Moja cesta ku kňazstvu je úzko spätá s rozhodnutím žiť naplno pre Ježiša...rozhovor s novokňazom Michalom Irsákom
Novokňaz Michal Irsák, rodák zo Serede bol dňa 16. júna 2018 v Košiciach vysvätený za kňaza. O dva týždne dňa 1. júla 2018 prvý raz samostatne verejne slávil svätú omšu ako hlavný celebrant v kostole sv. Jána Krstiteľa v Seredi. Pre každé mesto alebo obec je to veľká udalosť, ktorá sa udeje iba raz za niekoľko rokov. ( v Seredi to bolo naposledy v roku 2013 ). Hoci d.p. Michal Irskák už nežije v Seredi má tu svoje korene: svoju rodinu, priateľov, spolužiakov a v neposlednom rade aj nás spoluobčanov.
Pri tejto príležitosti som d.p. Michala Irsáka požiadala o rozhovor. Týmto mu ďakujem za jeho ochotu a promptné zodpovedanie otázok.
Michal povedzte našim čitateľom niečo bližšie o Vašej ceste ku kňazstvu. Kto alebo čo vás motivovalo k tomuto povolaniu?
Moja cesta ku kňazstvu začína ešte okolo roku 2001 a paradoxne nesúvisela spočiatku priamo s kňazstvom. Ako každý mladý človek - teenager som si aj ja prechádzal rušným a turbulentným obdobím, počas ktorého som si začal uvedomovať, že keď takto pôjdem ďalej, neublížim len sebe ale tiež aj mojej rodine. A tak som sa začal snažiť byť lepší chlapec, ale stále sa mi to nedarilo. Až prišiel jeden deň, bolo to presne 21. júla 2001, keď som prežil Boží dotyk a oslobodenie z reťazí môjho starého života. Od toho dňa, ako nový človek, som nastúpil na cestu nasledovania Ježiša Krista a môj život bol zrazu naplnený radosťou, skutočnou slobodou a šťastím. O rok na to som vstúpil ako zasvätený brat do komunity Koinonia Ján Krstiteľ, ktorá sa zameriava na ohlasovanie evanjelia modernými spôsobmi. Po 7. rokoch komunitnej formácie, štúdiách kerygmatickej školy a misijných výjazdov ma predstavení poslali na štúdia filozofie a teológie, ktoré som ukončil v roku 2014. Následne sa rozhodlo, že budem vysvätený za kňaza. Ja som v sebe tú túžbu niesol v srdci už mnoho rokov. Musel však dozrieť správny čas a tak je to správne. Moja cesta ku kňazstvu je teda úzko spätá s rozhodnutím žiť naplno pre Ježiša ako zasvätený brat v Koinonii, ktoré som urobil ešte ako 16-ročný počas štúdii na seredskom gymnáziu.
Prišlo počas Vášho života obdobie, keď ste si položili otázku, či je toto tá správna cesta pre Vás?
Určite áno. Je to úplne normálne a ľudské a dovolím si povedať, že každá prekonaná kríza a pochybnosť je nevyhnutná na upevnenie, posilu a rast. Je to súčasť Božej pedagogiky.
Teológia je náročná škola, čo Vás najviac potrápilo počas štúdia?
Filozofiu a teológiu som študoval v Taliansku, v Ríme. I napriek tomu, že som celú svoju formáciu absolvoval v cudzom jazyku, ma to štúdium neskutočne bavilo a obohatilo. Okrem intelektuálnej formácie veľa zavážilo samotné prostredie. Dýchať univerzálnu atmosféru Ríma otvorí myseľ a formuje celkovú mentalitu.
Vaša kňazská vysviacka sa konala 16. júna v Košiciach. Ako ste prežívali túto udalosť?
Ťažko vám to opíšem slovami. Pred slávením som bol dosť napätý ale ihneď ako som vkročil v sprievode do katedrály som cítil, že Boh je blízko a že sa veľmi teší spolu so mnou.
