Mikulášske Fórum humoristov (Na oslave vystúpilo i Million Dollar Trio)

Vo štvrtok 6. decembra 2018 sa mi prihodila nepríjemná vec: na starej dobrej Myjave som zabudla mikulášsky darček pre mamu, ktorý som predtým usilovne zháňala. Vedela som, že ma balíček na Myjave počká, ale aj tak mi to na dobrej nálade nepridalo. Mrzelo ma to, hoci mama si z môjho kiksu nič nerobila.

Takže som bola v deň svätého Mikuláša skôr trápna ako vtipná. Zato trnavskí humoristi sa činili a nič nenechali na náhodu: v ten deň sa v čitárni Knižnice Juraja Fándlyho uskutočnilo Mikulášske Fórum humoristov, na ktoré som sa prišla inšpirovať. Pripravili ho Trnavský samosprávny kraj, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave a literárny klub Fórum humoristov. Podujatie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Humor má ešte lepšiu chuť, keď sa spojí s hudbou. A tak na Mikulášskom Fóre humoristov nesmela chýbať ani hudobná mikulášska nádielka. Na starosti ju mal bluesman Peter „Bonzo“ Radványi, a nebol len sám. Priviedol i svojho kamaráta Mira Macka, ktorý kedysi hral v kapele The Breakers na sprievodnej gitare a spieval vokály. Tentoraz, v Knižnici Juraja Fándlyho, sa predstavil ako basgitarista. Bonzo mal na starosti hru na celokovovej rezofonickej gitare a spev. Ešte pri zvukovej skúške som poriadne otvárala oči, keď sa k hudobníkom pridal i Jozef Šelestiak a výborne zahral na ústnej harmonike. Priam ma to prinútilo rýchlo vytiahnuť fotoaparát a zvečniť si túto zostavu ešte pred začiatkom podujatia. Keď dohrali, z publika sa ozvalo, aby Bonzo zahral pesničku Nemám hlad, nemám smäd. On ochotne sľúbil, že budú hrať aj na želanie.

Mikulášske Fórum humoristov sa začalo krátko po 17.00 hod. Všetkých prítomných privítal moderátor podujatia, humorista Mikuláš Jarábek. Poobzeral sa po čitárni plnej ľudí a poznamenal, že vidno, že dámy i páni majú radi humor. Pre neho, ako povedal, je Mikuláš len meno, ale v tento podvečer nás budú zabávať i ďalší členovia Fóra humoristov.

Vzápätí odovzdal slovo Petrovi „Bonzovi“ Radványimu, ktorý sa ešte pred hraním obrátil na obecenstvo so žartovnou poznámkou, že dúfa, že všetci dostali vatu do uší. Podľa mňa však v čitárni nebol nikto, kto by nechcel hudbu počuť. Bluesman následne prešiel na úplne inú tému: nedávno si kúpil Literárny týždenník a na jeho poslednej strane objavil „Afonežnôstky“ Mikuláša Jarábka. Na ukážku prečítal jeden z aforizmov: „Často sa zhodneme, čo bude zajtra, a potom sa nezhodneme, čo bolo včera.“ Dodal, že nás nezaujíma, čo bolo včera a čo bude zajtra: nás zaujíma to, čo je TERAZ. Zaznela pesnička Travelling Blues v podaní Petra „Bonza“ Radványiho, Mira Macka a Jozefa Šelestiaka. Obecenstvo hudobníkom mohutne zatlieskalo. Bonzo vysvetlil, že to bolo prekvapenie pre Mikuláša Jarábka – Mikiho. Trio sa nevolalo Humor, ale Úmor. Ja som si ho však pre seba premenovala na Million Dollar Trio. Mikuláš Jarábek bol naozaj príjemne prekvapený a povedal, že Jozef Šelestiak ešte aj vyzerá ako Mikuláš.

Nasledovali zdravice Mikuláša Jarábka pre Trnavčanov, napríklad pre Knižnicu Juraja Fándlyho, špeciálne pre Petra „Bonza“ Radványiho, pre dôchodcov, pre Trnavu i pre trnavčinu.

