Na aktuálnu tému

Za ostatných niekoľko dní sa na tejto web stránke objavilo niekoľko článkov s tématikou o Cigáňoch. Ku nim sa rozpútala nie bežná diskusia, ktorá, ako som informovaný, by mala vyvrcholiť verejnou diskusiou už v tento piatok. Predpokladám, že organizátor bude o nej včas informovať. Ešte po uplynulej dovolenkovej sezóne sa mi dostal do rúk materiál, ktorý s danou problematikou dobre korešponduje a ktorý po drobných a nepodstatných úpravách predkladám v plnom znení: Poznatky z Grécka Na dovolenke v Grécku som sa od domorodcov dozvedel, ako tam riešia cigánsku otázku. Odpoveď bola tak jednoduchá, že od prekvapenia mi spadla sánka.. V Grécku je postoj štátu k cigánom ( žiadni Rómovia tam nie sú ) veľmi jednoduchý. Pokiaľ pracuješ pre štát a platíš dane ( ako väčšina ), štát pracuje pre teba. Pokiaľ nepracuješ a neplatíš dane, štát nepracuje pre teba a je jedno, či si červený, čierny alebo žltý. Jednoducho cigáni vo väčších mestách majú svoje oplotené teritória a tam, pokiaľ kočujú - prespávajú alebo skrátka žijú. Štát sa o nich nezaujíma. Všeobecne sa však cigáni pasovali do úlohy likvidátorov a upratovačov ulíc od vyhodeného železa, spotrebnej elektroniky a iných nepotrebných vecí. Tieto suroviny zvážajú na výkupné miesta a inkasujú za to peniaze. Túto rolu im nanútili ich vlastné schopnosti a ochota pracovať na sebe. V Grécku žije cca 11 miliónov obyvateľov.Až 80 % krajiny pokrývajú neúrodné hory.Tých 20 % úrodnej pôdy uživí všetkých a ešte im zvýši. Asi 30 % populácie pracuje v poľnohospodárstve. Najväčším priemyslovým odvetvím je námorná doprava, ktorá je 3. najväčšia na svete. Príjmy z turistického ruchu tvoria 30 % štátneho rozpočtu. Keď mladá rodina má 3. dieťa, tak štát poskytne tejto rodine dotáciu na kúpu osobného auta v cene bez dane! Auto má červenú ŠPZ a keď ho policajt zastaví a neriadi ho osoba, ktorá auto kupovala s dotáciou od štátu, privilégia sú zrazu preč a na viac ešte tá hanba s pokutou ako remeň. Až po 5-tich rokoch môže majiteľ auto predať. Tieto autá sú veľkou pomocou mladým ľuďom. Školstvo funguje tak, že pokiaľ obaja rodičia pracujú a platia dane, všetky deti majú štúdium do maturity zadarmo vrátane stravovania. Keď pracuje len jeden z rodičov, deti majú štúdium zdarma, ale stravu si musia hradiť. Keď nepracuje ani jeden z rodičov, musia deti platiť školu od prvej trieda až napr. po maturitu vrátane stravného. Gréci radi posedia so svojimi priateľmi alebo rodinou na verande či balkóne a uponáhľaný život je u nich vzácnou výnimkou. 98 % obyvateľstva je pravoslávneho vyznania s veľkým dôrazom na rodinu, čiže tí, ktorým Desatoro Božích prikázaní niečo hovorí!! 2 % sú moslimovia a bez vierovyznania spolu s ostatnými náboženstvami, či sektami. Vo vnútrozemí na dedine takmer neexistuje kriminalita a vo väčších mestách je veľmi zriedkavá. Jednoducho v Grécku sa nekradne. Štát zakázal na svojom území hracie automaty. Drogy sú tam neznámou vecou, pretože rodiny a viera im nedovolí niečo podobného. Pokiaľ nechce mladík nastúpiť povinnú vojenskú službu, tak o to môže požiadať úrady a dostane modrú knižku. Dnes je služba v gréckych ozbrojených silách natoľko vážená, že žiadosti o modrú knižku by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Hlavným problémom je vystavenie a celoživotné vlastnenie invalidity, ktorá majiteľom modrých knižiek neumožňuje prácu v štátnych službách s istotou posledného miesta na všetkých zoznamoch, ktoré štát pre uspokojovanie svojich občanov musí vytvoriť. Takže nie je osobou, ktorá je volená, pri podpore v prípade nezamestnanosti je na poslednom mieste a na poslednom mieste je i pri žiadosti o byt, transplantáciu, atď. Platí jednoduchý ale spravodlivý princíp: Jednoducho, nič nedáš pre štát - štát nedá nič tebe. V krajine, kde vzniklo slovo demokracia, je účasť vo voľbách povinná a neúčasť znamená vysokú pokutu. Či do volebnej urny volič vhodí obálku s hlasom alebo bez, je už na voličovi. Výsledky volieb tam nikto nespochybňuje. Je zaujímavé, že v Grécku neexistujú extrémistické strany a ani nie je na ich vznik dôvod. Menšiny sa buď prispôsobia väčšine alebo potom platí - nechceme vás tu! Možno obsah tohto článku by mohol byť inšpiratívny nie len pre p.Petra Kučeru, ale aj našich volených zástupcov ľudu. Lenže, povedzme si, ktorá vláda sa do takýchto opatrení je ochotná pustiť?