spomínaný list prikladám ako prílohou.
Otázku, či občania majú nejakú možnosť ak nechcú, aby stromy boli vyrúbané, nemôžem v tomto prípade považovať za relevantnú a musím sa vrátiť k predchádzajúcemu konštatovaniu. Ten, kto vysadil v rozpore so zákonom strom tam, kde to zákon nedovoľoval, nemôže byť úspešný ak požiada, aby jeho protiprávnemu konaniu bolo vyhovené. Rovnaké oprávnenia realizovali nedávno plynári na Čepeňskej ulici a priebežne na území mesta tak robia Energetické rozvodné závody, keď bez ohľadu na ročné obdobie eliminujú riziká poškodenia sietí, ktorých sú správcami.
Ľubomír Veselický
Prikladáme list doručený obyvateľom ulice Pod hrádzou v Seredi od Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Šaľa, Osobne som si u niekoľkých obyvateľov zisťovala, či list skutočne dostali a opýtaní obyvatelia doručenie potvrdili.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
§55 „Ochrana vodných stavieb“
(1) Akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo preháňať cez ne hospodárske zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami s výnimkou miest na to určených poškodzovať ciachy, vodočty, vodomery,... je zakázané.... Zákaz jazdenia motorovými vozidlami po vodných stavbách sa nevzťahuje na vozidlá správcu vodného toku a orgánu štátnej vodnej správy.“
(2) V záujme ochrany vodnej stavby, ak nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, môže orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby určiť pásmo ochrany vodnej stavby a podľa jej povahy zakázať alebo obmedziť v ňom výstavbu niektorých stavieb alebo činností
Vodnou stavbou sa v tomto prípade zrejme rozumie vodná hrádza (týteš). V spomenutom §55 však nikde nie je zmienka o 6m ochrannom pásme, ako to uvádza p. hovorca Veselický vo svojom stanovisku a ani jeden zo stromov priamo do hrádze nezasahuje! Zrejme to prevzal od pracovníčky SVP. Je tu však jedna taká maličkosť. Citovaný zákon 364/2004 vznikol a začal platiť od júna 2004. Stromy, ktoré sú na fotografiách (ale aj ďalšie) majú podstatne viac rokov, ako nabral účinnosť citovaný zákon. Znamená to, že tí občania ul. Pod Hrádzou, ktorí v minulosti vlastným pričinením, bez zištných dôvodov a pomoci mesta, poludštili túto časť mesta sa nakoniec sami vystavili mimo zákon. Tento chorý princíp bol žiaľ už niekoľko krát uplatnený samotným referátom životného prostredia mesta Sereď pri výrube iných stromov a tiež ako uvádza p. hovorca mesta aj SPP. V každom prípade si myslím, že v takýchto prípadoch, kedy prekážky voči zákonu v podobe vysadených stromov dávno pred vznikom právnej normy (zákona) by sa mali vecne, citlivo a hlavne triezvo posudzovať aj s ohľadom na životné prostredie. Rád by som poznal aspoň jeden relevantný dôkaz o tom, ako vypílené stromy na ul. Čepeňská (am blok) konkrétne poškodzovali plynové potrubie? A to samé platí aj o spomínaných stromoch na ul. Pod Hrádzou. Skôr by som povedal, že koreňový systém stromov spevňuje zeminu v päte hrádze, než by ju poškodzoval. Spomínam si na osemdesiate roky min. storočia, keď voda vo Váhu pri Drahovciach presakovala pod hrádzou a na miesta s priesakom sa navážali vrecia s pieskom. Vtedy sa v novinách písalo a kritizoval stav, prečo tam nie sú vysadené stromy!! V čom ma p. hovorca vo svojej odpovedi nesklamal? Jednoducho v tom, že v odpovedi nie je ani náznak toho, že by „mesto a poslanec“ hľadali spôsob ako hájiť záujmy svojich občanov. Ale to nie je nič nové. Dobre to poznáme z roky vlečúceho sa smutného príbehu s pitnou vodou.
P.S. Odkaz pre autorku tohto článku: sl. Tóthová, tento článok je napísaný p. Veselickým. Jeho obsah sa výhradne a v plnej miere týka VEREJNÉHO ZÁUJMU obyvateľov mesta Sereď. Preto si myslím, že by ste mala zmeniť úroveň diskusie na „VŠETCI“ . V prípade že tak nespravíte, požiadam admina, aby zverejnil jeho kópiu a umožnil sa vyjadriť každému, komu načrtnutý problém nie je ľahostajný.
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.