MUDr. Margita Marhevková: Jeden z mojich kolegov lekárov povedal, že on nebude po cigánke spávať na pohotovosti

Prečo ste sa rozhodli študovať práve medicínu?

Pochádzam z malej dedinky  pri Ilave a som z deviatich deti. Prečo medicína? Raz sa mi stala taká vec,  moja mamka mala problém zo srdcom a ja som utekala k dedinskému doktorovi pre pomoc. Žiadala som ho, aby prišiel k nám,  ale on  neprišiel. V ten deň  som si povedala, že ja tu medicínu musím vyštudovať.

Koľko ste vtedy mali rokov?

Ja neviem možno 10 alebo 11 .

Bolo vzdelanie vo vašej rodine prioritou?

Moji rodičia a hlavne otec vždy dbal na to, aby sme chodili do školy a pri deviatich deťoch to bolo naozaj náročné. Dokonca nás ani neučili po rómsky. Mrzelo ma to, že nehovorím rómsky, lebo oni sa vždy so starými rodičmi rozprávali iba po rómsky. Je mi to naozaj ľúto aj  dnes, lebo keď napríklad idem von a Rómovia rozprávajú, tak neviem či ma chvália alebo mi nadávajú a ja rada chodievam medzi Rómov.

V akom prostredí ste vyrastali?

Ja si myslím, že som mala detstvo pekné, aj keď nás bolo 9 detí. Mali sme svoj dom, mali sme záhradu, chovali sme domáce zvieratá a ako deti sme sa podieľali na chode domácnosti. Chodili sme s mamou na pole okopávať zemiaky a repu. Chodievali sme na družstvo a do lesa, takže ako deti sme vedeli aj to, čo je to manuálna práca. Neboli sme bohatí ale ani chudobní. Viete, dnešná chudoba má iný charakter ako predtým. Ja si myslím, že tak zvaný „ rómsky problém“ pochádza z neakceptácie a zlej komunikácie majoritnej spoločnosti k sociálne vylúčene žijúcim Rómom, ale taktiež z ľahostajnosti samotných Rómov. Pokiaľ oni sami nebudú chcieť zmeniť svoj život, viesť svoje deti k vzdelaniu a tak ďalej, tak sa ten problém bude iba prehlbovať.

Kde ste potom išli na strednú školu?

Najprv som išla na priemyslovku, ale tam sa mi to nepáčilo. Ja som vlastne nastúpila na priemyslovku iba preto, aby som urobila radosť svojmu otcovi. Mňa to však neuspokojovalo a ani ma to nebavilo v tom čase, tak som si vybavila prestup na gymnázium a tam som zmaturovala. Hneď po škole som sa prihlásila do Prahy na lekársku fakultu a bola prijatá.

Boli v tom období na lekárskej fakulte aj iní  rómsky študenti?

Neviem vám to povedať s istotou, ale myslím si, že nie. V  tom čase bolo prijatých asi 700 študentov, prvé ročníky všetkých odborov ako zubári, deckári, no všetci  chodili spolu na prednášky, takže ťažko povedať, či tam bol ešte nejaký Róm, ale celkom isto v tom čase nepromoval nikto z Rómov iba ja.

Kedy to bolo presne, v ktorom roku ?

V roku 1960. Teraz som si spomenula na profesora akademika Charvata, keď sme sa pripravovali sa štátnice z internej, tak hovorieval, že „Vašou prvoradou povinosťou je úspešne skončiť školu a nezapájať sa do žiadných politických aktivít“. Myslím si, že mal pravdu, vtedy sa môj manžel zapájal do politických aktivít, viete bol dôjstojnik, a musel robiť i také veci, ktoré sa mu nepáčili a ktoré rázne  odmietal.

Váš manžel bol taktiež Róm?

Nebol Róm, bol východniar, takže ten temperament tam bol. Poznali sme sa náhodne vo vlaku. Po promóciách sme sa vzali. Minulý rok zomrel. 

Kedy začala Vaša lekárska prax, alebo ako si spomínate na svojich prvých pacientov?

Začínala som v Žiari nad Hronom, pracovala tam už moja kolegyňa, ktorá bola z Ilavy a poznali sme sa. Veľmi pekne ma v kolektíve prijali, nemôžem povedať, naozaj tam boli všetci veľmi zlatí. Hneď prvý deň som išla do nočnej služby a  pamätám si, že prišiel pacient, ktorý mal žltačku typu A. Bola som rada, že som to dokázala okamžite zdiagnostikovať.

Kedy ste začali pôsobiť v Poprade?

Do  Popradu som nastúpila po materskej dovolenke, bolo to 21.marca 1971. Nastúpila som na detské oddelenie, vtedy nebolo toľko lekárov a na detskom oddelení ich bolo vždy málo. Prosili ma, či by som to miesto neprijala. Rozhodla som sa vypomôcť pokým neprišli iní lekári. Neskôr som išla na svoje pôvodné miesto a to na gynekológiu, pretože ja som mala už urobenú atestáciu zo Žiaru nad Hronom. Tam sa však vyskytla jedna veľmi nepríjemná vec: jeden z mojich kolegov povedal, že on nebude po cigánke spávať na pohotovsti. Veľmi sa ma to to dotklo, tak som potom poprosila primára, či by som sa nemohla vrátiť  na detské oddelenie. Samozrejme súhlasil a od toho obdobia som stále na detskom.

A čo Vaše deti, tiež sa venujú medicíne?

Nie, bohužiaľ. Dcéra chcela ísť  na medicínu, ale nedostala sa na školu. Vyštudovala prírodné vedy a synovia sú obaja inžinieri. Ten najmladší v súčasnosti podniká, má vlastnú firmu a robí klimatizácie, vzduchovú techniku. Ten starší  končil v Nitre, ale možno, že vnučka pôjde v mojich šľapajách. Na budúci rok maturuje a chce ísť na medicínu. Páči sa jej psychológia.