Mirov článok o Pečivárňach zo 70 tych rokov minulého storočia
Sereď | Rád trávim voľný čas v antikvariátoch. Knihy, noviny a čaasopisy ma lákajú napriek tomu, že si existenciu v súčasnosti bez internetu viac menej predstaviť nedokážem. A mám rád vlastné archívy, ktoré sú aj vďaka tejto mojej záľube za posledných tridsať rokov dosť slušné. Obsahujú aj materiály úplne jedinečné a ako inak - originály. Je to zážitok hrabať sa v zažltnutých stránkach a čítať to, čo iní vytvorili niekedy dávno v minulosti. Niektorí autori už samozrejme nie sú medzi nami. No ich práca tu zostala a je obohatením pre každého, kto obohatený o informácie byť chce.
Dnes však nebudem prioritne písať o mojom archíve.
Včera sme sa znovu zastavili za Mirom Košťanym, ktorý je nepochybne v Seredi najstarším novinárom. Pri bežnej debate o bežných problémoch a prezretí si niekoľkých kníh hlavne s vojnovou tématikou, mi oči zablúdili pod Mirov pracovný stôl. Tak 10 cm materiálov s vekom zažltnutými stranami mi hneď napovedali - tu bude čo pozerať. A aj bolo.
Miro obaly vytiahol a začal v nich listovať. Archív roku 1966, 67, 68 - teda materiály staršie, ako som ja. Zvláštny pocit, Miro písal už v čase, kedy som ešte nebol na svete...
Autor stoviek vystrihnutých článkov starostlivo uložených chronologicky za sebou začal listovať a my sme sa nestíhali čudovať. Žiadne zjazdy KSS, žiadne pochlebovanie vtedajšiemu režimu. Ale za to práva občanov, spotrebiteľské práva, občianske spory a samozrejme snaha prostredníctvom média Hlas ľudu pomôcť bežnému človeku. Vážení, ja píšem o rokoch šesťdesiatych minulého storočia. Nie o dobe súčasnej...
Narazili sme na kompletné noviny zo sedemdesiatych rokov s článkom o pekáreňskej a cukrárskej výrobe, ktoré mesto Sereď skutočne a nefalšovane preslávili. Nemôžeme nepriniesť predmetný článok aj s fotografiou, na ktorej sa možno ešte aj dnes niekto spozná. A možno spozná vnuk babičku, či pravnuk prababičku.
Vlastne, presvedčte sa v prílohe...
Priložené súbory k článku:
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
hoc nie som Seredčan, ale Levičan, denník Hlas ľudu si veľmi dobre pamätám a mám k nemu \"srdcovú\" nostalgiu. Isto preto, že som v ňom ako regionálny redaktor roky rokúce pôsobil. Za vedenia Eugena Paľceva a neskôr Ľudky Synakovej. Až do posledných dní vydaní tohto nášho denníka... Spomienky zostali. A sú to krásne spomienky, za ktoré úprimne ďakujem. Aj vám čitateľom, pamätníkom. Nech sa vám darí! S úctou
Štefan
Pokial sa dobre pamatam, tak si spominam na reklamu v modrej farbe a na nej nejaka ryba (delfin?).
http://halonoviny.com/wp-content/uploads/jidelni-listek.jpg
...dnes od 1 po 3,50 Euro
....nech sa paci, dobru chut!

Neslo teda o Pecivarne Sered, teda sucasnu Seditu.Uz podla clanku je vsak zrejme, ze ani tato prevadzka zle meno mestu nerobila.
Dakujeme za upozernenie a spresnenie udajov.
/za železničným nadjazdom vľavo ako sa píše v článku/

Dakujem
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.









