Martin Sus: asi už nikdy nezažijem takú skvelú partiu ako v Seredi

Gašparíka a Šarmíra príliš nezaujal, na začiatku sezóny 2018/2019 už mal zbalené kufre v Seredi a jednou nohou už bol doma v Říčanoch pri Prahe, keď po 7.kole Fortuna ligy mu zazvonil telefón s ponukou vrátiť sa do Serede. Neváhal dlho, s vedením ŠKF iClinic si podal ruku a zanedlho sa stal neoddeliteľnou súčasťou základnej zostavy do konca ročníka Fortuna ligy. Martin Sus, v Seredi na poste ofenzívneho obrancu jednoznačne zaujal, v jeho ponímaní hry sa jasne podpísalo pôsobenie v najvyššej súťaži ČR v Sparte Praha či Baníku Ostrava a preto nemohlo byť prekvapením jeho futbalové myslenie, sebavedomie, práca s loptou, nasadenie a ťah na bránu súpera. Sadli sme si s Martinom jedného dňa na kávu pretože je dosť možné že v Seredi ďalej pokračovať nebude, zmluva mu končí 30.6.2019 a tak som mu položil niekoľko otázok na ktoré rád odpovedal:

Martin, kde si ty futbalovo vyrastal?

Ja som futbalovo vyrastal u nás v Říčanoch kúsok od Prahy, kde ma otec priviedol k futbalu aj s o rok starším bratom, asi vo veku 6 rokov som najskôr začínal v Slávii Praha, tam som vydržal 4 roky a najväčšiu časť kariéry som strávil v Sparte kde som pôsobil nejakých 11 rokov a prešiel som tam všetkými kategóriami od žiakov až po A mužstvo a tam som poznal čo je to veľký futbal. Prišlo zranenie kolena ktoré ma trochu pribrzdilo, nasledovala operácia menisku a chrupavky, takže na pol roka som vypadol z najvyššej súťaže. Šiel som potom do 2.ligy do Vlašimi, kde som na moje šťastie spoznal trénera Petrželu ktorý mi veril, po tom zranení som začal hrávať, začalo sa mi dariť, on ma dostal do Příbrami do ligy, to už som mal 23-24 rokov a v Příbrami som vydržal asi rok. Potom som išiel hrať do Liberca, po roku som sa vrátil do Příbramu a potom som hral v Baníku Ostrava, čo pokladám za najlepšie moje dva  futbalové roky čo som zažil, pretože hrať pred takými fanúšikmi je fantázia. Keď som sa ku koncu pôsobenia v Baníku nejak nedohodol na podmienkach môjho pokračovania v klube išiel som na hosťovanie do Mladej Boleslavy no a potom som zavítal do Serede.

Kto ťa kontaktoval zo Serede a čo bolo za tvojim rozhodnutím zmeniť krajinu pôsobenia vo futbale?

Aby som povedal pravdu, tak ja už som mal v tej českej lige prežitého toho veľa, už som mal toho dosť za tých 7-8 rokov v najvyššej súťaži, prešiel som 5-6 klubov čo nie je málo tak som cítil že to chce zmenu a aj keď som mal ešte nejaké ponuky v českej lige už som chcel skúsiť niečo iné. Aby som pravdu povedal, ani neviem ktorý bol ten prvý kontakt, volal mi agent že pán Čavojský dostal na mňa kontakt s ktorým som začal jednať. Prišiel som na Slovensko asi na týždeň sa ukázať či som zdravý, ťapli sme si a zaplať pán boh a som strašne rád že to vyšlo.

V začiatkoch tvojho pôsobenia v ŠKF Sereď ti ešte nedôverovali...

Otvorene, za Gašparíka a Šarmíra som vôbec nehrával napriek tomu že pred mojim príchodom do Serede mi Šarmír niekoľko krát volal a presviedčal ma a prosil aby som do klubu prišiel. Ja som v tom čase bol zanedbaný, v Baníku som nehral posledné dva mesiace, nemohol som trénovať s mužstvom tak som niečo robil iba sám čo proste nie je ono, dá sa preto povedať že som bol 2 mesiace v úvodzovkách doma a ja som teda prišiel v piatok, deň pred zápasom s Trenčínom večer a on ma postavil proti Trenčínu na celých 90 minút aj keď vedel že nie som pripravený. Ten zápas dopadol tak ako dopadol, Trenčín vtedy hral v EL, všetci vedeli ako sa mu darí a proste z gauča som išiel hrať čo pre mňa nebolo nič príjemné, no a po tom zápase ma v Seredi úplne odpísali a ja som bol v šatni už zbalený. Po Trenčíne prišli 3 zápasy v ktorých som odohral asi 10 minút tak som z toho bol znechutený ale ja som s tým sem išiel že prvé 2-3 zápasy než sa do toho dostanem tak to bude trvať no a potom pred zápasom v Dunajskej kde sme prehrali 5:0 mi v piatok na tréningu, deň pred zápasom mi Šarmír povedal že so mnou nepočíta, aby som si zbalil veci, aj keď zvádzal to na všetkých možných ľudí okolo len mi nebol schopný povedať do očí, povedal mi to vlastne Čavojský s Buchom že ma tu nechce a pri tom mesiac pred tým ma prehováral a prosil aby som prišiel do Seredi tak že to bolo také smiešne. Bol som už ale pod zmluvou, takže keby som pod ním zostal asi by som pol roka nehral, bol som už v Ostrave a zápas s Dunajskou Stredou som  pozeral z Ostravy. V pondelok k môjmu šťastiu mi volal p.Bucha s Čavojským že Gašparík so Šarmírom v Seredi končia, prišiel Lérant so Stromšíkom a to ma zachránilo. Oni prišli a ja som okamžite začal hrať, začal som sa cítiť super, začalo sa mi dariť a potom sa to všetko otočilo. Poviem pravdu že keď prišiel ten prvý kontakt so Sereďou tak ja som dovtedy vôbec nevedel kde sa vôbec Sereď nachádza, slovenský futbal som sice sledoval ale maximálne tú prvú ligu nič iné a netušil som čo je zač Sereď a kde to je ale Říčany sú veľkosťou niečo podobné ako Sereď, tam som vyrastal takže mi absolutne nevadilo že som sem prišiel z Prahy či Ostravy.

