Máj presiaknutý láskou

V stredu 24. mája 2017 o 17:00 hod. sa v čitárni Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave uskutočnil poetický večer Máj v piatom mesiaci. Bol venovaný pamiatke hudobníka, pedagóga a publicistu Mariana Makara Mrvu, ktorý zomrel 1. mája 2013 vo veku 66 rokov. Podujatie malo byť spojené so záhradným piknikom, ale z dôvodu nestáleho počasia sa napokon konalo iba v priestoroch čitárne. Na uskutočnení poetického večera mali zásluhu Trnavský samosprávny kraj, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave a Fórum humoristov. Hlavným partnerom projektu bol Fond na podporu umenia. Scenár a moderovanie podujatia si vzali na starosť Eva Jarábková-Chabadová z literárneho klubu Fórum humoristov a spisovateľ a prokurátor Ladislav Hanniker. Do Trnavy prišla aj vzácna hudobná hostka: pesničkárka a divadelná herečka Sima Martausová.

Na toto podujatie som sa vybrala spolu so svojou mamou a užívali sme si spoločný výlet do Ríma, aj keď len Malého. Bolo to fajn popoludnie, len miestami som mala dojem, že dážď visí na vlásku a že prídu poriadne prehánky.

Keď sme prišli do čitárne knižnice, kde bolo ako vždy príjemne a útulne, bola už takmer plná ľudí, no miesta na sedenie sme našťastie ešte našli.

Na začiatku podujatia sa publiku prihovorila Eva Jarábková-Chabadová. Prezradila, že dnešný poetický večer nie je o Makarovi, ale je mu venovaný.  Tiež predstavila účinkujúcich. Okrem moderátorov nimi boli Bohumil Chmelík, Beata Vargová Kuracinová, Benjamín Škreko, Pavol Tomašovič a, samozrejme, Sima Martausová. Moderátorka s vďakou spomenula aj Ing. Petra Dobáka, ktorý na podujatí technicky spolupracoval a vyrobil k nemu krátku prezentáciu. Tá sa premietala počas Mája v piatom mesiaci na plátno nad hlavami účinkujúcich. Eva Jarábková-Chabadová tiež oznámila, že pripravovaná knižka Makarovo blúznenie, ktorej autorkou je Makarova dcéra Michaela Mondeková Mrvová, oficiálne vyjde v novembri a bude uvedená do života v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave. Michaela Mondeková Mrvová tiež prišla na toto podujatie spolu so svojou mamou Oľgou Mrvovou a so sestrou Anitou, v krátkosti predstaviť svoju budúcu knižku. Už sa teším na november!

Prvým účinkujúcim bol Bohumil Chmelík. Je nielen zubným lekárom, vysokoškolským pedagógom a politikom, ale je aj literárne činný a podľa moderátorky dokáže dokonca zvrátiť počasie. Predniesol svoju báseň Makar má kar.

Fórum humoristov poňalo program poetického večera komplexne: keď sa má hovoriť o piatom mesiaci, treba začať od prvého mesiaca, čiže od januára. Ladislav Hanniker oznámil, že sa skutočne pripravuje na mája už od januára a má pre účastníkov Mája v piatom mesiaci aj májové prekvapenie, z ktorého sa budú spamätávať do decembra. To však príde až neskôr. Keďže od Evy Jarábkovej-Chabadovej dostal za úlohu napísať niečo o januári, čo smeruje k máju, a máj je mesiac zasvätený láske, prečítal svoju poviedku Zamrznutý úsmev. Poviedka bola o thajskej masáži a nasledujúcom tvrdom páde do reality. Publikum sa dobre bavilo a ozýval sa veselý smiech.

