Mgr. Miroslav Koštány : Tváre ľudskej zloby - príbeh prvý : Facka na doživotie
V máji sme Vám predstavili pána Mgr. Miroslava Koštanyho - právnika a spisovateľa. Našim novinám poskytol možnosť postupne uverejňovať jednotlivé príbehy z jeho knižky : TVÁRE ĽUDSKEJ ZLOBY. Príbehy, ktoré Vám prinášame ako oddychové čítanie na víkend. Príbehy, pri ktorých sa môžete odreagovať ale aj čerpať ponaučenie. Takže dnes tak činíme a uverejňujeme príbeh prvý :
Facka na doživotie
(Silvestrovská zábava pokračovala na súdoch)
Prípad prvý
Bolo to už dávnejšie, ale dodnes je to poučenie
Máloktorá tanečná zábava sa skončí tak, aby neboli na nej výtržnosti rôzneho druhu. Najmä mládenci, ktorí majú bujnú krv a cítia sa nepremožiteľní, sa nielen hašteria, ale aj poklbčia. Napokon sa zbratajú a pijú spolu. Výnimku netvoria ani niektorí starší ľudia. Aj oni majú zlého radcu – alkohol. Na druhý deň obyčajne každý na všetko zabudne a život ide ďalej. Pravda, len málokto si uvedomí, aké môže mať katastrofálne následky i malé nedorozumenie, obyčajná facka...
Jednu mu vylepil
Malá dedinka neďaleko Topoľčianok sa prebúdzala do posledného dňa roku 1987. Ľudia sa tešili na oslavu Silvestra tak ako všade inde. Medzi nimi bol aj vtedy tridsaťtriročný robotník JRD Topoľčianky Miroslav Šťastný a šestnásťročný učeň Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho v Zlatých Moravciach Jožo Mikuláš. Prvý popíjal s kamarátmi najskôr víno a potom pivo, druhý hral ping-pong. Vtedy ešte nevedeli, že sa večer stretnú a že ich toto stretnutie poznačí na celý život.
Náhrada škody
Ako praví domorodci sa išli zabaviť na silvestrovskú tanečnú zábavu do kultúrneho domu. Krátko pred polnocou bol už Miroslav Šťastný dobre pod parou. Hoci nebol usporiadateľom zábavy, cítil sa ním. Od Joža Mikuláša a jeho priateľov žiadal občianske preukazy. Prekážalo mu, že chlapci sa hlučne bavia. Raz zabŕdol do jedného, potom do druhého, tretieho, ale keďže bolo zreteľne na ňom vidieť, že je načápaný, dali mu pokoj. Neprestal. V hluku, speve a tanci zrazu zakričal prezývku, jediné slovo, ktoré je pre celú rodinu Mikulášovcov hlbokou, veľkou a neodpustiteľnou urážkou. Tu hrniec trpezlivosti vykypel. Jožo sa nezdržal – bolo to v priebehu tanca – a Miroslavovi vylepil facku! Ten spadol a zdalo sa, že tým sa to skončilo. Miroslav sa vzápätí pozviechal, zdvihol si spadnuté a rozbité dioptrické okuliare a sadol si k stolu... Nič viac sa zlého na zábave už nerobilo. Ráno odchádzal každý po svojom.
Oko mu operovali
O dôsledkoch jednej facky sa môžeme dozvedieť z výpovede zástupcu prímára očného oddelenia OÚNZ v Nitre:
„Miroslav Šťastný bol dopravený do Nitry po chirurgickom ošetrení v OÚNZ v Zlatých Moravciach, kde mu ošetrili tržné rany okolo viečok. Zranenie si však vyžiadalo odborné ošetrenie, lebo išlo o vážne poranenie. Oko sme museli operovať. V čase, keď prichádzalo k lekárskemu zákroku, oko poškodeného bolo vytečené, zakrvavené, nereagovalo ani na svetlosť, do úvahy prichádzalo iba jeho úplné odstránenie... Pripúšťam, že zranenie oka mohlo vzniknúť aj zo skla rozbitých okuliarov. Oko by sme nemohli zachrániť ani pri včasnom lekárskom zákroku.“
Miroslav Šťastný bol práceneschopný od 1. 1. 1988 do 1. 4. 1988.