Potom moderátor pozval ku stolíku prvú účinkujúcu – Evu Jarábkovú-Chabadovú. Po jeho poznámke, že sa s touto autorkou pozná, sa obecenstvo veselo zasmialo. V krátkosti porozprával o knižkách svojej manželky. Keď spomínal jej prvotinu Ži hlavou, priznal, že občas i on tú žihľavu pocítil. Eve Jarábkovej-Chabadovej položil otázku, ako to robí, že je taká vitálna autorka epigramov a napíše ich aj šesť za týždeň. Tiež ho zaujímal zdroj jej inšpirácie. Jeho manželka ho poopravila, že napíše šesť epigramov nie za týždeň, ale za deň. A kde na to chodí? Odpovedala, že asi v kuchyni. O chvíľku všetci v čitárni nadskočili, lebo moderátorovi spadol na zem mikrofón a strašne to treslo. Jeho manželka pohotovo zahlásila: „To sme mali nacvičené.“ O chvíľku prečítala výsledok sledovania včerajších televíznych správ – epigram o tunelovaní. Doložila však, že má pocit, že by mala s epigramami skončiť, pretože ich tvorí veľmi ľahko a spisovateľ by sa mal pri umeleckej tvorbe trápiť. Veľmi podobný pocit mám občas ja z písania svojich básničiek. Ale rozhodne si nemyslím, že všetko, čo vznikne bez trápenia, musí byť horšie ako to, čo je vydreté. V podaní Evy Jarábkovej-Chabadovej sme si vypočuli aj jej poviedku Koniec sveta. Bola o príhode z jej detstva, keď v zime, dva týždne po Vianociach, deti očakávali koniec sveta, ktorý predpovedali Svedkovia Jehovovi. V očiach detí to bolo veľké dobrodružstvo a zábava. Počas čítania sa ozýval veselý smiech obecenstva a na konci veľký potlesk. Rovnako obecenstvo prijalo aj epigramy Evy Jarábkovej-Chabadovej z posledných dvoch čísiel novín Trnavsko. Mikuláš Jarábek dodal, že je škoda, že neprečítala epigramy o ňom. Tie sú vraj vtipné. Bonza sa opýtal, či chce najprv hrať, alebo sa prezentovať ako autor. Bonzo odpovedal, že dosť bolo rečí a išiel hrať.

V podaní Petra „Bonza“ Radványiho a Mira Macka zaznela sľúbená pesnička Nemám hlad, nemám smäd. Bonzo slajdoval s modrým bottleneckom a jeho rezofonická gitara spievala spolu s ním. Po potlesku na konci skladby sa šiel bluesman ku stolíku prezentovať i ako autor písaného slova. Mikuláš Jarábek zdôraznil, že si ho veľmi váži: Peter „Bonzo“ Radványi je vynikajúci novinár – publicista. Píše recenzie o literatúre i o hudbe a tiež články o histórii, v ktorých neprináša konšpirácie, ale fakty. Mikuláš Jarábek sa pochválil, že Bonzo prirovnal jeho humoristickú tvorbu k dielam Jozefa Ignáca Bajzu, a hneď aj zaveršoval: „Ignác Bajza – prázdna špajza.“ Obecenstvo sa veselo zachichotalo. Moderátor doložil, že Bonzo je tiež autorom knihy fejtónov Kalendárenie, z ktorej teraz jeden prečíta. Peter „Bonzo“ Radványi sa zasmial, ako ho Mikuláš Jarábek vychválil. Potom rozveselil publikum fejtónom Rifle na každý zadok. Moderátor sa ho ešte opýtal, za akým účelom bol v lete na hudobnom festivale v Rusku. Pripomenul, že Jaromírovi Nohavicovi udelil v tomto roku Vladimir Putin Puškinovu medailu. Bonzo odpovedal, že on v Rusku žiadne ocenenie nedostal. Bol tam minulý rok, keď sa ako člen bluesového dua Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi zúčastnil medzinárodného festivalu Jazz na rieke Moskva. Tohto roku v júli boli v Moskve Majstrovstvá sveta vo futbale, a preto bol v Moskve zákaz predaja alkoholu. Bonzo žartoval, že to je ten dôvod, prečo tam nešli.