Následne Ladislav Hanniker vyspovedal Simu Martausovú. Dozvedeli sme sa, že sa poznajú už asi tri roky, stretli sa v roku 2014 na Umeleckom festivale Rukami a srdcom vo Voderadoch. Ladislav Hanniker poprosil ju a jej hudobného manažéra Jožka Šeba, či by mu Sima mohla prísť zaspievať na krst jeho knižky. Neodmietli a Sima na krste knižky zaspievala. Na Vianoce v roku 2016 zase vystúpila  v Detskom kardiocentre v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, a. s.. Jeho primár MUDr. Matej Nosáľ, PhD. zachránil život mnohým deťom, okrem iného aj vnučke Ladislava Hannikera. Na otázku moderátora, aký má pocit z toho, že vstúpila do jeho života, Sima odpovedala, že dobrý, lebo rada chodí na pekné podujatia. Po jeho konštatovaní, že speváčka sa úspešne a dlhodobo vyhýba bulváru, Sima spomenula článok Od sústruhu ku gitare, ktorého autorom je práve Ladislav Hanniker. So sústruhom to bolo tak, že študovala na priemyslovke odbor technické a informatické služby a tam prichádzala do kontaktu aj s takýmito strojmi. Neskôr študovala na Divadelnej akadémii v Banskej Bystrici. V súčasnosti je herečkou v Radošinskom naivnom divadle, kde účinkuje v hre Polooblačno – hrá mamu Stanislava Štepku. Keď sa jej Ladislav Hanniker opýtal, koho alebo čo má naozaj úprimne rada, Sima po zamyslení odvetila, že napríklad Trnavu, Tatry, Tatranskú Polianku, knižnice, Pána Boha, kávičku, prírodu, dobré jedlo a zo zvierat napríklad ježka. Kedysi mala dedka, ktorý choval včely, ale to je už, žiaľ, minulosť. O Jožkovi Šebovi prezradila, že je jej manažérom asi štyri roky a v tomto pracovnom vzťahu sú v pohode. Už si môžu všeličo otvorene povedať, baviť sa o tom, čo sa im páči a čo nie. Sima zdôraznila, že v Trnave nevystupuje prvý raz, je v nej často, takmer sa dá povedať, že „furt“. Ladislav Hanniker pochválil Simine texty, v ktorých píše, čo si myslí a nie sú to žiadne klišé. Vyjadril nádej, že možno raz sa jej texty budú učiť na školách. „Určite nie,“ spontánne zareagovala Sima. Moderátor navrhol, aby Sima zahrala a zaspievala pesničku Kam tento svet speje, no speváčka sa rozhodla pre inú – Šťastne nedokonalá. Je to vlastne jej predstavenie sa a posolstvo: Aj keď si uvedomujem svoje nedostatky, mám sa rada. V hudbe a textoch je Sima taká, ako v rozhovoroch – úprimná, milá a bezprostredná. Jej spev a hra na akustickú gitaru majú v sebe odzbrojujúce čaro. Poslucháči v čitárni knižnice to náležite ocenili a tlieskali. A január bol za nami.

Eva Jarábková-Chabadová poznamenala, že február je našťastie krátky. Potom sa zamyslela, prečo krátky nie je december. Odpovedala si, že tým skôr vlastne príde jar. Praskajú ľady na riekach i v nás. Túžime po zmene. Možno preto bolo v histórii vo februári toľko povstaní. Vo februári nás mátajú daňové priznania, i nabraté kilá po zime. S prokurátorom, ktorý píše romány, kým ona epigramy, by sa najradšej dohodli, aby nebol priestupný rok, letný čas ani Víťazný február. Potom sa moderátori zamysleli, čo by bolo, keby sa narodili v priestupnom roku, obaja 29. februára. Ladislav Hanniker povedal, že je to jednoduché:  mali by naraz narodeniny. Eva Jarábková-Chabadová by podľa vlastných slov mala teraz asi 17 rokov. Sviatok svätého Valentína jej vraj veľa nehovorí, lebo keď sa začal sláviť, nikto jej už nenadbiehal. Podľa Ladislava Hannikera je to jednoznačné: radšej Valentín ako teroristické útoky, láska je lepšia. Február je dobrý mesiac, lebo sa pripravujeme na jar, ktorá už vonia vo vzduchu, chodíme do fitness a chystáme sa na máj. Eva Jarábková-Chabadová zažartovala, že ako človek starne, vyzerá čím ďalej tým lepšie, čím bližšie tým horšie. Človeka však nemrzí len vek. Ju mrzí, keď ľudia odstreľujú ľadové kryhy na riekach, robí sa meliorácia či likvidácia meandrov. Obáva sa, že rieky nám to raz spočítajú. Ladislav ju vždy, keď prší, pozýva na ryby. Preto ho oslovila otázkou, akým vodám dáva prednosť. On odpovedal, že voda je život, je jedno, či je pokojná alebo búrlivá. Ryby sú jeho kamaráti, má ich rád živé. Hoci je vášnivým rybárom, čo chytí, to pustí na slobodu. Ing. Peter Dobák sa ho vraj pýta, či by to nemal robiť aj ako prokurátor... V každom prípade sa Ladislav Hanniker venuje aj ochrane životného prostredia, nie len prípadom vrážd. Po tomto konštatovaní zaznela pesnička Simy Martausovej Kam tento svet speje.

