.png)
.jpg)
Má ľudský život väčšiu hodnotu ako zvieraťa?
21. 02. 2019 00:35:39
Má ľudský život väčšiu hodnotu ako zvieraťa?
Dnes ráno som vyrazila na jedno pre mňa veľmi dôležité školenie. Už som meškala a každá minúta mi bola drahá. Prešla som ešte len 200 metrov od domu a zrazu vidím na ceste v protismere sedieť mačiatko. Pribrzdím a zastavujem. Mačiatko sedí na ceste a trasie hlavou, z úst mu tečie krv, je v šoku. Zjavne ho zrazilo auto, ale zranilo. Chvíľu stojím a uvažujem čo urobím. Nemám čas, ale nemôžem ho nechať uprostred cesty, o chvíľu ho niekto úplne zrazí a ostane z neho na ceste placka, ktoré tak neznášam na ceste. Zapínam blikačky a vystupujem z auta. Oproti sa blíži osobné auto, vstupujem do cesty a kývam šoférovi nech pribrzdí a ukazujem na mačiatko. Obišiel ho. Rýchlo idem do kufra a hľadám dáke rukavice, či handru, čím by som mača preniesla. Prehadzujem chaoticky krabice, zároveň sledujem premávku. Našťastie teraz o 6 ráno nič nechodí, našla som baliaci papier z krabice od topánok. Idem k mačiatku, chytím ho. Nebráni sa, je také útle, malinke, tepľúčke. Prenášam ho na krajnicu do trávy. Premýšľam, v hlave sa mi krútia kolieska, čo mám urobiť. Ponáhľam sa a pravdupovediac neviem, čo by som s ním teraz mala urobiť. Ak by som ho išla zobrať k veterinárovi, ktorý ani neviem kde je najbližší o takom čase, tak určite nestihnem to svoje vytúžené školenie. Musím sa rýchlo rozhodnúť.
"Mačiatko moje, viac pre teba nemôžem urobiť, možno ťa niekto nájde a pomôže ti".
Sadám do auta a plná výčitiek a chaotických myšlienok odchádzam.
Keby tam bol zrazený človek, zachovala by som sa rovnako?
A viem vôbec čo robiť? Kam volať, kam ísť v tejto dedine ak ide o zviera? Nebolo to prvý raz čo som sa dívala na bezmocné zviera a rovnako bezmocne som sa cítila aj ja. Pred dvoma rokmi o polnoci som v 20 stupňovom mraze zastavila pri zrazenej srnke, ktorá ležala vedľa cesty v tráve. Prišla som k nej a pohladila ju po hlave, bola v takom šoku, že mi to dovolila. Mala krásne oči, neviem na ne zabudnúť. Chvíľu som pri nej sedela a rozprávala sa s ňou, potom som zbehla do auta pre deku a zakryla som ňou srnku. Ale to bolo všetko, čo som vedela pre ňu urobiť. Mrzí ma to, že to neviem. Že neviem čo robiť v takej chvíli.
Keď som sa dnes večer vracala domov, išla som sa pozrieť, či je mačiatko v tráve. Nebolo tam. Ani ten papier, ktorým som ho prenášala. Ktovie, čo sa s ním nakoniec stalo, či ho niekto našiel, a ak áno, čo s ním urobil. Možno sa to ešte dozviem...
Nie som na seba dnes hrdá. Je mi smutno zo mňa. Ale chcem sa poučiť, chcem sa naučiť riešiť to rovnako, ako keby išlo o človeka. Pretože zvierací život má rovnakú hodnotu ako ľudský. Život je život. Aj keď mám o sebe pochybnosti, či by som vedela zareagovať aj v prípade človeka. Ale tam už na to máme zákon, tam by mi to len tak neprešlo.
Každý deň na cestách sa zamýšľam, kadiaľ majú tie zvieratá chodiť? Nemajú podchody ani nadchody. Nikto ich neškolí ako prechádzať cez cestu. A jazdíme rýchlo, že nemáme šancu zabrzdiť... Byť zvieraťom v tomto svete je ťažké.
Zdroj: FB
Komentáre k článku:
Robíme diagnostiku, chirurgické zákroky na psoch a mačkách, ktoré sú pre 90 % ľudí na planéte nedostupné. Veľa vecí sme nevedeli pomenovať, a preto ani liečiť, dnes máme k dispozícii sofistikované prostriedky. Pred 15 rokmi bolo sci-fi kúpiť si vo veterinárnej medicíne ultrasonografický prístroj – nezaplatili by ste to. Dnes je takmer v každej veterinárnej ambulancii zaparkovaná taká mašina, že zrazu vidíme veci, ktoré sme predtým nevideli. Máme dostupnú laboratórnu diagnostiku, už na klinike máme pomerne rozsiahle laboratórium, kde si vieme veľa vecí spraviť na počkanie a robia sa tam špeciálne diagnostiky. Ráno zoberiem zvieraťu krv, na obed po ňu príde DHL, večer je vzorka v Nemecku v centrálnom laboratóriu a ráno mám v e-maile výsledky na špeciálne analýzy, ktoré boli ešte pred 15 rokmi sci-fi aj u ľudí. A my to dnes robíme pre psy a mačky.
Dostupnosť medicíny závisí od toho, či sme ju ochotní zaplatiť. Traduje sa, že psičkári a mačičkári dajú pre zdravie svojho zvieraťa všetko – ale závisí od človeka a tiež od mentality národa. Sme v tomto úplne iní ako Rakúšania alebo Česi. Bratislava sa trochu líši, ale celoslovenská predstava psa je Dunčo vonku na reťazi. Keď ho jedného dňa nájdu studeného v búde, iba ho odopnú z reťaze a na reťaz pripnú nové šteniatko. Nedá sa však zovšeobecňovať. Ja mám pätnásťročnú prax a vidím, čo sa zmenilo. Čím modernejšie žijeme, tým sme izolovanejší. Uzavretosť ľudí vo veľkých mestách vytvára potrebu utiekať sa k zvieratám – psom, mačkám, králičkom. Vo Viedni majú na univerzite onkologické oddelenie pre zvieratá, ktoré robí v mnohom porovnateľnú diagnostiku a terapiu s tým, čo sa robí v onkologickom ústave na Klenovej pre ľudí. Stojí to desaťtisíce eur a záujem je obrovský. Sú tam čakačky – hlavne ide o psy a mačky.
https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/500466-psy-nas-citaju-ako-slabikar/
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.
.png)
.jpg)
.jpg)
.png)