Nečudo, okresný prokurátor v Nitre žaloval Joža pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1,3 Trestného zákona. Vzápätí odsúdil Joža Okresný súd v Nitre za tento trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom výkonu trestu na dva roky a zaviazal ho zaplatiť poškodenému takmer 2000 korún ako bolestné. Miroslav i Jožo sa proti rozsudku odvolali na Krajský súd v Bratislave. Jožo poukazoval na to, že nebola dokázaná príčinná súvislosť medzi fackou a zranením a že Miroslav si mohol spôsobiť zranenie buď na ceste zo zábavy domov, alebo inak. Miroslav zasa namietal, že výška bolestného je malá a treba ju, vzhľadom na trvalé následky zranenia, zvýšiť o sto percent.
Krajský súd v Bratislave obe odvolania zamietol.
Lenže, tým sa prípad vôbec neskončil.
Súdny kolotoč
Po trestnom konaní sa začalo občianskoprávne, t.j. konanie o náhradu celkovej škody. Miroslav si žiadal z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia od Joža 45 000 korún a z titulu náhrady škody na mzde sumu, ktorá bude zistená zo mzdových listov, trovy konania, zastupovania a podobne.
Okresný súd v Nitre Joža na požadovanú sumu zaviazal. Odvolal sa na krajský súd. Ten rozsudok zrušil a znovu vec vrátil do Nitry. Skrátka – parádny súdny kolotoč. Miroslav i Jožo mali svojich advokátov a aj tí požadovali svoje. Všetko dohromady – desaťtisíce len tak lietali! V Nitre súd potom rozhodol, že Jožo je povinný zaplatiť Miroslavovi iba 13 216 korún, a to za bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a rozdielu medzi nemocenskými dávkami a mzdou počas práceneschopnosti. Na samostatné konanie vylúčil návrh na náhradu mzdy po skončení pracovnej neschopnosti.
Obaja boli nespokojní
Obaja sa odvolali na Krajský súd v Bratislave. Laicky povedané, Miroslav chcel za ťažké zranenie, trvajúce do smrti, oveľa viac peňazí ako určil súd a Jožo sústavne tvrdil, že ide o spoluzavinenie, lebo Miroslav ho provokoval.
Krajský súd v Bratislave rozuzlil tento prípad s konečnou právoplatnosťou. Rozsudok prvostupňového súdu – znejúci na výšku 13 216 korún potvrdil. Odvolanie Miroslava čo do výšky škody zamietol. Svedkovia totiž jednoznačne potvrdili, že Miroslav bol na zábave provokatérom a preto na zranení nesie polovicu viny. Ale dodajme, že pokým pri vyšetrení krvi u Joža alkohol nezistili, Miroslav ho mal v krvi ešte 1. 1. 1988 o ôsmej hodine 1,39 promile!
Rozsudok nadobudol právoplatnosť. Jožo, mladý chlapec, vojak základnej služby, bude sa mať čím oháňať, aby zaplatil nielen škodu, ale aj výdavky spojené so súdnymi pojednávaniami, ktoré sú ešte vyššie než suma, ktorú musí Miroslavovi za ublíženie zaplatiť. To preto, že sa nemal dať vyprovokovať. Nie je policajtom, ani prokurátorom, ani sudcom, aby riešil spory. Na to sú iní. Miroslav bude žiť celý život len s jedným okom a nebude môcť vykonávať doterajšiu prácu a ako sám povedal, môže to byť i prekážkou pri výbere partnerky. To zasa preto, že provokoval. Aj tu platí, že na riešenie sporov sú povolané orgány v činnom trestnom konaní a nikto iný.
Život si počmáral jeden i druhý muž. Žiaľ.
Komentáre k článku:
Príspevok svojim obsahom bol v rozpore s pravidlami diskusie, prípadne porušoval legislatívu platnú v SR a EÚ. Administrátorom portálu bol vymenený za tento oznam a uložený do archívu.
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.