V časti poetického večera venovanej marcu vystúpili Pavol Tomašovič, spisovateľ a hovorca Mesta Trnava, a Benjamín Škreko, spisovateľ a publicista, obaja členovia Spolku slovenských spisovateľov. Ako povedal Pavol Tomašovič, marec je tretím mesiacom v roku. Keď je žena v treťom mesiaci tehotenstva, často absolvuje genetické vyšetrenie. Marec má tiež v sebe zakódované gény mája: má vo svojom názve písmená M aj A. V marci slnko silnie a biely starec sa poberá na opačný koniec. Marec je aj mesiacom knihy, lebo na počiatku bolo slovo. Bolo ho treba zapísať, a tak vznikla Kniha kníh. Jeden deň v marci, 8. marec, je obetovaný ženám, aby muži neprišli aj o druhé rebro. Deň i žena sú podľa Pavla Tomašoviča racionálne neuchopiteľné veci, pretože to, čo sme uchopili rozumom, stráca dušu. Pavol Tomašovič potom prečítal báseň Benjamína Škreka Cesta, aj ako narážku na to, že Benjamín Škreko prišiel na podujatie Máj v piatom mesiaci trochu neskôr, lebo mu spadla retiazka na bicykli. Potom sa opýtal Benjamína Škreka, či sa cíti už dospelý, bez tušenia mája. Oslovený odpovedal, že sa dospelosti úspešne vyhýba a vyhovuje mu puberta. Vraj si dá rád za to od dospelých aj vynadať, pretože je mu takto dobre. Pavol Tomašovič skonštatoval, že Beňo tvrdí, že máj je puberta, a prečítal jeho báseň Stopa. Hneď využil, že na jej konci sa hovorí o klopaní a zvrtol reč na to, ako Benjamín Škreko zaklopal na dvere nového domu, presťahoval sa do Kamenáča. Benjamín Škreko na to odvetil, že na Vajanského ulici by mu určite nevbehol do bytu na treťom poschodí bažant. V jeho novom dome je v každom prípade dobre a ticho. Tak prebral štafetu po majstrovi Jánovi Koniarkovi. Ten býval za cintorínom. Raz ho prišiel navštíviť Mikuláš Schneider-Trnavský. Majster Koniarek stál na kopčeku, pozrel sa smerom k Malým Karpatom a povedal hudobnému skladateľovi: „Som bližšie k horám ako ty.“ Navyše, Benjamín Škreko býva na ulici Johna Dopyeru a miluje hudbu s rezofonickou gitarou, s dobrom. Po tomto vyznaní zaznela báseň Učiteľ čas v podaní Pavla Tomašoviča. Všetky tri básne, ktoré odzneli, boli z najnovšej básnickej zbierky Benjamína Škreka Ja som nespal. Sima Martausová sa potom spontánne opýtala, či vieme, čo by sa stalo, keby Adam a Eva boli Číňania. Keď sme nevedeli, odpovedala: „Nezjedli by jablko, ale hada!“ Po tomto odľahčení ešte zaspievala a zahrala pesničku Dobrý deň, to som ja.