Ďalším vystupujúcim na Mikulášskom Fóre humoristov bol Jozef Šelestiak. Jeho pole pôsobnosti je naozaj široké - je novinár, publicista, fotograf i grafik. Mikuláš Jarábek sa ho opýtal, či sa ako novinár od začiatku venoval aj fotografovaniu. Jozef Šelestiak o sebe prezradil, že je ťažký introvert, ale písanie a fotografovanie si ho akosi postupne našlo. Ako zdôraznil moderátor, Jozef Šelestiak je i vydavateľ. V jeho vydavateľstve Tirna vyšli okrem iných dve knihy Mikuláša Jarábka, kniha Petra „Bonza“ Radványiho Ľudia a udalosti v histórii Trnavy (Historický kalendár) či kniha Premeny Trnavy vo fotografii, ktorej autorom je sám Jozef Šelestiak. Mikuláš Jarábek chcel, aby Jozef Šelestiak povedal niečo o svojich literárnych aktivitách. Veď jeho eseje bývajú uverejnené v Literárnom týždenníku a tvorí aj vynikajúce epigramy. Odpoveďou bolo, že Jozef Šelestiak sa k literatúre dostal v roku 1968 – v ťažkých bigbítových rokoch. Počas základnej vojenskej služby ho vo vojenskej knižnici po prvýkrát uchvátila poézia. V 60. rokoch vychádzala knižná edícia Klub přátel poezie a v jej rámci vyšiel v roku 1968 Větší poetický slovník. V ňom Jozef Šelestiak našiel i definíciu epigramu a ukážku epigramu od Jiřího Haussmanna – básnika, prozaika a fejtonistu. Jiří Haussmann bol politický satirik a literárny parodik. Jozef Šelestiak na neho neskôr pozabudol, a po roku 1989 si na neho znova spomenul. Podľa slov Jozefa Šelestiaka to bol prorok zamlčovaný v každom režime. V každom prípade bol považovaný za druhého najvýznamnejšieho satirika svojej doby. Jozef Šelestiak prečítal od neho dva epigramy – boli o kapitalizme a o poctivosti a naozaj boli ostro satirické. A mali úspech. Mikuláš Jarábek vysvetlil, že Jozef Šelestiak pripravuje už veľmi dlho svoju vlastnú knihu epigramov a aforizmov. Vyzval ho preto, nech konečne prečíta niečo aj z vlastnej tvorby. Jozef Šelestiak teda prečítal zopár svojich epigramov, týkajúcich sa hlavne hospodárstva a politiky. Odmenou mu bol smiech a potlesk. Mikuláš Jarábek ho zhodnotil: „Skvelý harmonikár i autor – humorista.“ V podaní Jozefa Šelestiaka sme si však ešte vypočuli veršované Novoročné proroctvo od Jiřího Haussmanna, ktorého očividne obdivuje pre dielo, ktoré vytvoril, hoci umrel ako dvadsaťpäťročný. Mikuláš Jarábek Jozefovi Šelestiakovi zaželal, aby mu vyšla výborná knižka.

Na rad prišiel ďalší humorista: Benjamín Škreko, bývalý redaktor časopisu Roháč. Vyšla mu napríklad vynikajúca humoristická knižka Neskorý zber a básnické zbierky Babie telo a Ja som nespal. Je aj úspešným dramatikom – jeho divadelná komédia Parva Roma sa hrala v trnavskom Divadle Jána Palárika. Napísal tiež texty pesničiek, ktoré zhudobnil Marián „Makar“ Mrva. Benjamín Škreko doplnil, že momentálne je v tlači jeho ďalšia zbierka poézie Kam z kanapy. Mikuláš Jarábek oznámil, že nastáva moment obratu. Zapojil do programu i obecenstvo. Ľudia hovorili ľubovoľné písmená abecedy a Benjamín Škreko na každé prečítal vtipnú štvorriadkovú básničku. K vymysleniu týchto básničiek ho inšpirovala Maľovaná abeceda od Jána Smreka. Básničky sú humorné, miestami aj s príchuťou erotiky. Nachádzajú sa v knižke Neskorý zber. Ozýval sa priam rehot a veľký potlesk. Smial sa aj moderátor a poprosil Benjamína Škreka ešte o niečo pikantné. Ten odvetil, že jeho knižka Neskorý zber sa červená sama osebe. Potom z nej prečítal tri básničky. Boli duchaplné i ostrovtipné a publikum ich ocenilo. Mikuláš Jarábek na konci vystúpenia vyzdvihol, ako sa tešíme na januárovú prezentáciu novej básnickej zbierky.

