Mgr. Miroslav Koštány : Tváre ľudskej zloby - príbeh dvadsiaty prvý : Prišla o strechu nad hlavou

Prišla o strechu nad hlavou

(Následok jedného trápneho rozvodu)

Prípad dvadsiaty prvý

Poznali sa tri mesiace a už bola svadba. Takmer tristo svadobčanov sa veselilo hádam tri dni. Vína, kačíc a ďalších rôznych dobrôt bolo do sýtosti a keď k tomu počítame ešte dve hudby, bolo o dobrú náladu všestranne postarané. Azda najšťastnejšia bola mladá nevesta s rozžiareným ženíchom. A hneď po svadbe sa nasťahoval nový manželský pár do rodinného domu ženíchových rodičov. Všetko bolo v poriadku.

Mali všetko , ale...

Z mladej ženy sa stala dospelá, päťdesiatročná matka štyroch detí. Manžel mal o tri roky menej. Pracoval vo veľkej fabrike. Pol roka po svadbe dostal dvojizbový byt. Deti sa narodili v slušných podmienkach a zdalo sa, že aj dobrým, láskavým a dobrosrdečným rodičom. V rodine pri jej skromnejšej náročnosti naozaj nič nechýbalo.

V tomto peknom rodinnom raji začalo pod dlhých rokoch popŕchať: Dve prvé deti už odrástli a z domáceho hniezda vyleteli do sveta. Dve ešte chodili doma do školy. Ale denno-denne počúvali, ako sa rodiča hádajú, ba dokonca aj bijú. Raz to bolo kvôli peniazom, inokedy kvôli pijatike, neskorým príchodom otca domov z práce, ale zle-nedobre bolo aj preto, že otcovi sa nepáčili matkine nákupy. Vraj mama nevie hospodáriť. Otec reval, počúvali to všetci susedia, vylieval navarené jedlo na zem. Matka ho opľúvala. V priebehu týždňa sem chodili robiť poriadky policajti. Nakoniec otec dával matke iba časť výplaty, čo pociťovali najmä deti.

Matka hľadala pomoc

„Keď sa to s manželom už nedalo vydržať, požiadala som súd, aby mi deti zveril do opatery a otca zaviazal prispievať na ne mesačne v tom čase 4 000 korún,“ spomína si matka Mária. „S manželom Izidorom sme síce bývali v spoločnej domácnosti, ale tri roky sme už spolu nehospodárili a ani sa intímne nestýkali. Deti boli zdravé, dcérka Denisa už chodila na SOU v Nitre a syn Miloš do šiesteho ročníka základnej školy a okrem toho chodil i do základnej umeleckej školy. Izidor na ne prispieval iba čiastočne, ale to na výchovu a výživu detí nestačilo.“

Súd deti zveril matke a otca zaviazal platiť výživné na Denisu 1 300 a na Miloša 1 000 korún mesačne. Písal sa rok 2002. O rok na to si Mária podala na súd návrh o rozvod manželstva.

Manžel sa odsťahoval

Izidor sa jedného dňa jednoducho zbalil a odišiel bývať k svojej matke. Už o deti nemal záujem. Kamarátom rozprával, že Mária je neznesiteľná žena, larva obyčajná, darebáčka, cigánska lichva, no, fuj. To isté však o svojom mužovi tvrdila aj Mária, pravda až na to, že Izidor sväto-sväte tvrdil, že Mária spáva so svojím synom. Skoro ju šľak trafil. Vykrikovala, že jej mužovi určite šibe a je načase, aby sa rozviedli. Keďže dcéra Denisa už začala bývať v slobodárni, Mária ostane so synom sama a bude sa o neho riadne starať. Nech si muž rozpráva, čo chce, kašľať na neho.

„Žila som s manželom Izidorom pomerne dobre 15 rokov,“ tvrdí Mária. „Potom sa začal ku mne správať akoby som mu nikdy nebola manželka. Nemal ku mne žiadny citový vzťah a v domácnosti ma sústavne napádal. Aj fyzicky. Má agresívnu povahu a ja len dlhé roky trpím.“

Súd manželstvo rozviedol.

Tým sa to neskončilo

Ako to už po rozvodoch býva, ešte sa všetko len začalo. Ak si myslíte, že pokračovali spory o výšku výživného, či o otázkach styku otca s dieťaťom, tak sa mýlite. Teraz išlo o peniaze – ale kvôli bytu. Manželia si ho ešte počas manželstva odkúpili, teda nadobudli do svojho spoločného osobného vlastníctva. Vtedy, za pár korún. Dnes má byt hodnotu asi, ešte po starom 1 200 000 korún.

„Žiadam, aby mi bývalá manželka dala z bytu polovicu,“ písal Izidor na súd. Bývalá žena Mária oponovala: „Čo ten starý somár ešte chce. Býva u svojej materi, nič mu nechýba. Ja sa starám o syna a iné bývanie ako náš byt nemám. Toto je môj byt, však Izidor tu nebýva, neplatí nájomné, tak čo chce, nech konečne drží papuľu...“

Na súde sa Mária a Izidor stretli ako najväčší nepriatelia. Očami sa vraždili. Sudca ich však dokázal umierniť. Presvedčil Máriu, že podľa zákona jej bývalému mužovi polovica ceny bytu patrí. Koľko je to peňazí? Nakoniec Mária a Izidor uzatvorili zmier. Mária vyplatí Izidorovi 300 tisíc korún do dvoch mesiacov po právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

„Ha, ha, ha,“ smiala sa po súde Mária. „Dám mu h...o!“

Ako ľahko si to predstavovala.

Nastupuje exekútor

Mária peniaze na vyplatenie bývalého muža nemala. Ale, keby mal dostať byt on, tiež by nemal z čoho vyplatiť Máriu. Potom by prichádzal do úvahy predaj domu súdnou cestou a výťažok by bol rozdelený medzi účastníkov konania. To zatiaľ nehrozilo, veď Mária mala Izidora vyplatiť.

Keď nevyplatila, požiadal Izidor exekútora, aby mu pri vymáhaní peňazí od Márie pomohol. A exekútor, po súhlase súdu, začal exekúciu predajom domu tak, aby Izidora vyplatil a zvyšok rozdelil pre Máriu a na výdavky spojené s exekúciou. Mária myslela, že zošalie. Ako môže niekto cudzí predať jej byt? Čo sa to tu dnes robí? Nechápala. Denno-denne chodila za exekútorom, aby ho obmäkčila, ale to isté robil aj Izidor, iba s tým rozdielom, že sa domáhal tvrdosti exekútora.

Dvojizbový byt, v ktorom bývala Mária so synom, dal exekútor do dražby. Mária si išla darmo od prekvapenia oči vyočiť. Nezmohla sa na nič iné, len každému a oplzlo, na svojho bývalého manžela nadávať. Nepomohla si. Byt si odkúpil istý podnikateľ pre svojho syna. Mária sa so synom musela vysťahovať.

Pravda, ešte dlho by sme museli písať o ďalších nepríjemnostiach. Týkali sa návrhu na odklad exekúcie, žiadosti o odpustenie trov konania, námietok proti exekúcii, atď., ale to, čo sme napísali, hádam stačilo.

Len dodajme, že Mária býva so synom v peknom inom byte, ktorý jej hneď po exekúcii kúpila dcéra, bývajúca a pracujúca v zahraničí....