MSC Divinou do Casablanky, na Kanáre, Madeiru za relaxom, poznaním a dobrodružstvom – 5. časť – Funchal, Madeira

V predchádzajúcom dieli cestopisného materiálu ste na fotografiách mohli vidieť okrem iného prístav  Tennerife na Kanárskych ostrovoch, veľké trajekty popri  MSC Divine vyzerajúce ako malé výletné jachty, či bohatú a rozmanitú stravu podávanú ako v samoobslužných jedálňach na lodi, tak v reštauráciách, kde je jedlo luxusne servírované najmä juhoamerickými čašníkmi.

Z Kanárov sme vyplávali do noci a Atlantik sme si užívali hlavne v kaviarňach. Poflákali sme sa po obchodoch  na 5 a 6  palube lode, kúpili sme si magnetky na chladničku, nejaké ďalšie suveníry a kovový odliatok  MSC DIVINA, ktorý je naozaj výbornou pamiatkou na tento  333,3 m dlhý  18 palubový plávajúci 5 hviezdičkový hotel.

Smerujeme do Portugalska na ostrov Madeira, na ktorom budeme kotviť v prístave mesta  Funchal.

Budíme sa do krásneho, slnečného dňa. MSC DIVINA kotví v prístave za "konkurenciou", o hodne menšou a tiež  staršou britskou výletnou  loďou Queen Elizabeth. Raňajkujeme v samoobslužnej jedálni s tým, že mesto máme pod sebou iba za presklenou stenou reštaurácie ťahajúcej sa v zadnej časti lode asi do jej štvrtiny. Po raňajkách vychádzame na palubu. Napriek tomu že loď nemá z ďaleka ani rok  (krst lode v máji a my sa plavíme v decembri  2012)  denne je udržiavaná  a renovovaná tímom opravárov  na prácu využívajúcim každú neprítomnosť  väčšiny pasažierov na palube lode.

Z lode na ostrov vystupujeme po vysunutých schodíkoch, berieme si plánok mesta a už okrem  Kráľovnej Elizabethy obdivujeme aj maľby na prístavnom múre. Smerujeme do centra mesta obzerajúc si prístav a v ňom čulý ruch.  Zaujímavé je, že práve Portugalsko prijalo pomoc  zo záchranného mechanizmu EÚ a človek by predpokladal, že teda krajina je vo výraznej recesii. Neviem nakoľko sa tomu dá veriť, keďže už od prístavu až po centrum mesta registrujeme  neskutočný stavbársky ruch, ktorý u nás na  Slovensku nebol ani za čias stavebného boomu, nieto dnes...

Prejdeme po nábreží a prichádzame k stanovišťu lanovky. Po zakúpení lístkov na lanovku užívajúc si výhľad na mesto a prístav  sa vyvážame na horu nad mestom. Pozorujeme množstvo tunelov a naozaj rozmanitú zeleň a kopy stromov. Vystupujeme z lanovky a sme v skanzene flóry, o ktorej sa nám nesnívalo. V rozsiahlom parku nás fascinujú ešte aj chodníky a cesty, ktoré sú urobené z kameňov. Park sústavne udržiavajú a je to na ňom vidieť.

V reštaurácii sa najeme a obedné kafíčko si vychutnávame pri pohľade na našu loď kotviacu v diaľke. Poprechádzame sa po okolí a spiatočnú lanovku chytáme skôr, ako horu pohltia husté a tmavé mračná. Odchádzame asi tak s 3 minútovým predstihom. Nie že by sme to plánovali, podarilo sa... Aj na spiatočnej ceste v lanovke robíme fotografie, ktoré inak získame ťažko.

Prechádzame sa po historickom meste, uzučké uličky sú fascinujúce. V jednom z obchodíkov kupujeme ako inak magnetku, pohľadnice a dve fľašky tradičného vína. Uličky sú upravené presne tak, ako sa to páči turistom. Zaujímavé sú okná a dvere, v ktorých sú maľby a grafity. Vôbec, mesto je plné malieb na stenách či obrazoch. V jednom z obchodov využívajú známy marketingový ťah - hneď pri vchode visí uvítanie pre pasažierov lodí práve kotviacich v prístave.

Potom čas využívame ďalšou prechádzkou, pri ktorej sa blížime do prístavu a k  MSC Divine.

Loď je krásne nasvietená slnkom, tak prosíme mladých rusov, aby nás spoločne odfotografovali.  Úmyselne som oslovil dievčinku, ktorá držala nejakú menšiu zrkadlovku - no fotečky mohli byť aj podarenejšie. Za to Denisko robí šašoviny  a fotky s  Divinou na pozadí sa fakt podarili.

Vychádzame na skalu, kde sa fotografujeme pri zástave a Santovi - fakt zaujímavé, keďže chýba klasická zima. Niečo, čo som už niekoľko krát zažil na  Floride - v kraťasoch niekde na pláži v Karibiku prípadne pri zábavnom parku na pozadí s vyzdobeným vianočným stromčekom...

Pri lodi sa ešte fotografujeme a po bezpečnostných kontrolách vchádzame na jej palubu. Ako inak, nasleduje bohatá servírovaná večera a loď opúšťa portugalský prístav  do noci a smerom ku Gibraltárskej úžine do  Stredozemného mora.  Čaká nás znovu noc, deň a noc na oceáne, pri čom druhú noc preplávame Gibraltárom - snáď uvidíme Gibraltársku skalu, symbol  kontroly prieplavu Britskou korunou.