Majitelia už nedúfali, že sa Bela niekedy vráti domov. No stal sa malý zázrak ...

Príbehy písané životom sú tie najzaujímavejšie. Príbehy veselé aj smutné, s dobrým ale aj menej dobrým koncom. Príbehy zo školy, z práce, o deťoch a ich rodičoch ale aj napríklad o zvieratách. 

Jeden taký príbeh prežila v posledných mesiacoch aj  rodina Boledovičová zo Serede.  Možno keby sa stal v inej krajine, bol by námetom na celkom milý film.  

Na začiatku príbehu bol oznam rodiny Boledovičovej zo Serede na sociálnej sieti uverejnený 1. apríla 2018: Dobrý deň. Chcem vás poprosiť o pomoc. Rodičom utiekli dvaja psy na ulici Družstevná, keď jedného z nich prešla cyklistka. Reagujú na mená Bela a Ťapka, ale sú dosť bojazlivé. Jedná sa o ratlíka s krížencom ratlíka a bradáča . Sú čipované a aktuálne majú nové zelené obojky proti kliešťom. Za každú informáciu budem vďačný.

Ľudia začali oznam zdieľať a šíriť vo svojom okolí. Majitelia boli nešťastní a psíkov hľadali kde sa len dalo. Iba ten, kto miluje zvieratá a považuje ich za členov rodiny vie, aké to je prísť o štvornohých kamarátov. Nevedieť kde sú, či nehladujú, či im nie je zima ale hlavne ... či im niekto neubližuje.  Majitelia sa v takomto prípade snažia urobiť maximum, aby sa ich stratený miláčik našiel.  Využívajú  sociálne siete, rozhlas, noviny, vylepujú letáčiky, kontaktujú políciu aj útulky v okolí. Aj rodina Boledovičových tak robila a to nielen v Seredi ale aj okolitých obciach.  Prvé týždne ju chodili denne hľadať po všetkých možných kútoch v meste.

Naše dve hrdinky Ťapka a Bela boli na seba veľmi naviazané a jedna bez druhej neurobili ani krok. A tak každý dúfal, že sa niekde po meste túlajú spolu.  Po pár dňoch, na prekvapenie majiteľov, si ale Ťapka našla cestu domov. Ako? nevie dodnes nikto.  No prišla sama, bez svojej parťáčky.  A to aj napriek tomu, že práve Ťapka bola tá plachejšia a bojazlivejšia.

Hoci boli majitelia šťastní, že sa aspoň Ťapka našla, pokojný spánok nemali. Bela totiž bola stále niekde vonku stratená...sama...opustená.  Dva mesiace ju hľadali a hoci stále v kútiku duše verili, že sa nájde, ich nádej sa pomaličky vytrácala.  Keď už ani nedúfali v jej návrat, tak sa stalo niečo, s čím nikto nepočítal.

31. mája sa opäť na sociálnej sieti objavil oznam, ktorý uverejnila Renata Žákovičová z campingu,  ktorej osud malej tuláčky nebol ľahostajný :Zdravím, nestratil niekto náhodou malého čierneho ratlíka s farebným obojkom?  Od rana sa zdržiava okolo našeho campingu ale je veľmi plachá, nedá sa ani chytiť ani nereaguje na zavolanie, len tu pobehuje pri rieke, po ceste alebo sem tam aj po areáli.

Na oznam okamžite zareagovali majitelia Bely. Išiel sa na miesto pozrieť a ... bola to ONA ... naša malá chlpatá tuláčka Bela !!!!  Jej odchyt bol trošku komplikovaný. Malá krehká dušička za ten čas akokeby nespoznala majiteľku. Aj napriek snahe sa ju na prvý pokus chytiť nepodarilo.

Druhý pokus o jej záchranu bol tiež náročný. Pán Boledovič ho opísal nasledovne:  Išiel som po stopách informácií o Bele. Váh bol vtedy dosť klesnutý. Kráčal som pri vode, po odkrytom koryte, no pri jednom úseku som nevedel prejsť ďalej, lebo tam bol strom. Otočil som sa no cesta ktorou som prišiel bola zrazu zaplavená. Tak som šiel smerom hore. Tam som práve videl ako po ceste ide otec na aute od chatiek, keď som asi po 5 metroch zbadal ušká v kríku !!!  Zavolal som na ňu a ona prišla !!! 

Bela napokon predsa len svoju rodinku spoznala. A tak sa naša malá hrdinka po dlhých dvoch mesiacoch konečne dostala domov !!! 

Kade sa túlala a čo všetko prežila počas jej dvojmesačnej dobrodružnej výpravy sa nikdy nedozvieme.  Bela si toto tajomstvo navždy nechá pre seba.  No jej návrat domov sa po dvoch mesiacoch dá nazvať „ malý zázrak. „

Tento príbeh skončil so šťastným koncom. A viete kto mal okrem majiteľov najväčšiu radosť z návratu Bely  ? No predsa jej malá verná parťáčka Ťapka .