Malá nežná gorila

Bolo chladno, sneh poletoval a ja som sa s kamarátmi preháňal po ihrisku. Hrávali sme sa na vojny . Blcháči verzus Kozáci ......, ja som bol medzi kozákmi. Uzimení a unavení sme večer nedobrovoľne pod nátlakom našich rodičov vliezali do útrob našich domovov, do vyhriatých domčekov, kde v telke bolo možné večer pozerať max 2-3 tv kanály. Tí šťastnejší mali doma aj rakúsku orf1, orf2 a nejakú mtv .. nie, nie. Nie ten hudobný kanál ale maďarskú televíziu. Ono bolo v podstate úplne jedno čo bolo v telke, lebo sme tomu buď nerozumeli, alebo  sa na to nedalo pozerať ... ale pionierska lastovička bola špica a to už nebudem hovoriť o detektívovi Karolovi a legendárnej zlatej bráne. Ale aby som neodbiehal... bolo chladno priam zimno a pomaličky sme sa z večernej tmy vytratili do tepla rodinných domov. V ten večer bolo ale niečo inak. Nebol to bežný večer, niečo bolo iné ... po večerníčku neprišli bežné správy ale v telke ako sa teraz zvykne vravieť bolo akosi všetko poprehadzované. Televízny program nebežal podľa bežného harmonogramu, lebo bol prerušený špeciálnym vstupom. Písal sa šestnásty november 1989. Bol to deň Dé ktorým sa začala nežná revolúcia. O deň neskôr boli námestia plné ľudí a tento deň vošiel do dejín Česko-Slovenského národa ako 17sty november. Nežná revolúcia bola podporovaná najprv desiatkami študentov, hercov, profesorov, umelcov a ľudí, ktorí boli presvedčení že konečne oslobodia svoju krajinu od nadvlády, komunistického režimu a tyranie a neskôr sa ku nim pridali obrovské masy ľudí. Bol to malý krôčik pre svet, obrovský pre Česko-Slovensko. Ej ... keby vtedy tušili kam to až dospeje, neviem či by radšej nevolili ten komunizmus. Tešili sme sa ako budeme môcť slobodne rozhodovať o svojom osude vo voľbách ako sa budeme mať dobre vďaka politikom ktorých si zvolíme z obyčajného ľudu, ktorí sa budú biť za nás, praobyčajných občanov. Tešili sme sa ako budeme môcť cestovať bez doložiek a povolení, ako sa pozrieme do šíreho sveta, ako pokúpime tuzexový tovar nie len v tuzexe ale aj bežne v obchode, ako už nebude treba čítať Leninove spisy ale ako sa z hlbokým nádychom začneme zarezávať do Americkej literatúry a kinematografie a bez dychu budeme ohromený odchádzať s kín v ktorých do vtedy bežali filmy ako obojživelník, vlčie diery a partizáni pod prašivou .... no dobre, zas tak veľa si toho z dôb komunizmu nepamätám.  Pamätám si ale, s akou obrovskou hrdosťou som nosil pripnutú trikolóru ... žiaľ do Bratislavy  som sa ako 10 ročný nedostal. Boli sme hrdý a pyšní na to, že aj keď sme boli deti, mohli sme byť nosením trikolóry účastní nežnej revolúcie. Potom prišla skvelá doba kedy sa nečakalo v poradovníkoch na autá, kedy už banány a pomaranče neboli len podpultovým tovarom. Prvá prílivová vlna čínskych obchodníkov priniesla prvé po totalitné džínsy, prvé magnetofóny, digitálky, prvé toxické hračky a nezmyselný brak náradia do domácnosti ktorý sa po pár dňoch nedal používať. Ale nikomu to nevadilo, každý bol totiž slobodný a svet bol nádherný. Plní ideálov sme vstupovali do života a tešili sa na krásnu budúcnosť. Ako plynul čas prichádzali prví fakturanti, prvé hospodárske zázraky, prví zbohatlíci, prví úspešní podnikatelia, prví výhercovia skvelých jackpotov kolies šťastia, prví vyvolení z ľudu. S týmto ale prichádzali prvé armády nezamestnaných, prvé zástupy bezdomovcov a sociálnych trosiek končiacich pod mostmi a na uliciach, prvé sklamania z lacných dovoleniek, prvé zlodejiny, prvé pyramídové hry a prvé malé veľké lži, prví mafiáni, prvé biele kone. Postupom času sa z nežnej revolúcie vyliahlo nechcené nedonosené dieťa ... veľmi dobre a presne načasovaný prevrat kedy už nebolo čo z bývalého Česko-Slovenska rozkrádať. Bolo potrebné legálnou cestou ožobračovať ľudí, vytiahnuť od nich posledné peniaze a začať nás osprosťovať pred každými voľbami ako nám už konečne bude dobre a po voľbách zasa tým, že si treba ešte rok dva utiahnuť opasky. Od nežnej revolúcie prešlo 23 rokov. Za 23 rokov si slovenský národ opasok uťahoval a nenažraný kapitalista opasok povoľoval až do doby kedy už ani opasok nepotreboval, dokonca aj gate mu boli malé a tak ich kapitalista dal dolu aby sme my všetci slováci mohli kapitalistovu holú riť akurát krásne oblízať. V tomto štáte sa za 23 rokov pre obyčajného človeka neurobilo nič, politici nás počítali iba pred voľbami ale po voľbách sme pre nich už neexistovali. V tomto štáte majú totiž právo na šťastie, peniaze a spokojný život iba vyvolený.  Po 23 rokoch ale pohár trpezlivosti pretiekol a slovák sa zasa vzoprel. Dúfam že konečne príde čas, kedy si opasok bežný slovák bude povolovať a bude len s trpkým úsmevom spomínať na to, ako „dobre“ mu bolo v porevolučnom období od nežnej revolúcie. Dnes mám 33 rokov a som hrdý na to, že som sa vďaka zopár zanietencom mohol ocitnút v centre diania novej revolúcie, ktorá dúfam bude znamenať koniec kapitalistom a začiatok pokojného a zaslúženého života aj pre obyčajného slováka.  Včera, 27 Januára 2012 sa konal prvý a snáď nie posdledný protest proti skorumpovanosti vrcholových politikov, ktorí sa za 23 rokov od nežnej revolúcie stali iba úbohými posluhovačmi úzkej skupiny boháčov.  Protest Gorila je dúfam len špičkou ľadovca pod ktorým zostanú všetci úplatní a skorumpovaní politici ktorí okrádali tento štát a tento národ.  Na záver snáď už len dodám ... 23 rokov sme si mysleli že sme slobodní, ale až teraz nastal čas aby sme sa skutočne oslobodili!!!!!!!

Tomáš Súkenník alies Tom Lensman