Liberál, konzervatívec a socialista, ako prebiehala diskusia o Islamskom štáte medzi týmito ľuďmi?

 Kombinácia troch rozdielnych politikov mala byť predpokladom pre názorovo pestrú debatu, ktorá sa uskutočnila 19. augusta v bratislavskej kaviarni Gorila.sk Urban Space. V čom sa diskutéri zhodli a v čom, a to veľmi často, nie?

 Mnohí dajú za pravdu tvrdeniu, že kde sa objaví predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti, poslanec Smeru-SD, Ľuboš Blaha, je možné očakávať zaujímavú výmenu názorov. Najmä ak sa má za jeden stôl posadiť s prozápadne zmýšľajúcim pravicovým konzervatívcom, Ondrejom Dostálom, ktorý navyše pracoval v jednom z „fašistických“ médií, ako ich poslanec Smeru-SD za večer niekoľkokrát nazval. Tretím hosťom bol vysokoškolský pedagóg, politológ, zo strany Sloboda a Solidarita, Martin Klus. Diskusiu zorganizovala Únia európskych federalistov na Slovensku a Mladí priatelia Európy.

 Prvá otázka moderátorky sa týkala príčiny vzniku Islamského štátu. Mikrofónu sa ujal Ľuboš Blaha, ktorý ju vidí najmä vo vojnách Západu. „Amerika destabilizovala región.“ Diktátori, ktorí boli v krajinách zvrhnutí, boli podľa jeho slov lepšou voľbou.

 Na túto odpoveď reagoval Ondrej Dostál tým, že vstup amerických vojsk bol už reakciou, nie príčinou, po 11. septembri 2001, a väčšiu chybu vidí v stiahnutí západných vojsk z oblastí.

 Pri otázke riešenia situácie sa odpovede opäť, najmä medzi Ľubošom Blahom a Ondrejom Dostálom, rozchádzali. Kým Ľ. Blaha zastával názor, že poslať vojská zo Západu by prinieslo len ďalší bodrel, O. Dostál tvrdil presný opak. Hovoriť o nejakej dohode vidí ako nereálne, preto si myslí, že riešením sú tanky.

 „Prísť s americkou demokraciou do tohto regiónu je hlúposť,“ pokračoval poslanec Ľ. Blaha. Za vhodnejšie považuje podporiť, napríklad finančne, lokálne sily, ktoré proti ISIL bojujú. S tým príliš nesúhlasil ani M. Klus, podľa ktorého len lokálne sily stačiť nebudú a pripomenul, že to bol práve Západ, ktorý už musel zasiahnuť, aby pomohol miestnym vojskám pozastaviť ISIL.

 M. Klus sa taktiež v úvode venoval médiám, ktoré robia ISILu, a dá sa povedať, že aj akémusi obrazu o zlom islame, reklamu.

 Čo sa týka Ľuboša Blahu, každý jeho dotyk s mikrofónom sprevádzala počas celého večera, okrem kritiky fašizmu, či už toho v Európe alebo takzvaného džihadofašizmu, aj kritika Západu, predovšetkým USA. „Západ podporoval niektoré radikálne skupiny.“ Zasahoval protiprávne. Narážky na mierotvorné bombardovanie. Používanie dvojakého metra. „Nemôžete násilne liberalizovať tieto krajiny!“ „Rozbili krajiny...“ „Bush napáchal zlo...“ Svoje si odniesli aj médiá, ktoré dostali prívlastok „fašistické.“

 Jednou z tém boli i záujmy Turecka, ktoré sa Ľ. Blahovi i M. Klusovi nepozdávajú. „Pozícia Turecka je nečitateľná,“ tvrdil M. Klus. Ľ. Blaha verí, že Turci majú svoje bočné úmysly.

 Ďalšími témami boli napríklad (ne)pripravenosť Európy a Európskej únie čeliť ISILu. Postoj Číny, ktorá sa podľa M. Klusa tvári, akoby ISIL neexistoval. Aký vplyv má zlá ekonomická situácia pri podpore radikalizmu. Porovnávanie Saudskej Arábie s ISIL, ktoré nepripadalo vhodné O. Dostálovi. Zapojenie Ruska do riešenia problému či situácia v Bosne a Hercogovine, ktorá zaujímala jedného z ľudí počas možnosti položiť hosťom otázky.

 Martin Klus, ktorý Bosnu a Hercegovinu nedávno navštívil, hovorí o zvláštnej a nie príliš dobrej situácii. Napriek tomu však ostáva optimistom a verí, že ďalšia vojna na Balkáne nebude, aj keď priznáva, že k istej radikalizácii dochádza. Podľa jeho názoru je to úloha i pre EÚ, aby sa pokúsila odstraňovať nenávisť medzi mladšími generáciami. Za jedno z riešení považuje i vstup krajiny do EÚ. Ľ. Blaha pri situácii na Balkáne spomenul Grécko, ktorého bankrot by mohol zasiahnuť aj iné krajiny Balkánu a prispieť tak k zhoršeniu situácie v regiónoch a k nárastu radikalizmu.

 V čom sa aktéri zhodli, bol názor, že označiť 1,5 miliardy ľudí za teroristov je úplná hlúposť. Poznajú veľa moslimov, ktorí sa takémuto obrazu nepodobajú a sú rozhodne mierumilovnejší ako niektorí naši občania. Ľ. Blaha varuje pred radikálnymi stranami, ktoré sa vezú na vlne islamofóbie. Na druhej strane sa však podľa neho netreba príliš čudovať, keď niekto, kto napríklad nikdy nevidel černocha, začne mať obavy, strach, ak sa dopočuje, že jeho krajina by mala niekoľkých prijať.