Aký bol tvoj prvý dojem keď si prišiel do Seredi a do klubu ŠKF?

Aby som pravdu povedal ten prvý dojem keď som sem prišiel nebol moc super keď som videl štadión, predsa len, v tej českej lige vyzerajú tie štadióny trochu inak, každý klub má svoj štadión a bol som zvyknutý tie posledné roky na Ostravu, Mladú Boleslav, Liberec atd a prišiel som sem a pozeral som na štadión v Seredi takže ten prvý dojem nebol vôbec dobrý, ale musím povedať jedno, že keď som odchádzal z Baníku hovoril som si, že už asi v živote nezažijem takú partiu aká bola v Ostrave, ale splietol som sa a tu to bolo ešte o level inde ako tam, je to také klišé, každý o tom hovorí, všade je o tom počuť ale je to fakt pravda že tu sme stáli jeden za všetkých a všetci za jedného a toto som ešte nezažil a myslím si že takúto partiu už asi nikdy nezažijem. Vďaka tomu som tu bol tak spokojný že mi fakt nevadilo že hrám v tej mojej neznámej Seredi. Tie výkony proste boli hlavne kvôli tomu aká sme boli partia, ak to chcete dosiahnuť tak bez toho to podľa mňa nejde a my sme to dokazovali v tých zápasoch v ktorých sa nám herne absolutne nedarilo, zvládli sme ich a to nás ešte viac ztmelilo, 90% výsledkov je výsledok tej partie ale tiež vedenia, tých čo sú maséri, kustódi, doktor, tréneri všetci. Ja so vedel kto je Karel Stromšík, nie je náhoda že si ho vážim za tú celú svoju kariéru ktorú dosiahol, môžem ju zrovnať s kariérou p.Petrželu ktorý je rovnaká veková kategória ako p.Stromšík, boli vlastne spolu na MS pokiaľ sa nemýlim a ja som rád že som ho tu mohol spoznať osobne pretože ja si ho strašne vážim za tú kariéru ktorú má za sebou. Prekvapil ma aj ako človek ktorý je otvorený, férový ako tréner výborný ale musím povedať že aj tréner Lérant, nemal som s ním žiadny problém až na posledné dva mesiace to už nebolo ono a neviem z akého dôvodu, všetci traja ktorých som poznal mi niečo dali, vážim si všetkých troch ale najviac budem spomínať na p.Stromšíka pretože sme obidvaja češi tak sme mali k sebe bližšie a tomu sa nemôže nikto diviť, keď slovák trénuje v Čechách a má tam jedného slováka určite má bližšie k hráčovi zo Slovenska, to je prirodzené a nikto mi nemôže nejak vyčítať že sme sa spolu bavili alebo tak a určite budeme spolu v kontakte aj naďalej.

Keby si mohol stručne porovnať úroveň ligy v Čechách a na Slovensku...

Je to také ťažko porovnateľné, aby som bol úprimný tak si myslím že tá česká je predsa len o ten stupienok o dva vyššie, je to proste tak. Aj čo sa týka záujmu divákov, hernej kvality, tu na Slovensku sú dva tri kluby ktoré by asi hrali vyrovnané partie s českými klubmi, myslím si že je to tak. Dunajská, Žilina a Slovan si myslím že by sa nestratili v tej českej lige ale zbytok si myslím že by nebol konkurencie schopný.

Ktorý zápas tu na Slovensku za Sereď ti tak najviac utkvel v pamäti?

Zhodou okolností to bol ten podzimný domáci zápas s Dunajskou, sice sme ho prehrali gólom v poslednej minute ale ten zápas mal úplne všetko, nám sa strašne v tom zápase darilo aj keď sme ho prehrali v 90.minute, keď si spomeniem na zápas v Dunajskej pred plným štadiónom, teraz na Slovane, alebo so Žilinou, Trnavou ten postupový samozrejme. Blížil sa koniec sezóny a my sme v šatni všetci začali tušiť že je niečo zlé podľa vystupovania Stromšíka, ako sa choval Karel pred tým, vedeli sme že má problém s Lérantom tak to nás tak trošku nie že  mrzelo ale premýšľali sme nad tým čo sa mohlo stať, vedeli sme že sa niečo deje ale kabína nevedela prečo a toto bolo jediné niečo také negatívne čo som tu za ten rok zažil, nič iné prečo by som ľutoval že som tu bol. Momentálne prichádza obdobie keď budem čakať na nejaké ponuky ak prídu, vôbec sa nebrániť pôsobeniu na Slovensku, nemám s tým najmenší problém, nechám tomu nejaké 2-3 týždne a potom sa uvidí čo bude ďalej.

                                                                                                                                                                                                                                                              Martin Sus

Asi za všetkých fanúšikov futbalu v Seredi môžem povedať že je vždy škoda ak zo Seredi odchádza kvalitný hráč ktorý bol súčasťou základnej zostavy kádra ŠKF a tak zostáva zaželať Martinovi dobré rozhodnutia, sezóny bez zranenia s presvedčením, že na pôsobenie v ŠKF iClinic Sereď neazabudne. Veľa šťastia Martin Sus.