Letný Slnovrat - Kupalo

Letný Slnovrat – Kupalo Všetky prírodné národy oslavovali a ctili si Slnko ako zdroj života na Zemi. Slovania verili, že Svarog, stvoriteľ slovanského sveta je jeho zosobnením. Od Slnka závisela úroda na poliach, podľa neho sa určoval čas. Krátko pred žatvami sa stretávame u všetkých Slovanov s jedným z najväčších sviatkov v roku s Kupalom. Slnko sa dostáva na svoj najvyšší bod v jestvovaní a po tomto okamihu začína jeho sila postupne a zvolna klesať až do obdobia Kračúňa - Zimného Slnovratu. Akiste poznáte rozprávku o Troch zlatých vlasoch Deda Vševeda, kde sa ráno Slnko zobúdza ako malý chlapec a každý večer sa z oblohy opäť vracia v podobe starca. To symbolizuje denný slnečný kolobeh. Podobný, len dlhší je ročný cyklus, kde sa práve na Zimný Slnovrat rodí nové Slnko /z toho kresťanstvo prebralo sviatok narodenia Krista/ a na Letný Slnovrat získava svoju najväčšiu silu potrebnú na zdravý priebeh zrenia obilia a následných žatiev. Slnečné lúče dopadajú kolmo na Zem a deň je vtedy najdlhší, noc najkratšia. Kupalo je najstarší nám dochovaný názov sviatku a nastáva 21.lipňa /júna/. V Poľsku sa vedľa Kupala ujal i názov Sobótka, snáď v spojení s rovnomennou posvätnou horou v Sliezsku. Slávnosť sa odohrávala vždy blízko vody, pretože voda a oheň, dve protikladné sily najviac zasahovali do života ľudí a boli nevyhnutné pre bytie. Oba živly mali-majú silný očistný charakter. Vili sa vence buď z obilia, alebo aj bylín, napríklad ľubovníka. Tie predstavovali obetinu a obradne sa zapaľovali. Rituálne sa jedlo pražmo, čo boli opražené nedozreté zrná. Veľkú úlohu mali rôzne veštecké rituály. Dôležité bolo zabezpečiť plodnosť Zeme, očistiť sa a posilniť vodou a ohňom. Najväčšiu úlohu zohrával kult Slnka. Zosobňovali ho veľké kolesá, buď z prútia, či neskoršie aj drevené, ktoré sa zapálili a spúšťali sa po stráni do údolia. Symbolizovali klesanie Slnka na vesmírnej dráhe. Dodnes na Hriňovej pália Míle, čo sú v podstate chyže zo smrekových konárov, v ktorých sa v predslnovratový čas mládež zabáva a následne ráno sa zapália. Ľudia v údolí potom hádajú z dymu aká bude nová úroda. Preskakovanie ohňov malo silný magický význam. Chránilo pred urieknutím, chorobami. Popol z takéhoto ohňa sa používal na rôzne veštecké praktiky a i hospodári si z neho odnášali a zakopávali do svojich polí na ochranu, vitálnosť zeme. Očistné kúpele predstavovali nadobudnutie sily, plodnosti a taktiež chránili od rôznych neduhov. Význam plodnosti symbolizovala často figúra zhotovená zo slamy, ktorá sa stavala pod kmeň zoťatého a odkonáreného stromu. Ten zotínali výlučne ženy a len oni prinášali pod neho obete. Napríklad v Bielorusku Kupala predstavuje dievčina v bielom rúchu idúca na koni za sprievodu piesní a tanca všetkých zúčastnených. Po kúpeli a dotyku jej nôh so zemou sa mali všetky sily preniesť do pôdy a vody. Vo všetkých prírodných národoch mužský penis symbolizoval plodnosť a lono ženy začiatok nového života. A práve na Rusi plietli modlu z pšeničných klasov, ktorá mala zvýraznený falus. Táto sa potom obradne zakopávala do zeme na zväčšenie plodivej sily Matky Zeme. Napríklad aj idol zo 6.stor. v Altfriesacku mal na svojom tele otvor pre falus nasadzovaný pri obradoch plodnosti. Taktiež v Poľsku vo Woline, Leczycu sa našli obdobné modly. Sviatok sprevádzala aj sexuálna uvolnenosť v ktorých plodivá sila Zeme prechádzala na ľudí. Tak sa človek spájal so zemou, prijímal jej plodivé energie a napájal sa na večný kolobeh obnovujúcich síl. Bujaré tance, oslavy, hostiny boli istotne na mieste. Letný Slnovrat bol natoľko silne zaužívaný sviatok, že sa ho ani cirkvi nepodarilo zmazať a tak presunula jeho termín na Jána 24.7. Dodnes sa uchovali Jánske piesne, ktoré sa ešte aj dnes spievajú v hornatých krajoch Slovenska, pália sa aj Jánske ohne v čare svätojánskej noci. V našich mysliach si asi ťažko môžeme predstaviť obrovskú silu a svojbytnosť tohto sviatku, ktorý napriek zákazom a útlaku pretrval vo viac-menej pôvodnej forme do dnešných dní. Dnes v dobe hmoty a majetkov sa ľudia vzdialili zemi i večným zákonom Vesrmíru. Skúsme sa aspoň zamyslieť nad týmito prastarými pravdami a aj my v sebe symbolicky zapáľme ohne plodnosti a obrody Slnka. Skutočne tam na horách ho pre Vás zapálim aj ja spolu s bytosťami prírody a predkov v nej obsiahnutých. Peter Gašparík www.petogasparik.estranky.sk