Malý návrat ku problému revitalizácie CMZ

V minulých dňoch som mal telef. rozhovor  s redaktorkou regionálnych novín Nitra SME (celý obsah článku si môžete prečítať na http://nitra.sme.sk/c/6139677/v-seredi-uz-zacali-s-revitalizaciou-namestia.html ) na tému revitalizácia CMZ . Už sa tu o tom napísalo dosť a diskutovalo tiež dosť.  Spočiatku som ani nemal chuť diskutovať  s ňou na túto tému. Veď čo už. Lipy sú vypílené. Ale z rozhovoru s pani redaktorkou  ma zaujali niektoré informácie, ktoré získala od odborníčky na dendrológiu a zároveň spoluautorky projektu revitalizácie CMZ p. Ing. Mederlyovou.  V spomínanom článku je uvedených niekoľko vyjadrení  spoluautorky projektu.  V ďalšom si dovolím venovať im trochu  pozornosti.  Tu je niekoľko viet z citovaného článku:   „Na základe dendrologického prieskumu vyhodnotila, že väčšina líp v parku nie je zdravá a treba ich vyrúbať“. Na inom mieste sa píše:„Boli napadnuté hubovými chorobami, hnilobami. Boli v nich dutiny, ktoré spôsobili živočíšni škodcovia. Dutina nemusí byť viditeľná, ale keď v zime napadne sneh a bude vietor, môže to spadnúť a niekomu ublížiť. Stromy mali tiež poškodené korene, keďže sú v asfaltovom chodníku,“ Toto by sa mohlo považovať za obhajobu postupu p. Mederlyovej pri tvorbe projektu.  Nakoľko boli tieto tvrdenia spoluautorky projektu pravdivé, si mohol urobiť každý sám osobným prezretím vypílených stromov alebo dodatočne aj z fotografií zverejnených na SoL. Ja považujem tieto tvrdenia za čiste účelové.  Ďalej spoluautorka projektu zaperlila úvahami,  citujem „že ich výrub bol podmienený výstavbou inžinierskych sietí  a z dôvodu výstavby museli ísť von“ alebo„ Ponechali by sa v prípade, ak by to boli pamätné stromy zviazané nejakým spôsobom s históriou“.Tu si dovolím pozastaviť sa nad niektorými tvrdeniami, ktoré odzneli pre noviny a tiež v zasadačke MsÚ dňa 4.10.2011

1.    V zasadačke spolu so mnou malo možnosť počuť asi 30-40 prítomných Seredčanov, že von pôjdu len tie stromy, ktoré sú choré na 60 a viac %. V článku sa odvoláva na dutiny, ktoré síce navonok nie je vidno, ale v kombinácii snehu a vetra môžu spôsobiť ohrozenie života alebo majetku.  Ja dodávam, že tie dutiny až na dva či tri stromy,  nebolo vidno ani zvnútra po vypílení dnes už líp- nebožtíkov

2.    Na inom mieste v spomínanom články sa píše, že„ich výrub bol podmienený výstavbou inžinierskych sietí a z dôvodu výstavby museli ísť von“. Tak najprv, len projektant babrák nevie naprojektovať inžinierske siete tak, aby sa neklčovali stromy tak ako je tomu dnes napr. v Amazónii. Na inom mieste zasa  „Ponechali by sa v prípade, ak by to boli pamätné stromy zviazané nejakým spôsobom s históriou“. Letokruhy týchto stromov svedčia o tom, že tou históriou boli oni samy. Alebo pamätnými by napr. boli, keby ich sadili vojaci oslobodzovacej armády? Ja však mám také informácie, že tí ich skôr vypilovávali ako sadili...

3.    „Ale tieto lipy len niekto nahusto vysadil a ďalej sa o ne nestaral,“dodala odborníčka.  Ak si lepšie preštudujete projekt, tak spon nových stromov (ktoré sa majú vysadiť) sa od vypílených v ničom nelíši a je rovnaký, ako má zvyšok aleje pred kostolom z oboch strán.

Pokiaľ sú informácie zverejnené v spomínanom článku pravdivé, vychádza mi, že pani odborníčka na dendrológiu síce priznala, že to s tým odstraňovaním starých líp prehnala, ale zároveň je to treba aj nejako obhájiť .Veď dnes ľudia strávia takmer všetko. Stačí sa pozrieť na domácu politickú scénu. Na nedávnom pracovnom stretnutí  na MsÚ na tému, ako naložiť s vypílenou drevnou hmotou som zistil, že projekt sa s touto témou vôbec nezaoberal a ponechal to na vôľu robotníkov.  A tí všetky kmene napílili na kusy tak aby sa s nimi dalo pohodlne manipulovať. Tým sa drevná hmota stala prakticky nepoužiteľná. Ako kmeň v celistvosti na drevorezbu je krátky. Na rezivo tiež. Ba dokonca ani ako palivové drevo nie je táto hmota súca. Lipa sa pre svoju štruktúru nedá štiepať. Preto ju používajú rezbári.  Ak sa v priebehu živej diskusie na SoL  diskutujúci  kriticky vyjadrovali  aj o úrovni projektu, tak v tomto prípade ani netušili, že oprávnene. Ale všetky moje poznatky, ktoré o tejto dnes už mestskej kauze mám, mi nedali uspokojivú odpoveď na to, prečo sa tak brutálne v danej veci postupovalo. Prečo musela odísť do minulosti podstatná časť líp tvoriacich aleju, ktorá tvorila súčasť histórie Serede. Počas posledných niekoľko rokov mojej profesionálnej praxe som sa dostával do úzkeho kontaktu s vypracovávaním projektov a ich následnou realizáciou. V zásade sú dva postupy pri určovaní ceny za projektové práce.  1. Cenu za projekt tvorí určité % z ceny za kompletnú realizáciu diela (materiál + práce) alebo:  2. Cena za projekt je dopredu dohodnutá ako fixná cena.  Na kompetentnom mieste som však zistil, že sa uplatnila práve prvá alternatíva.  Priznávam, že odvtedy sa úprimne čudujem, prečo neboli  označené za choré všetky lipy?....