Malá reportáž z veľkého mesta - HOLLYWOOD, efektne zabalená rozprávka
Los Angeles / Hollywood, California, USA | Asi by sme si nemali žiadne miesto na svete nejako veľmi predstavovať a vo svojich predstavách vysnívať do momentu jeho osobnej návštevy. Veľké očakávania, totiž môžu spôsobiť minimálne rovnako veľké sklamania. S kamarátom som sa viezol centrom Los Angeles do Hollywoodu. Neskutočné mimoúrovňové križovatky, dopravné zápchy a to na highway o ôsmych prúdoch v oboch smeroch. Mimoúrovňové križovatky o rozlohe nášho štandardne veľkého mesta.
Los Angeles (skrátene L. A.) je najväčšie mesto v štáte Kalifornia a druhé najväčšie mesto v USA po New Yorku. V roku 2005 malo mesto 3,8 miliónov obyvateľov, pričom aglomerácia kultúrneho a ekonomického centra Los Angeles–Long Beach–Santa Ana má 12,9 milióna obyvateľov. Je to prístavné mesto v Kalifornii na juhozápade USA založené Španielmi v roku 1781. Los Angeles bol zapísaný do registra ako mestská samospráva 4. apríla 1850. Na začiatku toho roka bola tiež Kalifornia začlenená ako 31. štát do USA. Los Angeles je dôležité centrum kultúry, vedy, technológie, medzinárodného obchodu a vzdelania. Navyše, mesto vedie vo výrobe populárnej zábavy, ako filmy, televízia a reprodukovaná hudba. Mesto je tiež významnou dopravnou križovatkou, finančné a komerčné centrum, nachádza sa tu množstvo múzeí a observatórium.
Dejiny
Pobrežie okolo Los Angeles bolo najskôr stáročia osídlené kmeňmi los Tongva (alebo Gabrieleños), Chumash, a Amerindios. Španieli prišli na územie Kalifornie v roku 1542.
Založenie Los Angeles. V roku 1769 Gaspar de Portolá – (vodca expedície po juhu Kalifornie) spolu s františkánmi Junísperro Serra, a Juan Crespi, mali za úlohu, ako iní podobní misionári v tom čase, šíriť vieru do ešte nepoznaných miest krajiny a zakladať nové osídlenia označované ako „misión“. Keď Portala objavil jednu nádhernú rieku v Kalifornii a ktorú pomenoval ako "El Río de Nuestra Señora la Reina de los Ángeles de Porciúncula", čo znamená: rieka našej kráľovnej z Ángeles de Porciúncula, Crespi vyčlenil toto územie okolo rieky pre takéto náboženské účely, aby šírili vieru a v 1771 Serra založil „misión“ San Gabriel Arcangel blízko Whittier Narrows. Dnes pomenované ako San Gabriel Valley.
4.1.9 1781 prišlo 44 osadníkov, aby založili osadu, na mieste odporúčanom Crespim. Pomenovali ju Dedina našej kráľovnej od Anjelov na rieke Perciúncula: El Pueblo de Nuestra Señora la Reina de los Ángeles sobre El Río Porciúncula. Títo osadníci boli pôvodom Filipínci, rodení Američania, Afričania a Španieli. Desaťročia vyzerala osada ako farma či niečo podobné. Zvyšky starého osídlenia sa nachádzajú v historickej budove na Olvera Street.
Mexiko získalo nezávislosť v 1820, ale k veľkým zmenám došlo v bitkách pri Batalla de Río San Gabriel v roku 1847. Tu sa rozhodovalo o osude Los Angeles. USA nadobudli kontrolu nad Kaliforniou až po americko – mexickej vojne (1846-1848,) kde Mexiko stratilo približne polovicu svojho vtedajšieho územia. Séria bitiek za Kaliforniu vyústila k podpísaniu zmluvy Cahuenga 13. januára 1847, podľa tejto zmluvy a ďalším vyjednávaním. Podľa Vyjednávania Guadalupe Hidalgo Mexiko v roku 1848 oficiálne odovzdalo USA územie Kalifornie (aj iných, pozri vyjednávanie), v tejto zmluve si USA zaistili neskoršie pričlenenie Kalifornie k svojmu štátu. Stalo sa tak 9. 9. 1850. Vtedy malo Los Angeles len 1 600 obyvateľov.