A dostali sme sa k aprílu a k poetke a hudobníčke Beate Vargovej Kuracinovej.  Eva Jarábková-Chabadová uviedla jej vystúpenie slovami, že Beatka oslávila oslobodenie Trnavy (1.  apríla) a Veľkú noc v Trnave, a potom odišla na návštevu za vnukmi do Ameriky. Keďže Veľká noc je sviatkom lásky a znovuzrodenia, bola to príprava na máj už v apríli. Beata Vargová Kuracinová prečítala svoje spomienky na Veľkú noc v detstve Tušenie mája v apríli. Páčilo sa mi v nich napríklad to, ako sa často doma ujali zatúlaných mačičiek a psíkov a niektoré tie zvieratká sa u nich dožili aj 16 rokov. Eva Jarábková-Chabadová sa spýtala, či sa Beatka cítila májovo v Amerike. Beata Vargová Kuracinová porozprávala, ako sa pred tromi rokmi jej dcére, ktorá žije v Amerike, narodili dvojčatá. Beata sa im prihovárala už pred narodením s nádejou, že sa narodia zdravé a šťastné. Šťastné vnúčatá sú láska, a to je máj, aj keď je apríl. Ďalšou otázkou bolo, s odkazom na myšlienku Pavla Tomašoviča, či Beata uchopila Ameriku racionálne. Ona na to odpovedala citátom, že muž múdrie cez všetko a žena cez lásku. O vnúčikoch prezradila, že často s ňou komunikujú anglicko-slovensky, napríklad „You need to go pešo“ alebo „My bruško is getting tired“. Nasledovala pesnička Simy Martausovej  Normálny život, ktorá je tiež plná lásky a pokory.

Nastal čas mája. Eva Jarábková-Chabadová  prišla s májovým kalendáriom – májovými výročiami. Následne, pretože v máji bývajú maturity, prečítala svoju báseň o klavíri a maturitách a potom aj báseň o tom, ako sa v máji tešíme na leto. Ladislav Hanniker zase prečítal svoju Májovú baladu. Povedal, že kto čítal jeho spomienkovú knihu Ústa plné čerešní, vie, o čom to je. Báseň bola, ako inak, o láske.

A prišlo prekvapenie sľúbené na začiatku: pieseň Mušky svätojánske, ktorú Sima Martausová nezaspievala s Richardom Müllerom, ale s Ladislavom Hannikerom. Sima bola pokojná. Už túto pesničku spievala s doktorom, prečo teda nie s prokurátorom? Ladislav Hanniker sa priznal, že už 50 rokov nespieval pred publikom. Ale pesničku zaspievali na výbornú a vyslúžili si obrovský potlesk. Eva Jarábková-Chabadová to okomentovala, že Máj v piatom mesiaci sa končí nehynúcim zážitkom a poďakovala sa všetkým účinkujúcim.

Benjamína Jakubáčová, zástupkyňa riaditeľky Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave, obdarovala Simu Martausovú krásnou kytičkou a Eva Jarábková-Chabadová a Beata Vargová Kuracinová dostali tiež krásne ruže. Znova poďakovala všetkým prítomným i partnerom projektu v mene knižnice a klubu Fórum humoristov. Tiež informovala o podujatiach, ktoré sa chystajú v knižnici a oznámila, že Fórum humoristov poslalo blahoželanie k životnému jubileu svojmu čestnému prezidentovi Tomášovi Janovicovi. Oficiálna časť podujatia sa skončila pozvaním na čašu vína.

Veľmi sa mi páčil Máj v piatom mesiaci, venovaný láske v mnohých jej podobách,  i rozhovory so známymi po skončení programu. Je dobré nosiť si kúsok mája v srdci po celý rok a deliť sa s ním so svojimi blížnymi.