Mramorový hrad Pernštejn

Kedysi dávno žila na Pernštejně neobyčajne krásna komorná Eliška, ktorá sa neustále starala o svoju krásu a hlavne o svoje dlhé vlasy, ktoré si rada česala pred zrkadlom. Táto „márnivosť“ sa jej nakoniec stala osudnou, pretože zabúdala nielen na svoje povinnosti, ale aj na návštevy bohoslužieb. Keďže nedala na rady starostlivých ľudí, ba dokonca sa im vysmievala, ozvala sa odrazu silná rana a Eliška sa prepadla do zeme aj so svojim hrebeňom. Od tých čias blúdi jej duch s hrebeňom na vlasy chodbami a komnatami hradu. Povestné zrkadlo sa dodnes nachádza v jednej komnate hradu. Kto uvidí v ňom svoj obraz, vraj do roka stratí svoju krásu. „Postihnutí“ sa však vraj nemusia báť, pretože na zámku v Boskoviciach je zrkadlo s opačným účinkom :-). Pernštejn je jeden z najnavštevovanejších moravských hradov. Bol postavený vysoko nad okolitými lesmi v miestach, kde sa rieka Svratka „zakusla“ do skalnatých brál Českomoravskej vrchoviny. Jeho štíhle vežičky sú vidieť široko-ďaleko. Prvotná stavba bola začatá niekedy v 13.storočí. Hrad si dodnes zachoval svoju neskoro gotickú (až renesančnú) tvár, rovnakú akú mal v 16. storočí, kedy bol dokončený. Historický pôvod rodu Pernštejnovcov a hradu nie je známy, avšak v dobe, kedy hrad vznikal, bol ich rod jedným z najbohatších rodov v „českej zemi“. Prvým známym majiteľom bol Štěpán z Medlova. Najväčšiu slávu zažil hrad na prelome 15. a 16. storočia, kedy sa rod Pernštejnovcov rozrástol a malý hrádok bol prebudovaný na veľké sídlo. Hradný palác bol rozšírený o ďalšie stavby a vzniklo aj nové nádvorie s prvou prístavbou a hradným múrom. Ďalšie rozširovanie bolo účelové nielen pre hospodársku a obslužnú potrebu, ale aj z dôvodu spevnenia a posunutia hradných múrov pre dôslednejšiu a účinnejšiu obranu hradu pred útočníkmi. Poloha hradu bola skutočne ideálna (na skale) a zaručovala nedobytnosť. Nedobyli ho ani vytrvalí Švédi, ktorí zostrelili dve poschodia hranolovej veže. Dnes je táto veža nižšia a s palácom ju nespojujú dve premostenia, ale len jedno. Hradný areál je jedným z najrozsiahlejších a najdlhších na Morave (dĺžka je cca 370 m a nadmorská výška pod palácovým bralom je 429 m). Pred vstupom do areálu hradu sa prechádza tromi bránami, ktoré rozdeľujú jednotlivé nádvoria. Za prvou sa nachádza najväčšie, ktoré je ideálnym útočišťom pre pútnikov. Reštaurácia (aj s vonkajšou terasou) bola vybudovaná na mieste starej hradnej krčmy a ponúka širokú škálu chutných teplých jedál s možnosťou občerstvenia sa rôznymi nápojmi (ceny sú vcelku primerané našim možnostiam). Návštevník má možnosť kúpiť si aj hradný suvenír alebo si vychutnať nádherný výhľad na okolitú krajinu. Prehliadky interiéru hradu poskytujú zaujímavé zážitky. Obdivuhodná architektúra s rozdielnou výzdobou a vybavením kopíruje vývoj tohto šľachtického sídla od jednoduchého hradu cez neskoro-gotickú pevnosť, renesančný palác, barokovú (a rokokovú) rezidenciu až po romantizmus polovice 19.storočia. Prechádzate úzkymi chodbami popísanými rôznymi stredovekými nápismi (vraj sa tu nachádzajú aj citáty antických majstrov, ktoré si vypožičali zbojníci na vyjadrenie svojich pocitov), ktoré prechádzajú do priestorov z nedávnej minulosti a končia v takmer zámockých priestoroch, ktoré sa od pôvodných značne odlišujú. Jednou z najhonosnejšou miestnosťou hradu je renesančná Rytierska sála a následne aj ďalšie obytné komnaty s obrazmi a nábytkom. V týchto priestoroch sa v minulosti nakrúcala rozprávka „Sedem krkavcov“... Hrad je skutočne impozantný. Návštevník je pri príchode výstupnou kamennou cestičkou už zďaleka priam ohromený jeho mohutnosťou, ktorá je umocnená hlavne príchodom k hradnému palácu, kde je pocit z výšky stavby viac zosilnený. Steny hradu sú v niektorých miestach atypické; sú totiž postavené z mramoru. Avšak prechádzka úzkymi nádvoriami v daždivom a pochmúrnom počasí dodáva hradu strašidelný vzhľad (ešte tak stretnúť ducha Elišky...). :-)