Silným momentom počas vysviacky je tzv. prostrácia. Ide okatolícke liturgické gesto ľahnutia si tvárou k zemi. Čo Vám vtedy prebehlo hlavou?
Počas prostrácie ide najmä o to, že sa spievajú litánie ku všetkým svätým. Bol to pre mňa silný moment, počas ktorého som vnímal najmä to, že som súčasťou niečoho, čo ma mnohonásobne presahuje. Niečoho, čo má svoj jedinečný príbeh a svoju pevnú historickosť a stabilitu, pretože je to Božie dielo. Že sú tu ľudia, ktorí žili stáročia predo mnou, vyznávali rovnakú vieru, prekonávali rovnaké krízy a s odvahou a nadšením hlásali evanjelium vo svojej dobe. Uvedomenie si toho, že všetci títo veľkí svätí sa za mňa prihovárajú pred Božou tvárou a tešia sa v tento deň spolu so mnou bolo veľmi silné.
Máte za sebou primičnú slávnosť, ktorá sa konala v kostole sv. Jána Krstiteľa v Seredi. Aké to boli pre Vás pocity, stáť pred svojimi rodákmi? Mali ste trému, strach, rešpekt alebo naopak ste sa cítili príjemne, veď ste boli medzi svojimi?
Je to obrovská udalosť a tak k nej aj ľudia pristúpili, čo ma veľmi tešilo, i napriek tomu, že už viac ako 14 rokov nežijem v Seredi. Toľko štedrosti, pomoci, obetavosti a prianí od ľudí len svedčí o tom, že ich srdcia bijú pre Ježiša a pre jeho veci. Vidieť svojich spolužiakov zo základnej školy a z gymnázia, učiteľov, priateľov, známych… Cítil som sa veľmi dobre a viem, že vyjadriť vďačnosť len slovom “ďakujem” je veľmi málo. A preto sa modlím a žehnám všetkým, ktorí umožnili, aby táto moja slávnosť mohla byť tak krásna a jedinečná.
Na primície si novokňaz vždy pozýva iného kňaza, ktorý bude mať kázeň, tzv. primičného kazateľa. Koho ste si vybrali vy a prečo?
Kázeň mal ThLic., p. Alvaro Grammatica, ThD., generálny predstavený Koinonie Ján Krstiteľ a podľa mňa jeden z najlepších kazateľov súčasnosti. Už druhý rok zastávam funkciu jeho sekretára a preto voľba bola jasná.
Našim čitateľom musíme povedať, že Vy nie ste diecézny kňaz ale rehoľný. Nebudete mať ani svoje pôsobisko. Takže aké budú Vaše ďalšie kroky, čo Vás čaká?
Aby som to uviedol na správnu mieru, som kňaz, ktorý patrí do košickej arcidiecézy ale som uvoľnený pre pastoráciu v Koinonii Ján Krstiteľ. Preto nemám pevne stanovenú farnosť ale som v službe Koinonie a Koinonia rozhoduje o mojom pôsobisku. Momentálne, ako som už spomínal, pôsobím na federálnom sídle v Plzni ako sekretár generálneho predstaveného. Viac ako polovicu dní v roku som na cestách, navštevujúc naše komunity na všetkých kontinentoch. V budúcnosti by som sa však ešte rád vrátil do Ríma na doktorandské štúdiá kanonického práva.
A na záver: ste mladý človek, prezraďte našim čitateľom niečo o Vašich záľubách alebo voľnočasových aktivitách?
Veľmi rád mám hudbu. Hrám na gitaru, bicie nástroje a trochu na klávesy. Zložil som okolo 40 kresťanských worshipových piesní, mnohé z nich sa hrávajú pravidelne v kresťanských rádiách. S kapelou K:MUSIC nám vyšli 3 štúdiové albumy. Okrem hudby mám veľmi rád aj šport. Pred obrátením som aktívne hrával ešte v Seredi hádzanú a rekreačne futbal, tenis… Posledné dva roky mám však na hudbu aj na šport menej času. Mal by som sa lepšie zorganizovať…
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.