Prišiel čas, keď svoju tvorbu prezentoval sám Mikuláš Jarábek. K humoru sa dostal v 80. rokoch 20. storočia. Pápež Ján Pavol II. vraj veľmi pekne, po poľsky, povzbudzoval Slovákov. Znelo to približne takto: „Češče še!“ Mikuláš Jarábek už podľa vlastných slov nemal veľa vlasov, ktoré by si mohol česať, a tak sa začal aspoň venovať poézii. Najprv uverejňoval humoristické glosy u Benjamína Škreka, teraz píše epigramy – „jednohubky“. Napísal napríklad knižku Epigramy a iné frivolnosti. Poznamenal, že to nie sú aforizmy, lebo tie sú na večnosť. Prečítal zopár „jednohubiek“ zo svojej tvorby a boli prijaté veľmi pozitívne.

Mikuláš Jarábek sa potom obrátil na Petra „Bonza“ Radványiho, aby zahral niečo rezké po tých „smutných“ výrokoch. Bonzo s Mirom Mackom teda zahrali pesničku Stop Drinking That Wine, pre Mikiho na želanie. Bonzo v nej predviedol i sólo na kazoo a z publika sa ozýval potlesk do rytmu. Mikuláš Jarábek Bonza zhodnotil: „Stále mladnúci rocker!“

Peter „Bonzo“ Radványi následne vyhlásil, že si pripravil pre dvojnásobného oslávenca (Mikuláš Jarábek okrem menín nedávno oslávil aj významné životné jubileum) niečo z onomastiky a antropomastiky a že teda budeme „mastiť“. K menu Mikuláša Jarábka povedal, že má mnoho slávnych menovcov, ako napríklad svätého Mikuláša či cára Mikuláša. Doložil, že Mikuláš Jarábek môže byť rád, že nebude reč o takých, ako je Mikuláš Dzurinda, Miklós Horthy či Mickey Mouse... Keďže meno Mikuláš má na konci „Aš“, svedčí to o oslávencovom spojení s Českou republikou. Ako povedal Bonzo, Mikuláš väčšinou chodí v spoločnosti čerta a anjela. A dodal: „O čertovi pomlčím, ale sedí tu tvoj anjel.“ Čo sa týka priezviska Jarábek, Bonzo sa pri jeho skúmaní dostal až k jarabici poľnej. Zaujalo ho, čo sa o nej dočítal: „Jarabica poľná je typická pre kultúrnu krajinu.“ Nikde sa nedočítal, aký je mužský variant slova jarabica, a tak napokon usúdil, že to bude „jarab“, kohútik jarabý. Na záver sme všetci na čele s Petrom „Bonzom“ Radványim zaspievali Happy Birthday a nasledoval mohutný potlesk. Mikuláš Jarábek sa priznal, že nečakal, že ho Bonzo vychváli od Čiernej nad Tisou až po Aš. K svojmu menu povedal, že keby sa narodil v Rusku, možno by sa volal Nikolaj Kuropatkin...

Ďalší účinkujúci, Peter Roháč, je okrem iného spolupracovník televízie VEGA a bloger. Svoj príspevok začal tým, že každú chvíľu počuje, že niekto publikoval v Roháči alebo pracoval pre Roháč. No a on je Roháč. Na Mikulášskom fóre humoristov prečítal humorné texty zo svojej tvorby, ktoré sa týkali sviatku Mikuláša. Prvý príbeh bol o tom, ako bol autor raz preoblečený za Mikuláša a nasledujúci rok zase za čerta. Spolu s kamarátmi chodil po domácnostiach. Deti mali teda určite nezabudnuteľný zážitok. Keď Peter Roháč čítal, ako jeho kamarát v maske Mikuláša pil a fajčil cigarety, ľudia v publiku sa až za bruchá chytali od smiechu. Pobavila nás i príhoda o chlapcovi, ktorý dal Mikulášovi celých sto korún. Peter Roháč prečítal i svoju básničku o tom, ako bol Mikuláš kedysi „ideologicky závadný“, potom, keď sa zmenila doba, vyhnali sme Deda Mráza naspäť na Čukotku, a namiesto neho prišiel komerčný Santa Claus.