Rozvoj Los Angeles Los Angeles bolo zapísané ako mestská samospráva 4. apríla 1850. Železničná sieť bola v meste dokončená v roku 1876. V roku 1892 boli objavené zásoby ropy a do roku 1923 Los Angeles produkovalo štvrtinu celosvetovej ťažby ropy. Dôležitým elementom pre Los Angeles bola voda. Keď v roku 1913 William Mulholland postavil vodovod, ktorý zabezpečil stabilný prívod vody, začal sa obrovský rast mesta po všetkých stránkach. V 20. rokoch 20. storočia sa v meste začal rozvíjať filmový a letecký priemysel, a ako sa ukázalo neskôr, toto bol významný míľnik pre mesto Los Angeles. Mesto bolo hostiteľom dvoch olympijských hier v rokoch 1932 a 1984. L. A. sa ďalej rozvíjalo aj počas druhej svetovej vojny, ale po nej ešte viac. Ako následok vládneho plánu v 80. rokoch na podporu a rozvoj Kalifornie sa Los Angeles stalo mestom bohatých.
Geografia
Los Angeles leží na ploche 1 290,6 km². Z tejto plochy zaberá súš 1 214,9 km² a vodné plochy len 75,7 km², čo je percentuálne 5,86 % celkovej plochy. Najväčšia vzdialenosť medzi severom a juhom je 71 km, a mezdi východom a západom 47 km. Najvyšší vrch je Sisiter Elsie (1 548 m n. m.), nachádzajúci sa v San Fernando Valley v časti Mt. Lukens. Hlavná rieka Los Angeles, začína v mestskej časti Canoga Park, je sezónneho charakteru, a jej koryto je skoro celé vybetónované.
Geológia
Ako mnhoho iných miest v Kalifornii, tak aj Los Anegles, je ovplyvnené mnohými zemetraseniami, spôsobené jeho polohou v blízkosti tektonického zlomu San Andreas, ktorý pretína San Francisco a tiahne sa na juh po Los Angeles, kde končí 65 km severne od mesta. Ročne je zaznamenaných približne 10 000 zemetrasení, drvivá väčšina z nich nie je postrehnuteľná ľudskými zmyslami. Posledné väčšie zemetrasenie bolo zaznamenané v roku 1994, v Northridge, s epicentrom v San Fernando Valley. Iné veľké zemetrasenia boli v Whittier Narrows (1987), Sylmar (1971) či Long Beach (1933).
Klimatické podmienky
Los Angeles sa nachádza niekde vo vnútrozemskej a subtropickej oblasti. Oblasť je teda všeobecné suchým miestom, čo znamená 325 dní slnečných dní do roku. Vietor od Tichého oceána spôsobuje oproti miestam vo vnútrozemí (Nevada, Arizona) chladnejšie letá a teplejšie zimy. V lete môžu byť teplotné rozdiely aj 20 °C. Teplota môže nadobudnúť rozmer °C avšak priemerná denná teplota v lete je 29 °C a nočná 18 °C. Priemerná zimná denná teplota je 21 °C a nočná 8 °C. Počas zimy je dážď v L.A. častejším úkazom ako v lete. Priemerná celodenná teplota v januári je 14,5 °C a v júli 23.4 °C. Najvyššia zaznamenaná denná teplota bola v Canoga Park (46.7 °C) v roku 1985, najnižšia teplota bola (-7.8 °C) tiež v Canoga Park v roku 1989.
Zrážky sa vyskytujú predovšetkým v zime a na jar. Najdaždivejší mesiac je február. Priemerná zrážková činnosť je 381 mm/rok. Všeobecne v meste nesneží, avšak na horách pri meste sneží každým rokom.
Zdroj: Wikipedia
Bežný deň bežného amerického mesta - snáď trošku známejšieho z filmov a odovzdávania Oscarov. Široké ulice, nezameniteľná architektúra západného pobrežia USA obohnaného Tichým oceánom.
