Na aktuálnu tému: povodne

Za ostatné dni dominantnou témou udalostí na Slovensku boli povodne. Nesporne, medzi najviac postihnuté oblasti patrí časť Zemplína s povodím Ondavy, obce v povodí rieky Poprad a neobvykle sa medzi ne zaradili aj povodia Žitavy či Nitry. Vyliate rieky a škody páchajúca voda dostávala väčšinou prívlastok „storočná“. Horšie však je, že tá „storočná“ voda sa za posledných 10 r. valila po Slovenských tokoch už štyri alebo päť krát. Ak to nepostihlo práve nás, tak to mali v Česku alebo u susedov na juhu alebo severe. Analýza povodní z ostatných rokov potvrdila, že hlavnou príčinou sú neobvykle veľké zrážky, vyvolané klimatickými zmenami na celej Zemi. Fyzikálne zákony zostávajú však v platnosti a tie sú z tohto pohľadu dosť neúprosné. Zvýšenie priemernej teploty ovzdušia o +2°C spôsobí, že schopnosť vzduchu pojať vodné pary sa zväčší až o 6% !! Tomu potom odpovedajú aj zrážky. Na prvý pohľad nezaujímavé cifry. Ak nazrieme do štatistických údajov pozorovaní SHMÚ, zistíme prekvapivé údaje. Priemerná ročná teplota na Slovensku sa zväčšuje od r.1990 o 0,1 až 0,2 °C. To však malo odozvu na počte intenzívnych atmosferických zrážok v letných mesiacoch o +9 až 12%!! Naopak, zimné mesiace mali celkový zrážkový úhrn nižší o -3 až -9%. Čo to v preklade znamená, nám prezentujú v týchto dňoch na všetkých TV kanáloch a tiež aj to, že v uplynulej zime sme mali na dolniakoch viac snehu ako v Tatrách. Ovplyvniť túto skutočnosť , my obyčajní ľudia ale aj celá naša krajina, máme mizerne malú. Preto by sme sa mali (vláda a príslušné rezorty) zamerať na zmierňovanie dôsledkov tohto, tak trochu apokalypsou zaváňajúceho vývoja. Možno viacerým neuniklo, že v povodí najväčšieho slovenského toku, Váhu, sa neudialo nič mimoriadne. Odpoveď je dosť jednoduchá. Váh je, ukazuje sa že výborne, zregulovaný. To sa ale o ostatných našich riekach moc povedať nedá. Neznamená to však, že hneď sa začnú na všetkých tokoch stavať priehrady. Medzi dostatočne účinné zbrane patria tzv. poldre - retenčné nádrže. Je to bočná , dostatočne veľká nádrž, ktorá je niekedy aj počas celého roku prázdna. Slúži na zachytávanie a zmiernenie povodňovej vlny. Tento priestor môže byť „hluchý“ ale aj poľnohospodársky obrábaný. Takýto polder sa dá vytvoriť aj priamo v koryte rieky vybudovaním dostatočne vysokých a pevných hrádzí (nám dobre známy „týteš“).Pritom náklady na jeho vybudovanie v porovnaní napr. s nákladmi na vybudovanie 1 km dialnice sú významne rozdielne. Ďalší účinný prostriedok s retenčnými schopnosťami je lesný porast. Vyniká najmä vysokou schopnosťou zadržiavať a kumulovať zrážkovú vodu a spomaľovať jej odtok. Je známe, že aj malý úbytok zalesnenej pôdy sa významne presadí (negatívne) v stúpnutí odtokových množstiev vody (Kysuce, povodne v r.1997). Čo sa deje s našimi lesmi je tiež dostatočne známe..Vyššie uvedené evokuje otázku: dalo sa katastrofám na vodných tokoch Slovenska v uplynulých dňoch a hlavne ich dôsledkom predísť? Jednoznačnú odpoveď „áno alebo nie“ si netrúfne dať asi žiadny súdny človek. Ale s určitosťou možno povedať, že ich dopad, v prípade, že by boli využité vyššie spomenuté možnosti, by bol významne menší. Možno až taký, že by to bol hit TV spravodajstva jedného večera. Ak by „vlády ľudu“ dostatočne načúvali varovania odborníkov, dnes by sa nemuseli míňať s patričnými populistickými gestami politikov, nemalé prostriedky, ktoré by sa dali oveľa efektívnejšie minúť a boli by účinné aj niekoľko generácií. Viď zregulovaný Váh. Veď čože si počne postihnutý jedinec či rodina s 800 alebo aj s 1000 eurami, keď mu zostali z obydlia len trosky. V lepšom prípade mu tieto prostriedky postačia tak akurát na ich odpratanie. Ak sa pozeráme na vec cez udalosti posledných dní, komu by vadilo, keby peniaze na predražené dialnice (alebo aspoň časť z nich) išli práve na budovanie spomenutých protipovodňových zariadení, čím by sa oddialil aj tak nesplnený sľub vlády o diaľničnom prepojení BA s KE do r.2010? Vymaľovaný Bratislavský hrad aj so Svätoplukom východniarov dnes moc nepoteší. Kde je teda chyba? Ja ju vidím aj v tom, že od r. 1990 na čele každej vlády (až na jednu výnimku) stál človek s právnickým vzdelaním. Sú to ľudia ktorí sú obyčajne dosť vzdialení od videnia reálneho sveta, jeho možností, potrieb a hlavne účinných riešení. Stačí, ak sa pozrieme na obsadenie čelných predstaviteľov veľkých svetových koncernov, ktoré produkujú hodnoty. Kto ich riadi? Právnici sú zväčša len poradcovia...