Po spomienkach na Mikuláša a na čerta Mikuláš Jarábek prešiel na inú tému a povedal, že musíme spomenúť aj anjelov. Ku stolíku pozval Vieru Mikušovú Roderovú, ktorá je napríklad autorkou knihy Čaro tradícií a sviatkov či básnickej zbierky Hlásky lásky. Ako povedal moderátor, okrem toho i bloguje a tvorí humoristické poviedky. Zaujímalo ho, či je v tom aj spoločenská angažovanosť. Viera Mikušová Roderová, naozaj oblečená v bielom ako anjel, odpovedala, že píše to, čo je skutočné. Nie je jej blízke časté vyhlásenie, ktoré sa vyskytuje hlavne na začiatku filmov, že dej a postavy sú vymyslené. Dej jej príbehov je vždy skutočný a postavy živé. Tiež poznamenala, že skôr komentuje ako bloguje. Následne sme sa stíšili a vypočuli sme si dve humoristické poviedky. Prvá, nazvaná Posledná etapa, bola o troch až príliš jarých dôchodkyniach a v druhej, s názvom Honba za zlatom, išlo o mladíka, ktorý sa snažil ryžovať zlato na slovenskej riečke a jeho bratanec si z neho pekne vystrelil. Autorka si vyslúžila potlesk nielen za optimistické konštatovanie, že „v každom potoku sa zlato nájde.“

Knihovníčka a členka Fóra humoristov Benjamína Jakubáčová sa žartom posťažovala, že humoristi jej nedali ani zarecitovať báseň Benjamína Škreka Immaculata, a tak sa venovala zostavovateľskej práci. Výsledkom je zborník Fóra humoristov pri Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave HUMOR_ZASINÁČ.SK 2018. Každý autor, ktorý v ňom mal svoj príspevok, dostal zborník na cédečku. Benjamína Jakubáčová sľúbila, že čoskoro bude aj na internete.

Mikuláš Jarábek pochválil knižnicu, že pracuje promptne, a ohlásil záverečný hudobný vstup. Vtedy sa už vlastne skončila oficiálna časť podujatia. Podávalo sa mikulášske pohostenie – chlebíky s oškvarkovou nátierkou a špeciálne ochutený čaj. No a hralo sa ešte dlho. Peter „Bonzo“ Radványi a Miro Macko servírovali bluesový repertoár aj s príchuťou rocku. Okrem mojej obľúbenej No Expectations zazneli aj skladby Stormy Monday, I´m Walking, Looking Back a Bonzove pesničky Talkative Woman a Looking For Somebody. Na záver hudobníci zahrali ešte jednu improvizáciu bez spevu. Ja som sa venovala hlavne počúvaniu hudby, pretože som už dávnejšie nebola na žiadnom koncerte, a tak mi živá hudba bola vzácna.

Celkovo sa mi podujatie veľmi páčilo, bol to aj pre mňa pekný a inšpiratívny mikulášsky darček, hoci som v ten deň nemala ani narodeniny, ani meniny. Od radosti som potom doma napísala poriadne dlhý článok. No a kým som ho dala dokopy, priniesla som z Myjavy aj ten nešťastný darček pre mamu. Mala z neho radosť.

Na internete som zistila, že názvom „Million Dollar Trio“ bolo už označených viacero hudobných zoskupení. To mi ale neprekáža, ja budem mať Million Dollar Trio v mysli spojené s trnavskou knižnicou.

Keď má človek príjemných a prajných ľudí okolo seba, každá oslava je krásna. Už sa teším, aké podujatia prinesie Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave v nasledujúcom roku.