Míňame križovatku za križovatkou. Na chvíľu som pred sebou v diaľke na kopci zbadal charakteristický nápis HOLLYWOOD, ktorý nevynechá režisér žiadneho filmu. Už sa akosi neviem dočkať. Preto otázka - kedy konečne budeme v Hollywoode? - Kamoš kľudne hovorí - ideme po Sunset bulvári... Čože? Akosi nechápem. Ničím sa nelíši od ostatných ulíc.
Auto odparkujeme na platenom parkovisku a vyberieme sa na miesta, ktoré pozná snáď každý človek - na ulicu plnú hviezd hviezd, hviezdičiek, režisérov, spevákov, hercov... Ulica ako naozaj každá iná - nepochybne sa mení iba v čase odovzdávania Oscarov. Niekoľko sto metrov chodníka vydláždeného úspechmi úspešných a obdivovaných. Nájsť voľný priestor na fotografovanie niekedy trvá - o rovnaké fotografie majú záujem tisíce turistov z celého sveta. Každý sa chce odfotografovať pri hviezde známej osobnosti, podľa možnosti svojho obľúbenca či obľúbenkyne.
Ide však o jednu nablískanú a mimoriadne vkusne zabalenú rozprávku, ktorá musí sklamať každého, kto očakával niečo naozaj výnimočné. Výnimočným tento kúsok ulice urobí pompézna a okázalá výzdoba a samozrejme atmosféra práve pri už spomenutom odovzdávaní Oscarov - dlhý červený koberec, limuzíny s celebritami.
Počas ostatného roka ostáva iba konštatovanie - bol som v Hollywoode...
Na niečo je však aj takáto skúsenosť naozaj dobrá - nikdy si netreba vopred vysnívať niečo ideálne a očakávať romantiku tam, kde je jedine biznis. A Hollywood biznisom naozaj je. Pre niektorých až priveľmi krutým.
Preto späť do reality. Niekoľko suvenírov a nákup klasických tričiek - žiadna veľká značka, na pamiatku jednoduché tričká, ktorých mám doma z ciest po svete asi tri stovky. A poďme rýchlo bližšie k legendárnemu nápisu HOLLYWOOD, ktorý sa rozprestiera nad mestom. Filip cestu pozná a sme tam o chvíľu.
Medzi amíkmi je problém nájsť šikulku, ktorá nás odfotografuje tak, aby sme spolu s hlavami mali na zábere aj samotný nápis, prípadne spolu s nápisom mali na fotografii naše hlavy. Nakoniec americké umenie rešpektujeme a uskromníme sa s fotografiami, ktoré nám šikulka vyhotovila.
Prejdeme cez niekoľko luxusných štvrtí a smerujeme do časti Long Beach. Ale o tom zase inokedy.
Hollywood čitateľom najlepšie priblíži fotoreportáž, ktorú prinášam.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:

Kazdy ma pravo sam zhodnotit, ci je pre neho prinosom usetrene peniaze nahadzat v niektorom seredskom podniku do automatov, ci sa za ne opit de nemoty, nasledne niekoho (alebo posledny box v lavazze ogrcat), ci si kupit dalsiu chalupu ci auto alebo ich vlozit do BMG investu a cakat zisk.
Pre mna je cestovanie relaxom a investiciou zaroven. A necitim potrebu sa s tym chvalit, no napisat o tom a nepriznat sa k cestovaniu ci natahat foto z netu namiesto pouzitia vlastnych - schizofrenia ma este nedostihla.
Nemyslim si, ze cestovatel by sa za svojho konicka mal hanbit a ze spajam prijemne s uzitocnym, to je myslim si ze iba vyhoda a dnes su stovky ludi, ktorym moje rady pomuhli presne tak, ako mne pomohli rady viacerych ludi pred mojimi cestami.
V zasade si vyberam, co a kedy budem citat a ake fotografie budem pozerat. Ak sa mi nieco nepaci, nezaujima ma to - necitam to a uz vobec nebudem mrhat cas na to, aby som nasledne v diskusii pisal nieco, co vo vseobecnosti nikomu nic neda.
Neviem, asi niektore veci vnimam inak. Nemam s tym problem a myslim si, ze ak len 10% citatelov reportaze zaujmu, tak to moze znamenat 200 az 300 ludi, ktori ked sa budu rozhodovat co s dovolenkou ci nasetrenymi peniazmi, mozno si spomenu a ak im nebudu stacit info z materialov, tak sa spytaju. A ked len 1% z nich na zaklade clankov nasledne niekde mimo zauzivany standard vycestuje a uvidi nieco ine ako za velke prachy ponukaju cestovky, budu to dalsi ludia rozhladenejsi, skusenejsi a objektivne hodnotiaci to, co v meste mame a nemame, co by sme mat mohli a preco a co je vsade inde normalne a bezne, len u nas to akosi stale vyzera az privelmi utopisticky.
Nemozem za to, ale znovu mi na mysel prichadza mudrost, ktoru mi odovzdal jeden z mojich ucitelov na zakladnej skole: "Akakolvek kratka cesta vas nauci viacej, ako akakolvek hruba kniha." Panovi Karmazinovi a nasledne svojmu otcovi ktory mi od mojich asi 6 rokov cestovat umoznil - dakujem.
Nemyslim ze ma za potrebu p.Majko ukazovat,ze pozrite bol som v Emerike !
Inak vy ste sem fotky nedal,ale uz tiez vieme,ze ste tam bol/zil,tak predpokladam ze tam uz nezijete,asi na to neaky dovod bol a neostal tam,hlavne ze uz vieme ze z tejto Seredky tam boli minimalna dvaja ludia...
Nikto vas nenuti sa na tie foto divat,ani to citat.
A ked uz tak je to stranka p.Majka a ked niekedy odfoti aj h..no v trave,tak je to jeho vec.
Ja sa rad pozriem na foto z kazdeho kuta sveta,precitam nieco o tom...clovek nevnima potom svet len z pohladu tych co boli najdalej v Hornom Cepeni.
Je to aj spestrenie tejto stranky,aj ked by asi viaceri citali dookola len co sa deje v Soporni a co je zas nove v ,,parku Sered,,
Aj fotky z 50tych rokov,ktore sem dava pan su zaujimave,lebo vacsina ludi uz take nieco nezazila,alebo si napamata a hlavne uz nezazije (budovy su zburane,ludia odisli na vecnost...)
Tak isto sa vela ludi nedostane,alebo nema financie jazdit po celom svete a ked uz,tak sa rozhoduju kam ist a kam nie a takato reportaz im moze pomoct.
Ja teraz napriklad viem,ze teda L.A. v pripadnej buducnosti nie.
To mesto ma absolutne nezaujalo,posobi strasne gycovitym dojmom...
Fotky su super,ukazuju mesto a nie jak niekde vidno ze kazdy si foti len hlavne body.
Ja tiez vzdy zajdem aj do odlahlejsich casti,nechcem vidiet len to co vidi kazdy,ale miestny zivot,ludi...
Ak mam pravdu povedat ztych vyse 500 foto ma zaujali len dve-ze je tam figurina Alberta z filmu Pehavy Max a strasidla (teda ak je to on)a ta ,,neskutocne draha,, cena benzinu :-)))
Budem len velmi rad ak aj ini ludia zo svojich ciest nafotia nieco a daju to sem.
Myslim ze nielen ja,ale aj vacsina ludi si to radi pozru.
Samozrejme treba aj kritizovat,ale to si zase necham az na temu ,,park,, :-)))
Takze za seba dakujem za peknu reportaz.

Nemylil som sa v jednom - diskusia je odrazom spolocnosti v ktorej zijeme...
Neviem ci sme si uz potykali, ale ak ano, tak nechapem, preco sa znizujes k pozeraniu sa na fotografie z reportaze. Hups, o tom co je reportaz inokedy ;-)
p.s.zil som tam niekolko rokov.
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.









